Pole neorané

Pole neorané

Autor: Peter Jilemnický
Postavy: Zuza Cudráková, Pavel Huščava, Magát, Marek Cudrák, Perďoch

V redakcii Hlásnika vládol čulý ruch. Všetko bolo už pripravené. Čakalo sa už len na redaktora Fojtíka. Všetci už boli nervózni. Fojtík dobehol celý udýchaný. Do novín sa pridala ešte jedna správa a všetko bolo hotové. Fojtík cestoval vlakom, aby mohol dozerať na vydávanie Hlásnika. Vo vlaku stretol doktora Gavlasa. Ten mu rozpovedal historku o svojom neúspešnom prípade. Veľmi sa nad tým pohoršoval. Vystúpili z vlaku a rozlúčili sa. Krčmár Čečotka rozprával svojim kamarátom o hroznom sne, čo sa mu sníval. Vo svojom sne bol znovu na vojne a uprostred bitevného poľa bola miska s jedlom. Najedol sa až do prasknutia, keď sa tu naňho vyrútil tank. Čečotka sa nemohol ani pohnúť. Tank mu prešiel po bruchu a on bol hneď ľahší. Utekal naspäť do zákopov. Chlapi sa rozosmiali. Potom znovu niekto povedal niečo vtipné a ostatní sa zasmiali. Na tie pochmúrne časy to bola veselá kopa, okrem Soviara, ktorý sedel v kúte. Zaškrípali dvere a dnu vošla poštárka. Chlapom podala Hlásnika a Soviarovi Proletára. Chlapi si v Hlásnikovi prečítali správu o divadelnom vystúpení. Začali ju rozoberať. Zrazu im do reči skočil Soviar. Už to vyzeralo na pekne ostrú hádku, ale utíchlo to. Soviar sa pobral domov.

Nastal čas oblievačky. Bola tu veľká noc. Chlapi a chlapci mali veľké hrnce plné vody a oblievali každé dievča, ktoré išlo okolo. Takto obliali aj Zuzu Cudrákovú. Zuza začala byť čoraz viac chorľavejšia. Jedného dňa ju navštívila cigánka. Zuza ju ihneď vyhodila. Potom to však ľutovala. Jej stav sa čoraz viac zhoršoval. Ľudia boli pohoršení, pretože videli ako polícia odvádza Adama, miestneho liečiteľa. Každý mu dôveroval. Bola to rana pre Zuzu. Práve v deň keď ho zatkli, si chcela k nemu ísť po radu. O niekoľko dní k nej prišla jedna tetka. Rozprávala Zuze o jednej cigánskej kartárke a o jej čarovnej knihe. Zuza začala premýšľať o tom, že kartárku navštívi. Pod horou žil Vinco Soviar. Aj so svojou ženou Veronou si žili biedne. Jedného dňa Soviara navštívil obchodník Tvardek. Chcel od neho niečo vymámiť. Rozprávali sa spolu až do večera. Dohodli sa na spoločnom obchode s lacným trúnkom. V dedine začal Soviar trochu presadzovať komunistov. V jeho chalupe sa zišlo niekoľko mládencov a ženáčov. Preberali aj tému výstavby novej cirkevnej školy. Soviarovi začal oponovať Pavel Huščava. Soviar mu naznačil, aby odišiel. Pavel dlho neotáľal a odišiel. Zatiaľ sa v dome v Kubalíkovcov konala svadba. Zábava bola v plnom prúde. Keď už boli všetci unavení a aj opití, rozhodla sa Zuza Cudráková odviesť Šimona Perďocha domov. Uprostred cesty sa rozhodol neísť. Opitý si sadol pod buk a tu zaspal. Zuza stretla cestou domov Pavla. Trochu sa rozprávali. Oznámil jej, že si odchádza hľadať prácu preč. Ospravedlnil sa jej za oblievačku na Veľkú noc.

