Jozef Cíger Hronský: Jozef Mak

Útvar:
Sociálno - psychologický román

Kompozícia diela:
Dielo Jozef Mak sa skladá zo 75 nie veľmi dlhých kapitol, pričom každá z nich je označená príslušným čislom. V diele sú 4 dejové línie. Začína sa to celé ľúbostným vzťahom Jozefa a Maruše. Keď sa vráti Jozef domov a zistí, že Maruša sa vydala za jeho brata, zamiluje sa do July. Tieto dejové línie sa prelínajú s ďalšimi a to s budovaním železnice a dediny a s opismi prírody.
 
Motív inoväte v diele:
„Inovať je najnádhernejší závoj. Nijakej panne na svete neutkajú takú nádheru, akú si utká sama príroda, keď sa jej zachce, hoc by to bola panna zo sedemdesiatich kráľovských palácov. Ani príroda - panna si ho nedopraje hocikedy, sťa by sa i jej závoj mal podrať, pominúť, a vyberá si ho, oblieka iba vo výnimočných prípadoch. Príroda - panna rada sa parádi po celý rok, truhla so šatmi ako by nemala dna. Azda ani nemá dna naozaj a čo sa namyslí, to je hneď na vrchu. A parádnica namýšľa si každú chvíľu inšie a ináč. Kto ju pozoruje, ten všeličo vystriehne
od rána do večera a od večera do rána zasa mnoho. Do roka ešte viac a keby človek mohol žiť veky, dávno, dávno by nemal slov pre všetky zázraky večne nespokojnej parádnice."
Autor týmto opisuje aká je príroda úžasná, mnoho krát lepšia ako človek, a aké dobré by bolo žiť večne, aby si túto krásu prírody mohol človek vychutnávať.
 
Téma:
Autor v tomto románe predstavuje typ obyčajného človeka, ktorého osud je vopred daný. „Jozef Mak, „ človek - milión“ je tuctový muž, ktorý vo svojom živote nespraví nič prelomové, a ani sa nevzbúri proti svojmu osudu.

Čas:
Koniec 19. a zač. 20. st. Horehronská
 
Idea:
Je to sociálno – psychologický román, ktorý sa zameriava na poukázanie ťažkých pomerov vtedajšej doby, taktiež vykresľuje pocity a myšlienky hlavných postáv, ktoré bez vzbury znášajú svoj životný údel. Je to takisto aj fatalistický – osudový román, pretože ich životná cesta je vopred určená.

Postavy:

Jozef Mak:

- syn Evy Makovej a Gregora Biaľoša
- jeho priateľkou z detstva je iba vosková socha Panny Márie v kostole, ktorá mu svojou popukanou tvárou pripomína chorú matku (ako chlapec sa najprv sochy bojí → náboženstvo nie je z tohto sveta; ale potom ho socha priťahuje)
- bol vojakom v 1. svetovej vojne, stal sa záložníkom
- celý život má rád Marušu, aj keď sa ožení s Julou
- utrpenie je neoddeliteľnou súčasťou jeho života – všetko pozitívne, o čo sa usiluje, sa mu zrúti: príde nielen o dom, ale aj o lásku (Marušu), a napokon aj o dobrotivú Julu
- na konci je sám so svojím osudom nemanželského dieťaťa a vydedenca, ako bol na začiatku a musí začať odznova
- jeho utrpenie prispieva ku katarzii; k mravnej očiste, robí ho lepším, duchovnejším, schopným vnímať svoj osud z hľadísk, ktoré ho zďaleka presahujú

- tragická postava, borí sa so životom, a hoci prehráva, nevzdáva sa; trvá ďalej ako sila, ktorú nemožno zničiť
- raz príde do kostola a zrazu sa mu i samému zazdalo, akoby len teraz prišiel domov (nie chalupa je jeho skutočným domovom, ale prebývanie vo viere)
- jeho meno je symbolom jednoduchého slovenského človeka, ktorý prijíma beh dejín tak, ako prichádza a žije svoj poctivý život; je to činorodý, usilovný človek, človek milión (mak), ktorý prijíma svoj osud, koná v súlade so svojou povahou a znesie všetky životné útrapy: zradu milej i brata, matkinu aj ženinu smrť; ak vzdoruje, tak iba mlčky, bráni sa inštinktom, príležitostnými výbuchmi
- je pasívny, ale zároveň naplnený vnútornou silou – heroizmom, ktorý ho znovu a znovu postaví na nohy a pomáha mu prežiť