(A takto sa celý príbeh končí)
Pozdravujem vás, lesy, hory,
pri odobierke nastokrát!
Zvú života ma prísne chóry,
zve starosť tvrdú na postať:
váš pokľud, až zas musím v boj -
v čas sporu vaše rozhovory –
vo smútku vašich spevcov roj –
a balzam, keď zas budem chorý...
- Hej, máte i vy hrmavice,
oblohou čierny žiaľov pás:
no oblak vyplače sa vraz,
zavzlyká , vzlietne – ide ďalej;
a po prestávke krátkej, malej
nad vami vzchádzajú zory
tým krajšie zabrodenie líce.
Mier privanie zas zhora, zdola,
ihličkou každou perla krás
odvisne, jakby hviezdou bola;
vtom hrdiel zaznie na tisíce
kol, všetko v speve, grúň i laz,
halúzky jakby boli šmytce...
Kam kročíš, myseľ prijme jas
a duša krídla od sokola...
– – – – – – – – – – – – – – – –
z tej duše pozdravujem vás!
Citáty z diela:
,,Stoj!“ skríkla Hanka rozzúrená,
,,späť. Netkni sa ma, hnusný diable!
Na Boha zručím svoju vec.
Ty nútiš, bych sa prehrešila!
Vidz!“ z klína schvatla záražec-
,,Ak neustaneš, jak som žena,
viac neprekročíš toho prahu,
bezbožník... varuj!“
(Toto bol citát z knihy, keď sa pokúšal Artuš Hanku znásilniť. Po tomto incidente Artuš zomrel, lebo ho Hanka zabila nožom.)

„Či privykáš mi, dušo drahá?“
Však ver‘ ? Oj, kvietok môjho blaha!
Však hej? – “ A ona plecami stisla.
„Jak!? – Neľúbiš viac vrele, cele –
no? –“ S tým sa opäť primknul bližej.
„Tak od soboty do nedele –“
mu odsekla a chcela vyšej,
pričom sa vážnou stanôvala,
hoc pravde iba žartovala.
(Tu žiadal Miško Hanku o ruku. str.71)
Citát, ktorý sa mne najviac páčil:
,,Ach, zloba nájde dvere všade.“
(Začiatok desiatej kapitoly.)