Zuza sa rozhodla ísť konečne ku kartárke. Ostatné ženy napäto počúvali, keď jej kartárka hovorila o osude. Ako hovorila, Zuza sa zrazu cítila čudne. Zoslabla a Zosypala sa na zem. Skoro prevrhla aj zázračnú knihu. Kúsok masla sa skotúľal priamo ku kartárkiným nohám. Po kraji začalo rásť čoraz viac krčiem. Ľudia v nich zapíjali svoju chudobu. Majiteľom jednej takejto krčmy bol aj Minárik. Hrali sa tam karty a pre zábavu tam boli dievčatá. Niektorým ľuďom sa to nepáčilo. Minárik mal preto aj problémy. Našťastie poznal niečo zo sudcovej minulosti, na čo sudca nebol hrdý. Minárikovi sa ho podarilo priškripnúť. Odišiel od neho s blaženým výrazom. Jeho žiadosť mal vybaviť advokát Rosenzweig. Ten to postúpil svojmu koncipientovi Krausovi. Prehovoril s niekoľkými ľuďmi v sociálno-demokratickej strane. Získal pre Minárika povolenie a dokonca uňho zriadil bezplatnú advokátsku poradňu. Na súde pribúdalo čoraz viac prípadov kvôli opilstvu. Vďaka tomu sa ako-tak darilo Soviarovi. Ten prišiel niekoľkokrát navštíviť chorého krčmára Čečotku. Bolo s ním zle. Do tejto dediny prišiel doktor Gavlas aj s redaktorom Hlásnika Fojtíkom. Cestou mu Gavlas hovoril o tunajšom kraji a ľuďoch. Zastihli ľudí ako sa s richtárom bavia o výstavbe školy. Skôr sa to podobalo na hádku. Niektorí dokonca páchli po pálenke. Nakoniec sa Gavlasovi podarilo čiastočne presvedčiť Fojtíka o jeho názore.
Fojtík doteraz písal o osvetenstve. Gavlas mu ukázal obyčajných ľudí. Po dedine sa začali roznášať daňové výmery. Gazdovia len nadávali. Iba Zuze boženík nič nepriniesol. Dva dni sa tešila. Na tretí deň k nej prišiel richtár. Doniesol jej výmery a prišiel jej oznámiť zlú správu. Dozvedel sa, že Zuzin muž Marek je údajne mŕtvy. Zuzu to položilo. Niekoľko dní sa jej ženy chodili vypytovať na to. Nedostali žiadnu uspokojivú odpoveď. Jedného dňa jej prišiel richtár navrhnúť, aby predala horu úžerníckemu Magátovi. Povedala, že o tom porozmýšľa. Občas jej s gazdovstvom prišiel pomôcť Perďoch. Ženy v dedine Zuze odporúčali, aby znovu navštívila kartárku. Raz ju dokonca prišla navštíviť tetka Tutkuľa. Veľmi jej náladu nezdvihla. Protest proti výstavbe novej školy prerástol do násilia. Niekto vybil kameňmi okná na fare. Podarilo sa im chytiť jedného z násilníkov. Ľudia vraveli, že ho musel niekto naviesť, pretože to bol slušne vychovaný chlapec. Čečotka mal teraz veľa roboty. Ľudia chodili do krčmy a rozprávali sa o tom. Jedného večera dostal Soviar nečakanú návštevu. Prišiel ho navštíviť farár. Upodozrieval Soviara zo vzniku tej myšlienky. Bolo zrejmé, že zaťal do živého. Soviar to však popieral. Farár sa zdržal krátko. Celú noc hrýzli Soviara výčitky svedomia. Spravil rozhodnutie a ráno napísal farárovi list. Ešte raz si ho prečítal a bol s ním spokojný. Keď sa Soviar potom stretol s farárom, zmiatlo ho, čo farár povedal. Vôbec neuveril jeho listu a považoval ho za akési priznanie. Snažil sa Soviara doviesť na správnu cestu. Odišiel a zanechal Soviara tak. Nemohol sa z toho nijako spamätať.

