Eragon

Autor: Christopher Paolini
Postavy: Eragon, urgalovia, elfovia, Murtagh, Arya, Orik, Gero, Roran, Brom, Ažihad, Zafira, Durza, Horst, Jeod, razakovia, Angela, Solembum, Dvojčatá, Vardeni

Tieň so svojimi pomocníkmi urgalmi už čakali vo svojich skrýšach. Cez les prechádzali tri postavy. Boli to elfovia. Uprostred bola žena. Držala nejaké vrecko. Muži po jej bokoch boli jej strážcovia. Urgalovia ich prepadli. Strážcov pozabíjali, no elfke sa podarilo utiecť do lesa. Tieň kázal urgalom, aby prehľadali les. Tieň vyšiel na skalu. Vo chvíli keď Tieň vyslovil zaklínadlo, okolo lesa sa začali tvoriť prstence ohňa. Elfka im zatiaľ unikala. Tieň začul niekoľko urgalov vykríknuť. Podarilo sa im elfku obkľúčiť. Už nemala kam utiecť. Pomocou posledných síl obsah vrecka premiestnila na iné miesto. Tieňu sa ju podarilo zajať. Hneval sa však, že nedostal obsah vrecka.

Eragon už tretí deň poľoval na srny. Potreboval uloviť nejaké mäso pre svoju rodinu. Srna, ktorú stopoval, mala poranenú nohu. Ukrývala sa uprostred stáda. Už sa zvečeralo, keď ich Eragon našiel. Vyrušilo ho niečo zaujímavé. Neďaleko neho horelo ihličie stromov. Po chvíli všetko ustalo. Uprostred spáleniska ležal modrý kameň. Eragon si ho zvedavo obzeral. Začal sa pýtať sám seba, či ho niekto poslal jemu, alebo je to len náhoda. Nakoniec si vzal kameň domov. Aj s kameňom zašiel k mäsiarovi. Ten sa k nemu nesprával najlepšie. Vôbec nechcel Eragonovi mäso predať. Nakoniec však pristal a spýtal sa, z kadiaľ Eragon ten kameň má. Kameň bol z Dračích hôr. Mäsiar ho ihneď poslal aj s nadávkami preč. Eragon sa bránil. Vtom vstúpil kováč Horst. Mäsiar už nebol taký ufrflaný. Horsta zavolala mäsiarova dcéra Katrina. Horst kúpil Eragonovi kopu mäsa na zimu. Chcel mu zaplatiť nájdeným kameňom. Horst odmietol. Dohodli sa, že Eragon si to uňho odpracuje. Privítal ho doma jeho bratranec Roran. Boli si blízky. Eragon ukázal Gerovi a Roranovi mäso a aj modrý kameň. Nevedeli si vysvetliť, čo by to mohlo byť. Rozhodli sa počkať na príchod kupcov. Gero nerád prijímal pomoc od niekoho z mesta.

Zima postupne ovládla celý kraj, no kupci stále nechodili. Každý deň ich netrpezlivo očakávali. Veľmi sa potešili, keď kupci dorazili. Gero mohol nejaké veci predať. Roran sa stretol s Katrinou. Gero a Eragon navštívili spoľahlivého kupca. Priniesli so sebou aj kameň. Kupec ho chvíľu skúšal. Klepkal, škrabal po kameni, ale kameň bol stále hladký. Ani kupec tomu nerozumel. Povedal im o niekom, kto by ho vedel možno oceniť. Nebol si však ani on celkom istý. Večer si Eragon od rozprávkara Broma vypočul skutočný príbeh o kráľovi Galbatorixovi a dračích jazdcoch. Prešlo niekoľko dní od odchodu kupcov. Aj Eragon vyskúšal to, čo robil kupec s kameňom. Jednej noci sa Eragon zobudil na nejaké pípanie. Inštinktívne vzal luk a zapálil lampu. Nikde sa nič nehýbalo. Znovu si ľahol. Zvuk sa opäť ozval. Eragon sa postavil. Zvuk vychádzal z kameňa. Kameň chvíľku poskakoval. Prestal a potom sa skotúľal na Eragonovu posteľ. Na jeho lesklom povrchu sa zjavila puklina. Za ňou nasledovala ďalšia. Eragon ustupoval do rohu miestnosti. Z kameňa sa vyliahol drak. Eragon sa trochu preľakol. Drak zoskočil z postele a zamieril k Eragonovi. Nakoniec ho Eragon pohladkal. Prešiel ním taký čudný pocit. Na ruke sa mu zjavila čudná škvrna. Bolo skoro ráno, keď Eragon vzal z domu niekoľko koží a jedno a odniesol draka do Dračích hôr. Na strome mu spravil hniezdo. Chvíľu sa s drakom rozprával. Nakŕmil ho a potom sa s ním rozlúčil. Prikázal drakovi, aby nikam nechodil. Gerovi ani Roranovi samozrejme nič nepovedal.

