3. Spev – Slatinský jarmok:
Tento spev je zo všetkých piatich najepickejší. Kráľ Matiáš sa teší na jarmok, pretože má rád Slovensko. Martin sa s ním stretáva na jarmoku. Chce sa mu ospravedlniť za to, že zabil jeho sokola. Kráľovi sa Martin zapáčil kvôli odvahe a úprimnosti. Taktiež sa mu prizná, že zabil zbojníka, keď zachraňoval Elenu. Kráľ Martinovi venuje pekný kantár a vraného koňa. Martin sa s ním rozlúči a ide sa previesť na vzácnom dare od kráľa.

4. Spev – Vohľady:
Je noc, každý spí, iba Elena bdie a rozmýšľa o Martinovi a popritom hrá na drumbli. Kráľ zatúži spoznať Elenu. V prestrojení sa vydáva za ňou, Elena ho nespoznáva. Preoblečený kráľ sa jej prihovorí, pýta sa jej na rodičov a dvorí jej. Ona sa však nedá, zostáva verná iba svojmu Martinovi, ale zaujmú ju prstene na kráľových rukách. Jeden z prsteňov jej daruje. O chvíľu prichádza Martin a kráľa posiela preč. Elena sa Martinovi pochváli prsteňom a hovorí mu, že neznámy nápadník je pravdepodobne bohatý. Martin je veľmi smutný, pretože ho majú odveiesť za vojaka. Čaká ich nepríjemná rozlúčka. Elena je smutná a nedokáže si predstaviť život bez Martina. Radí mu, aby sa skryl, ale Martin odmieta s tým, že hodný Detvan to nikdy nespraví. Rozlúčia sa, Martin odchádza a necháva Elenu žialiť.

5.Spev – Lapačka:
V poslednom piatom speve vábnici a primáš Pišta chodia po dedine. Pred hostincom je pripravený sud vína. Martinovi kráľovskí poslovia doručia rýchlu správu, aby sa okamžite dostavil na zámok. Matku utešujú, že bude mať zo syna vojaka. Na zámku ho prijíma kráľ a oznamuje mu, že bude loviť iných vrahov sokolov v jeho Čiernom pluku ( legendárne elitné vojsko Mateja Korvína – Legio Nigro). Martin prisahá vernosť kráľovi a žiada o ponechanie valašky, kroja, fujary, vrkočov, ale najmä Eleny. Martinovi pripadá nemožné zostať bez tradícií a bez svojej milej. Kráľ jeho požiadavkám vyhovie.

Umelecké prostriedky:
Autor využíva množstvo umeleckých prostriedkov.

Epitetá:
vysoká, divá Poľana; tichá dedina; nezvratné skaly; strojná Elena; spev šumný; sokol jarabý; nebeský meteor zlatý; Martinko švárny; Elena moja havranovlasá...

Metafory:
vietor duje horou; spevavé pole; do duše vrazil ten tón; s jej piesňou mi rástla sila; radosť jedna mrie, druhá ožíva...

Básnické otázky:
Oči moje zabudnuté? Čo, vrstovníci moji, myslíte? A zrezať tieto vrkoče vranie?...

Rečnícke zvolanie:
Svety nám závidieť budú! Cudzie ťa nikdy nesmieria vtipy s naším slovenským osudom! ...

Intelektuálne poetizmy:
špatnokrásny, peknobledá...

Anafory:
Boh barlu cenou berly ocení
Boh ovce v obce ľahko premení
Boh zo stád štáty utvorí!

hneď v búrach je, hneď má pokoj;
hneď v dolinách sa tichých osadí,
hneď vrchmi lieta sťa orol mladý,...

Epizeuxa:
Matička moja, matička moja; Sláva – sláva – sláva – sláva!!!...

Hyperboly:
psisko, skapať, zdochýna...

Paradoxy:
Múdre s hlúpym a ostré s tupým...

Oxymorá:
heň chladný, živá mŕtvola, šumná mátoha...

Personifikácie:
srdiečko zvoní, temnoty smútia, vetry zamĺknu, stojí Poľana...

Prirovnania:
a jako blesky naňho sa rútia...

Zdrobneniny:
svetielko, sprostučká, Martinko, srdiečko, jašterka...