Kedysi bolo v tomto kraji rozšírené drotárstvo. Ako však roky pribúdali, drotárstvo a jeho sláva upadali. Teraz brali drotári do sveta džavkov, ktorí pomáhali žobrať nejaké peniaze. Takto skončil aj Ondro Huščava. Bol to Pavlov mladší brat. Zatiaľ čo Pavel tvrdo pracoval v nejakom závode vo Vítkoviciach, odišiel jeho brat do sveta. Okolo Pavla bol neustále hluk. Keď prišiel domov a počul to ticho, cítil sa trochu prázdny. Stretol aj Zuzu. Rozprávali sa však len krátko. Začal sa konať tvrdý boj proti alkoholizmu. Policajti všetko ostro sledovali. Zgustli si však iba na sedliakoch a drobných podnikateľoch. Veľké ryby museli nechať tak. Toto všetko podnietil Hlásnik. Učitelia dostali príkaz vykonávať osvetové prednášky o škodlivých účinkoch alkoholu. Kvôli konaniu schôdzky, ktoré zvolal inšpektor, mali deti voľno. Prejavila sa tu spolupráca s agrárnikmi. Učiteľ Cisárik nenápadne zariadil, aby gazdovia podostávali toľko slamy, koľko potrebujú. Myslel si, že keď budú na tom gazdovia s rodinami lepšie, aj bojovať proti rozrastajúcemu alkoholizmu bude ľahšie. Bolo to však trochu naopak. Gazdovia nadobudnutú lacnú slamu zapíjali v krčmách. Dokonca prepili to, čo ušetrili na slame. Niektorí gazdovia na začiatku nesúhlasili. Dozvedeli so od koho to je. Potom sa však na základe kováčovej rady podvolili a slamu prijali. Bolo im trochu lepšie. Mala sa konať ďalšia prednáška. Prednášali vysokoškoláci. Do veľkej miestnosti si sadli aj muži, aj ženy. Púšťali im aj obrázky. Niektorí sa na nich spoznali. Ukazovali im aj obrázky orgánov zničených alkoholom. Zdalo sa, že prednáška mala aspoň trochu úspech do chvíle, keď niekto vykríkol, že ich iba strašia.

Po prednáške sa niektorí pobrali domov a niektorí do krčmy. V tom čase sa Magát rozhodol založiť si krčmu. V ten večer skoro všetci pili na Magátov účet. Len Perďoch a Martikan pili za svoje. Aj začali naňho nadávať. Magát sa veľmi hneval. Zadržali ho opití chlapi, ktorí mu radili, aby si ich nevšímal. Všetci okrem Šamaja odsúhlasili Magátovu krčmu. Povedal im, čo mali ľudia na srdci. Kováč mal pravdu. Pomocou lacnej slamy si agrárnici chceli kúpiť hlasy ľudí. Ľudia sa vadili medzi sebou, koho voliť. Napokon padal návrh na komunistov. Ľudia veľa o nich nepočuli. Vraj pomáhajú ľudu a búria sa proti pánom. Išli sa poradiť k Soviarovi. Ten sa z toho vykrúcal. Ľudia neboli o nič múdrejší. Zašli aj za kováčom. Ten im povedal, že o politiku sa nezaujíma. Pavel je znova doma. Aj keď sa niečo dialo, ostal doma a vypytoval sa otca, čo je nové. Pavel sa od Šamaja dozvedel o zápase o voličské hlasy a tiež o Soviarovom mlčaní. Pavlova mama bola znova tehotná. Jedného dňa sa prechádzal po zasneženej hore. Na hradskej uvidel dvoch cyklistov ako sa naháňajú. Kováč Talapka naháňal farára. Keď už bol zarovno s ním, spadli. Začali sa biť ako dva psy. Farár dostal od Talapku výprask pre to, čo o ňom farár napísal v novinách. Potom kováč vysadol na bicykel a pobral sa domov. Farár vzal bicykel a zašiel do nory. Chcel počkať do tmy, a potom sa vrátiť na faru. Pavel vyšiel na hradskú. Išiel aj okolo Zuzinho domu, ale nezastavil sa. Skoro ráno išiel totiž do roboty. V meste pani Fojtíková vyprevádzala svojho syna do školy. O chvíľu sa však chlapček vrátil uplakaný. Hovoril o nejakej žene, čo kričí na ulici a deťoch. Fojtík ho odprevadil do školy. Skutočne na ulici kričala žena. Volala sa Hatalka. Nadávala na to, že jej všetko pobrali a nemá dať ako najesť deťom.