Práve Roran Gera zaskočil, pretože chcel odísť pracovať do mlyna. Chcel si postaviť dom a vziať si Katrinu, mäsiarovu dcéru. Na počudovanie všetkých s tým Gero súhlasil. Pre Eragona bola táto prvá noc ťažká. Stále myslel na draka. Bol sám a bola zima. Na druhý deň sa s troškou jedla ponáhľal za drakom. Drak ho čakal v hniezde. Eragon sa potešil. Vždy si našiel čas, aby draka navštívil. Ten rástol ako z vody. Nikto už kameň nespomenul. Eragonovi veľmi odľahlo. Eragon čoskoro musel drakovi postaviť hniezdo už na zemi. Eragon sa s drakom veľa rozprával o rôznych veciach. Keď už bol drak väčší, spojil sa s Eragonom. Eragona to veľmi prekvapilo. Už bolo načase dať drakovi meno. Nijaké však nepoznal. Zašiel do Carvahallu za Bromom. Chvíľu sa rozprávali o Jazdcoch a drakoch. Potom Eragon zmenil tému na dračie mená. Brom mu ich niekoľko vymenoval. Eragon sa tiež dozvedel, že nosí meno po prvom jazdcovi. Keď dopili čaj, Eragon odišiel domov. Hneď na druhý deň Eragon zašiel za drakom. Začal mu vymenovať mená, ktoré mu povedal Brom. Drak ho zastavil. Eragon najskôr nechápal a potom mu to došlo. Drak bol v skutočnosti dračica. Eragon jej vymenoval mená dračích slečien. Najviac sa jej páčilo meno Zafira. Bola už oveľa väčšia. Lietala hore dole a potravu si zháňala v lese. Zatiaľ ju nikto nevidel, čo bolo pre oboch šťastie. Blížil sa deň Roranovho odchodu. Eragon a Gero mu pomohli zbaliť veci. Gero mu dal ešte požehnania a potom Eragon s Roranom odišli do Carvahallu. Zašli ku kováčovi Horstovi. Museli ešte počkať na mlynára, s ktorým mal Roran odísť. Keď Horst a Eragon osameli, Horst sa spýtal Eragona na modrý kameň. Eragon sa trochu naľakal. Horst ho však chcel varovať. V meste boli nejakí cudzinci a na kameň sa pýtali. Nik im nič nepovedal. Eragon sa rýchlo rozlúčil s Roranom a Horstom. Tváril sa, že ide domov. Keď ho už Horst nemohol vidieť, vrátil sa bočnými uličkami. V jednej z nich videl ako sa dvaja muži v čiernom rozprávali s mäsiarom. Ten im všetko povedal o Eragonovi aj o kameni. Nanešťastie Eragona uvideli. Ten sa vôbec nemohol hýbať. Iba tak stál na mieste. Muži sa vybrali oproti nemu. Našťastie sa tam zjavil Brom. Vôbec o mužoch nevedel. Keď ho muži zbadali, neodvážili sa ísť za Eragonom. Eragon sa Bromovi poďakoval a trielil za Zafirou.