O rok mu žiadny list nepríde a Jožo si je istý, že matka umrela. Nechce sa vrátiť domov, ale nakoniec ho vyhodia. V Brezne stretne Imra. Mesto sa zmenilo, Maruša sa vydala za Jana, stavia sa železnica. Jožo príde pred svoju chalupu a zistí, že tam býva Maruša s Janom. Maruša oškaredela, lebo prekonala chorobu, prvé dieťa s Janom jej umrelo, má druhé, stará sa o dom. Jožo sa od Jana dozvie, že matka bola tehotná a umrela aj s dieťaťom pred štyrmi rokmi. Jano prepustí Jožovi polovicu domu a pripomenie mu, že má ešte dlžobu na fare. Večer Maruša ustelie Jožovi za stolom, modlí sa a ide spať, až keď zaspí Jožo. Na druhý deň začne Maruša upratovať dom, lebo pred Turicami nestihla a na Veľkú noc ležala.

Jožo sa prihlási za rubára a ide s Janom do Hankovej stodoly. Zo stodoly je teraz krčma, jedni pijú, druhí jedia, niektorí spia. Jožo spozná Baniara, ktorý sa teraz volá pán Bánóci, oženil sa a zbohatol. Jano pije a pije, Jožo už chce, aby išli domov, ale Jano tvrdí, že musí po neho prísť Maruša, lebo je jeho žena. Jožo udrie Jana a vzápätí je Jožo dobitý. Jožo sa vráti domov a pýta sa
Maruši, či zabil Jana. Maruša mu povie, že Jana donesú chlapi, ako vždy, po polnoci, lebo je opitý.

Na ďalší deň ide Jano s Jožom do práce. Jožo ochráni srnča, ktoré chce Jano zabiť a postará sa oň. Jožo znenávidí Jana, lebo bíjava Marušu a odíde robiť k „červíkom“ (tí, čo pri Hrone rozkopávali zem). Tam vidí, ako sa pán Kádár dojednáva so staviteľom Hahnom, kto z nich bude tancovať s Elenou. Každý ponúka Imrovi veľa peňazí za to, aby im zahral, až sa suma vyšplhá na osem tisícok. Na ďalší deň ide Jožo domov. Uvidí Julu, ako sa stará o Marušinu dcéru a dom. Jožo sa od July dozvie, že Maruša je zas opitá. Ľudia hovoria, že Marušu chodí mora cicať, a preto Maruša slabne.

Jožovi sa nepáči, že Jula sa správa, ako keby bola slúžkou všetkých ľudí. Pod šopkou v ostružlinách nájde spiacu Marušu s otvorenými očami a zápachom od pálenky. Ide do domu a zaspí. Keď sa zobudí, skĺzne mu ruka na Julin bok. Jula padne na zem a Jožo s ňou. Jožo vstane a vonku stretne Julinu sestru. Povie jej, že Jula tam nie je. Vráti sa do chalupy a objíme Julu. Do izby vojde Maruša a Jula odíde za malou Hanou. Maruša povie Jožovi, že Jula mu bude dobrá žena. Jožo odíde do koliby k Hronu a rozhodne sa, že si Julu vezme.

V nasledujúcu nedeľu navštívi Joža Julina sestra. Myslí si, že si Jožo robí z July posmech, keď hovorí, že si ju vezme. Povie mu, že Jula je chudobná a u nich bývať nebudú. Jožo jej povie, že Julu chce, aj keď nemá žiadne veno. Maruša mu jeho úmysel s Julou ako jediná požehná. Jožo sa vyberie za Julou. Jula povie Jožovi, že jej sestry povedali, že má rád Marušu, ale Jule to
nevadí. Jula nechce bývať v dome, ktorý jej otec zanechal, je rada, že odíde od sestier. Jožo prisahá Jule, že u neho nikdy nebude psom a pomstí sa tým, ktorí jej budú ubližovať. Na svadbe Jožo pozerá na Marušu a vidí, že je jej zle.

Zachvel sa Jozef Mak v neznámej hrôze, všimol si ešte raz bubliniek v kútikoch úst, a vychýlila ho taká ľútosť, že sa naširoko poopálal a vstal. V slinách poznal, čo je. Polapil plnú skleničku a skoro surovo tisol ju do Marušinej hrsti. „Pi, Maruša! Veď nepiješ...!“ Maruša sa zľakla, ale bola dnes mocná, lebo chcela byť mocná. „Pi!“ „Nechaj ty mňa...“ „Pi!“ „Nie ti ja, Jožko...“ A stretli sa im oči. Marušine hovorili: „Sebe by som si hej, ale tebe hanbu robiť nebudem...“ Porozumel im Mak a zdivel, aby ľudia mohli povedať, že sa strhal na svojej svadbe na handru, trieskal, pokým bolo iba trochu vlády, a Jula v svadobnú noc musela ho opatrovať chorého, aby sa plnil osud, že stvorená je strážiť nad biedou iných.

Nasledovalo sedem ťažkých zím. Jožo nahotovil málo dreva, lebo nevedel, že sa bude ženiť. Jano chodí stále za ním a pýta peniaze. Jedného dňa Jula zistí, že šatôčka s ich peniazmi zmizla zo skrýše a povie to Jožovi. Ten sa nahnevá a so sekerou ide za Janom. Maruša mu však podá šatôčku a povie, že ju zazrela na zemi. Jožo je na Marušu nahnevaný, lebo vie, že kryje Jana. Jula ide neskôr za Jožom a prosí ho, aby ju zbil, lebo jej vinou takmer ublížil nevinnému Janovi. Jožo ju nezbije, ale povie jej, nech ide niečo kúpiť Janovi a Maruši. Jula sa rozplače (neplakala už od detstva). Večer si Jula pomyslí, že ju Jožo predsa len má rád, aj keď jej ľudia hovorili, že ju rád mať nikdy nebude.

Na druhú zimu povolajú Joža do Komárna. Tam spozná urečneného Ivana Pietra. Onedlho si Joža zavolajú páni a pýtajú sa ho na Pietra a Bánóciho. Jožo im povie, že rád počúva, čo Pietor hovorí, lebo hovorí len pravdu a prisvedčí, že Bánócimu naozaj povedal, že si zašpinil otcovské meno a hubu, lebo si oboje zmenil. Páni vedia aj to, že bez príčiny udrel svojho brata Jana. Zavrú ho za politizovanie na päť mesiacov. Keď sa Jožo vracia domov, na ceste stretne Julu s ich malým synom Jožkom. Jula mu vyšla naproti už jedenásty krát a konečne sa ho dočkala.