Prišli tam policajti. Snažili sa rozohnať ľudí, ktorí stáli okolo. Potom vzali na policajnú stanicu aj Hatalku. Vysvetlila náčelníkovi, čo sa jej stalo. Odporučil jej, aby vyhľadala právnu pomoc. Potom Hatalka vzala deti a odišla domov. Radila sa s kým vedela. Keď jej prišla obálka s oznámením o exekúcii, zašla k Minárikovi do bezplatnej poradne. Doktor Kraus je však povedal, že sa už bohužiaľ nedá nič robiť. A bol to práve Kraus, ktorý prišiel s exekútormi. Hatalka nadávala na koho sa dalo. Vzala deti a opäť išla vykrikovať pred dom doktora Rosenzweiga. Pavel prišiel opäť domov. Mamu doma nenašiel. Tento týždeň sa jej narodila dcéra. Dievčatko bohužiaľ zomrelo. Chvíľu sa rozprával s otcom a pýtal sa ho či by nepotreboval pomoc. Otec mu odvetil, že nie. Vraj mu pomáha Perďoch a Zuza. Pri Zuzinom mene Pavlovi poskočilo srdce. Aj ten večer prišla. Pomohla s deťmi a odišla. Pavol ju odprevadil domov. Pred jej chalupou jej vyznal city. Bavili sa o tom, že by sa mala vydať a ženy jej ponúkajú vdovcov. Pavel ju prosil, aby si nevybrala vdovca, že on by si ju vzal. Namiesto rozlúčky sa ho opýtala, v ktorom mesiaci sa narodil. S odpoveďou bola spokojná. Cestou domov išiel Pavel okolo Čečotkovej krčmy. Svietilo sa tam len slabo a všade bolo ticho. Stretol sa so Soviarom. Ten mu oznámil, že Čečotka zomrel. Pavel potom poznamenal, že Čečotková to bude mať ťažké. Soviar vytušil, o čo ide. Pavel rýchlo poukázal na Magátovu krčmu. Pavel si v novej robote zvykal ťažšie. Postupom času sa mu to podarilo.

Chlapi po robote ešte chodili na schôdze. Ako plynul čas, aj on sa začlenil do takéhoto života. Po práci sa s chlapmi bavil o politických stranách a voľbách. Našiel si tam kamaráta Koresku. Prekvapením bolo to, že vo voľbách dostali veľa hlasov komunisti. Chystali sa veľké oslavy závodu vo Vítkoviciach pri príležitosti stého výročia závodu. Písali o tom všetky noviny. Jedného dňa krátko pred oslavami premýšľal Pavel o tom, ako sa má jeho mama. Vtom niekto zakričal pozor. Pavel uskočil a pritom si zranil ruku. Z ošetrovne ho poslali domov. Vraj nebude môcť dva týždne robiť. Aj s ostatnými svojimi krajanmi sa pobral domov. Tak ako predpokladal, jeho mama, aj keď ešte nebola zdravá, bola doma. Keď sa jeho otec vrátil z kŕmenia, rozprávali sa potom o zranení. V dedine komunisti dostali opäť viac hlasov. Vraj aj farár hrozil všeličím, ak nebudú voliť ľudovcov. Rozmýšľal nad rozdielom medzi tým hlučným pracovným svetom a tichým domácim. O niekoľko dní im prišiel list. Napísal im Ondro, že by chcel ísť domov, pretože ho gazda bije. Starého Huščavu zožieral hnev z hlúposti, ktorú urobil. Pavlova mama nad tým plakala. Pavel nad všetkým premýšľal a rozdelil ľudí na dva tábory. Tých čo trpia a druhých, ktorí majú úžitok z prvej skupiny. Zašiel aj k Zuze, ktorá sa teraz mala lepšie. Pavel jej o tom začal rozprávať, no potom prestal. Radšej ju vzal do náručia a bozkával. Niekto zaklopal na okno. Bola to tetka Tutkuľa. Povedali jej o ich vzťahu. Pavel sa po dvojtýždňovom odpočinku musel vrátiť do práce. Aj s Koreskom si išiel pozrieť Ostravu. Rozprávali sa o mnohých veciach. Niektorý večer Pavlovi a Vozárovi rozprával Koreska o tom, ako reformisti postavili Banícky dom. Vravel im o štrajku a krviprelievaní. Vrátili sa naspäť neskoro. Boli tým všetkým veľmi uchvátení.

Jar prišla veľmi skoro. Perďoch priviedol Ondra domov. Bol chorý. Porozprával susedom aj rodičom, ako ho gazda bil. Pavel im poradil, aby išli vyhotoviť lekárske svedectvo a zažalovali gazdu Kanitru. Spravili ako povedal, len vinníka akosi nebolo. Sužovalo ich neustále čakanie. V dedine si chcel zase ktosi otvoriť krčmu. Hlásnik oproti tomu nahlas bojoval. O licenciu žiadal Móric Abeles. Jeho prvú žiadosť zamietli. Doktor Gavlas sa snažil, aby sa bojovalo proti alkoholizmu. Fojtík si práve prezeral nové číslo Hlásnika, keď do izby vtrhol Gavlas. Bol veľmi nahnevaný. Dúfali, že vyhlásenie Masaryka o tom, že je abstinent pomôže. Nebola to však pravda. Úrady schválili osem nových krčiem. Bola medzi nimi aj Abelesova žiadosť. Ten bol nad mieru spokojný. Zuza a Pavel už svoju lásku neskrývali. Pomáhal jej s gazdovstvom. Zuza od zimy pookriala. Jedného dňa navrhla Pavlovi sobáš. Oznámila mu, že čaká dieťa. To Pavla trochu prekvapilo. Dohodli sa, že Zuza pôjde na druhý deň po svedectvo o Marekovej smrti. Tak aj spravila. Richtár sa veľmi okolkoval jej ho dať. Snažil sa z toho vyvliecť. Pavel prišiel znovu domov. Výroba ustala, a tak posielali niekoľko robotníkov domov. S otcom sa dlho rozprávali o kríze. Starý Huščava premýšľal nad novou roľou. Na druhý deň vzali potrebné náradie a koňa a vyšli na staré rúbanisko. Začali tu orať. Išlo im to veľmi ťažko. Pluh vyskakoval a skoro všade boli veľké kamene. Prišiel ich pozrieť aj Perďoch. Chvíľu sa rozprávali, a potom sa rozlúčili. Advokát Gavlas neustále bojoval proti alkoholizmu. Na mnohých miestach sa mu vyhrážali. Nezľakol sa, ba naopak ešte v odboji posilnil.
Snažil sa vzburcovať ľudí osobne aj prostredníctvom Hlásnika. Ľudia mu dávali za pravdu. Trochu ho aj podporovali. Úroda nebola veľká, pretože na jar málo pršalo. Jedného dňa farár odchádzal od Magáta. Magát bol opitý a zrejme sa s farárom dohodli, kde postavia školu. V ten deň prišiel k Čečotkovej do krčmy Soviar. Čečotková nadávala na Magáta hovorila Soviarovi o jej zlej situácii. Soviar sa práve poberal na odchod, keď začuli vonku kroky. Niektorí chlapi prišli do krčmy nahnevaní. Nadávali na Magáta aj na farára. Prišli si po radu aj k Soviarovi. Ten ich iba odbil a odišiel preč. V jeden slnečný deň navštívil Gavlas Fojtíka. Bol veľmi nadšený. Práve odsúdili Magáta. Prišlo sa na jeho podvody, keď ho žaloval jeden kupec. Gavlas všetko povedal Fojtikovi. Objavilo sa to v ďalšom čísle Hlásnika. Najskôr si Magátovu neprítomnosť ľudia nevšímali, no potom sa začali vypytovať jeho ženy. To, že je Magát vo väzení, sa dozvedeli z Hlásnika. Aj farár a richtár sa začali obávať. Zuzina a Pavlova láska rozkvitala. Bolo už dobre poznať Zuzin stav. Niektorí v dedine stáli proti nej, iní ju podporovali. Bola si znovu u richtára pýtať svedectvo. Richtár jej nič nedal a ešte k tomu jej richtárka vynadala. To Zuzu zarmútilo. Trocha jej zdvihla náladu Agnešina návšteva. Keď však prišiel Pavel domov, spoznal, že sa niečo stalo. Všetko mu vyrozprávala. Snažil sa ju utešiť. V poslednom čase, keď bol Pavel doma, sa viac spriatelil s Jurom Karabkom. Rozprávali sa o mnohých veciach. Jedného dňa navštívil Pavla neznámy muž. Podľa jeho slov Pavel pochopil, že podporuje komunistov. Dozvedeli sa o Pavlovi od Koresku. Rozprávali sa až do súmraku. Pavel Žiarskeho odprevadil pred dom a tam s ním strávil ešte chvíľu. Pavel sa znovu vracal do Vítkovíc. Bolo to preňho aj pre Zuzu najťažšie lúčenie. Situácia vo Vítkoviciach sa zmenila. K robotníkom sa prinieslo, že sa bude možno prepúšťať. Každý pracoval mlčky.

Jedného dňa sa niekoľko chlapov stretlo u Koresku. Prišiel aj Žiarsky. Dlho do noci sa rozprávali o komunistoch a o tom, čo im môžu priniesť. Nastal čas kopačiek. Zuza najskôr pracovala sama, no potom požiadala o pomoc Kaču Treskoňovie. Takmer pred koncom kopačky prišlo Zuze zle. Bruchom sa oprela o motyku, a potom spadla. Rýchlo sa k nej zhŕkli ostatné ženy. Odniesli ju dnu. Kača zatiaľ bežala po babicuľu Grochalku. Kým Zuza rodila, Kača čakala vonku. Zuze sa narodilo dieťa, nanešťastie bolo však mŕtve. Zuza bola veľmi slabá a bledá. Grochalka sa pobalili a odišla za kováčkou. Tá ju však odmietla. Grochalka od nej odišla urazená. Zuzin stav sa veľmi zhoršil. Večer začala krvácať a mala horúčku. Dávali jej obklady, no nepomohli. Krv bola skoro čierna. Grochalky nebolo v celej dedine. Perďoch Zuzu aj niektoré ženy odviedol do nemocnice. Lekár skonštatoval vážnu otravu krvi. Na ceste späť sa stalo niečo hrozné. Všetci si mysleli, že Zuza zomrela. Ráno bola Tutkuľa navštíviť kováčku. Narodil sa jej syn. Rozprávali sa to tom, ako kováčka Grochalku odmietla. Tutkuľa sa tu od jedného dievčaťa dozvedela, že Zuza zomrela. Hneď sa ponáhľala k nej. Zuza našťastie spala, ale bolo to s ňou príšerné. Odišli s ňou domov a snažili sa jej pomôcť. Tutkuľa zabehla ku Grochalke a obvinila ju z toho, že zabila Zuzu. Všetko kvôli jej pazúriskám, pod ktorými má toľko špiny. Tutkuľa sa vrátila naspäť k Zuze. Prišla aj Huščavová, Pavlova matka. Bola sobota. Pavel prišiel za Zuzou. Bola to preňho veľká rana, stratiť dieťa a aj milovanú ženu. Mlčky nad Zuzou kľačal. Huščavová sa mu milo prihovorila. Pavel sa rozplakal. Našiel riešenie aj pre ostatných, pretože sa rozplakali. Pomaly sa všetci rozišli. Pavel dlho ostal pri Zuze sám. V hlave mu znel Zuzin nedokončený odkaz.

Tutkuľa ho prišla upokojiť. Dokončila Zuzin odkaz, keď mu povedala, že Zuza ho mala rada. Zuzu pochovali na peknom mieste. Pavel sa staral o Zuzin dom aj naďalej. Jedinému, komu sa po Zuzinej smrti uľavilo, bol richtár. Jedného dňa Pavel priniesol domov zlú správu. Vo Vítkoviciach prepúšťali a aj Pavel ostal bez práce. Takto to išlo aj ďalej. Aj iní ľudia sa vracali domov, pretože už nemali prácu. Dokonca aj Šamaja prepustili zo štátnej služby. V Hlásnikovi sa objavila správa o skrachovaní nejakej banky. Stala sa nevídaná vec. Vrátil sa Hatalkin manžel. Všetkým rozprával, čo sa mu stalo. Aké nespravodlivosti sa mu stali. Všetci ho napäto počúvali. V poslednom čase sa rozniesla zlá správa. Rosenzweigova banka vyhlásila krach. Ľudia, čo v nej mali uložené peniaze, boli veľmi nešťastní. Chodili si pred banku pýtať svoje vklady. Nakoniec sa banka pomoci dočkala. Vklady budú ľuďom vyplatené iba vtedy, ak budú zapletené pôžičky. Keďže ich nemali ako zaplatiť, boli exekúcie. Starý Huščava sa bol v banke opýtať, či ho budú exekvovať. Pracovník mu povedal, že ak zaplatí úroky dvesto korún možno nie. Huščava zháňal peniaze, kde sa dalo. Chodil od domu k domu. Nikto nemal. Jeho nádejou bol Pavel, ale ten odcestoval preč. Na druhý deň prišli exekútori. Brali ľuďom cenné veci, a potom aj to ostatné. K Huščavovcom prišli pre koňa. Starý Huščava ich nechcel pustiť dnu. Potom priviedol koňa a začal ho štekliť pod rebrami. Kôň začal kopať nohami vysoko do vzduchu. Huščava sa správal ako bez rozumu. Vystrašení exekútori aj právnik išli ďalej. Huščava si začal uvedomovať, čo spravil. Z rozjímania ho prerušila správa, ktorá sa niesla dedinou. Martikana zatkli, pretože sa zahnal na exekútora sekerou. Huščava dostal strach. Vzal koňa a išiel do hory. Pavel prišiel domov večer. Od Ondra sa dozvedel, čo sa stalo. Ich mamka išla hľadať otca. Hľadanie pokračovalo na druhý deň. Huščavová vstala skoro ráno. Našla manžela v lese.
Zobudila skoro všetkých susedov. Starého Huščavu našli obeseného v lese. Pavel nemohol uveriť, mamka s Ondrom plakali. Odrezali ho a odniesli do dediny. Pavel a Perďoch išli takmer poslední. Pavel preťal ticho len jednou vetou. Koniec januára bol zasnežený. V dedine sa stalo čosi nečakané a zvláštne. Pavel išiel odhrnúť sneh od Zuzinej chalupy. Doľahla tu naňho samota jeho života. Bol zahĺbený do spomienok, a preto si ani neuvedomil, že niekto za ním stojí. Pavel sa otočil a spadla mu sánka. Za ním stál Marek Cudrák. Pavel sa spamätal až po chvíli. Povedal Cudrákovi o všetkom. O tom ako Magát a richtár oklamali Zuzu, aj o tom ako sa dal so Zuzou dokopy. Mareka chytila chuť pomstiť sa. Teraz býval u Huščavovcov. Chýr o jeho návrate sa rozletel po celej dedine. Richtár ostával doma. Jedného dňa ho Cudrák navštívil. Richtár mal z neho strach. Ich rozhovor nebol práve príjemný. Exekúcie stále trvali. Začalo sa medzi ľuďmi hovoriť o demonštrácii. Marek chodil niekedy domov opitý a pomsta ho premáhala. Jedného večera išiel Pavel s ním, lebo sa bál, že Marek niečo vyvedie. Cestou do Magátovej krčmy všetkých pozývali. V krčme bujaro pili aj spievali. Marek išiel zaplatiť. Pri platení Magátovi pripomenul udalosť so Zuzou. Opľul peniaze a podal ich Magátovi. Ten od strachu až spadol. Nastal ten správny čas, aj ľudia z iných dedín sa zhromaždili. Malo zasadať okresné zastupiteľstvo. Aj policajti mali svoje rozkazy. Náčelník polície sa ponáhľal, aby zhromaždil dostatočný počet síl. Dal rozhlásiť, že zasadnutie sa odložilo. Nebola to však pravda.

Počas zasadnutia sa snažil niektoré veci urýchliť. Predstavitelia jednotlivých strán sa začali hádať. Ich hádky prerušili výkriky chudobného ľudu. Žiadali prácu, chlieb a zrušenie exekúcií. Politici hľadali spôsob, ako chudobu umlčať. Večer vyšli na balkón a informovali ich o verejnej zbierke. Chudobní ľudia však neboli spokojní. Oni nechceli almužnu, ale prácu. Politici odišli znovu dnu. Na čele sa Hatalom sa ľudia hrnuli na bránu. Vyšlo z nej niekoľko vojakov s bajonetmi. Hatala držal v ruke kameň. Pavel sa ho snažil zastaviť. Bolo však neskoro. Všetci počuli rinčanie skla. Vojaci sa pohli dopredu. Ľudia sa rozutekali a schovávali sa, kde sa dalo. Nakoniec nabrali odvahu a vyliezli von. V skupinkách sa vracali naspäť domov. Hatala a ešte niekoľkí volali na Pavla. Ten sa neozýval. V tej panike za ním bežal policajt a chytil ho. Pavel si svoj trest odpykával vo väzení. Premýšľal nad tým, čo sa asi deje doma. Mesiac pred vypršaním trestu ho navštívili Hatala a Juro. Oznámili mu niekoľko noviniek. Ľudia držia spolu, exekúcie boli zrušené, Soviara čakal súd a richtár bol mŕtvy. Pavel si hneď spomenul na Mareka Cudráka. Dozvedel sa, že niekam zmizol. Keď sa vrátil Pavel do cely, zalialo ho slnko. Ostal v ňom radostný pocit. Jeho myseľ zaletela k jeho rodnému kraju. Nad chalupami sa práve rozlievalo tajomné brieždenie neznámeho nového rána. Tmavá tôňa noci sa dosiaľ prevaľovala na dávno neoranom poli. Stáli na ňom už oráči a boli pripravení spraviť prvú brázdu k novému dňu.