Eragon sa v noci prudko zobudil. Pocítil svoje magické schopnosti. Najskôr ich vyskúšal. Potom si pomocou kúzel otvoril dvere na cele. Keď vyšiel z cely spojil sa so Zafirou. Trocha ho prekvapilo, keď sa dozvedel, že lieta v blízkosti. Na chodbe sa objavilo niekoľko prekvapených strážnikov. Vo chvíli keď chcel Eragon vysloviť magické slovo sa jeden zo strážcov zrútil na zem so šípom v chrbte. Za ním nasledovalo niekoľko ďalších. Eragon jedného z nich donútil povedať, kde má veci a kde je elfkina cela. Eragonovým záchrancom bol Murtagh. Zašli po elfku do jej cely. Potom ju odniesli do siene. Murtagh zabehol po Eragonove zbrane. Priniesol aj tie, čo pravdepodobne patrili elfke. Eragon si zatiaľ zašiel po trochu jedla. Oznámil Murtaghovi Tieňovu prítomnosť. On hneď povedal Eragonovi, aby Zafira začala. V tom sieňou preletel Tieňov ľadový smiech. Eragon s ním začal bojovať. Murtagh odrážal prichádzajúcich vojakov. Bojovať proti Tieňovi bolo ťažké. Zafira zvonka začala trhať strop. Murtaghov šíp sa zabodol do Tieňovho čela a on zmizol. Zafira prerazila strop a nakoniec utiekli. Zaplavili ich šípy. Pár ich zasiahlo Zafiru do krídla. Zosadli pár míľ za Gil´eadom. Eragon ošetril Zafire všetky rany. Hoci bol unavený, ošetril aj elfku so Zafirinou pomocou. Venoval sa iba závažným poraneniam. Prestal ju liečiť až ráno. Kvôli prenasledovaniu sa nesmeli zdržiavať. Eragon spal v sedle počas cesty. Murtagh mu potom rozprával, ako sa dostal do hradu a tiež o pláne úteku.

Eragona znepokojil elfkin stav. Vyzerala, akoby bola ponorená do hlbokého spánku. Teraz po Eragonovi a Murtaghovi šlo kráľovské vojsko. Museli ujsť. Jediné možné riešenie pre nich prestavoval odchod z kráľovstva. Surda bola pre nich východiskom. Museli by však prejsť cez územia ovládané kráľovstvom a to bolo nebezpečné. Eragonovi prišla na um myšlienka. Našiel aj inú cestu, ale bola tiež nebezpečná. Viedla cez púšť Hadarak. Murtagh proti tomu protestoval. Aj keby sa tak rozhodli, chýbala by im voda. Eragona niečo napadlo. Vypýtal si čas. Odišiel aj so Zafirou. Do malého priehlbinkového kamienka vložil kúsok hliny. Potom skombinoval kúzlo. V momente keď ho vyslovil, vzalo mu to veľa síl. Nakoniec sa hlina premenila na vodu. Eragon to vzdal. Spomenul si na Bromovu diamantovú hrobku. Bohužiaľ, Zafira nevedela, ako to spravila. Eragon len tak čmáral prstom do pôdy. Zistil, že nakreslil údolie Palancar. Vtom to zbadal. V malom vyhĺbenom žliabku bola vlhká pôda. Potom mu to došlo. Nemal hlinu premeniť na vodu. Úplne stačilo, aby vlahu vytiahol zo zeme. S radostným úsmevom sa vrátil k Murtaghovi. Dohodli sa. Putovali už niekoľko dní. Vyhýbali sa mestám a spali málo. Aj Murtagh, aj Eragon z toho boli podráždení.

Podarilo sa im zvýšiť svoj náskok. Do cesty sa im postavila rieka Ranv. Zafira dostala nápad. Kvôli ohromnosti a veľkosti sa Ranv dal prekonať len preletom. Najskôr Zafira preniesla Murtagha. Potom prišli na rad splašené kone. Keď Zafira prenášala Snežného Bleska, Eragon zbadal hordu vojakov. Boli necelú míľu od neho. Keď ho Zafira preniesla na druhú stranu, ponáhľali sa ďalej. Onedlho sa ocitli na kraji púšte. Dni boli horúce úmorné. Pre Eragona bolo čoraz ťažšie udržať vodu. Za päť dní prešli až k Beorským horám. Samých ich to prekvapilo. V lesoch, ktoré boli obrovské, si odpočinuli. Eragona znepokojovalo, že elfka sa nepreberala. Eragon jej skúsil nahliadnuť do mysle. Najskôr to šlo veľmi ľahko. Potom elfka napadla Eragonovu myseľ a začala ju zvierať. Eragon sa jej prihovoril v starodávnom jazyku. Jej zvedavosť ju premohla. Eragon sa od nej dozvedel, že jej podali jed. Pomaly umierala. Eragon jej ponúkol pomoc. Dala mu potrebné informácie, aby mohol zájsť k Vardenom a vypýtať si liek. Keď skončili, Eragon otvoril oči. Zafira a Murtagh sa naňho zdesene pozerali. Vysvetlil im, čo sa práve stalo. Murtagh namietal voči Eragonovmu návrhu. Hneď sa pochytili. V bitke ich prerušila Zafira. Oboch ich nohami priklincovala k zemi. Donútila ich, aby sa ospravedlnili. Eragon sa spýtal Murtagha na citlivú otázku. Skôr než stihol Murtagh riadne odpovedať, Zafira ich upozornila na príchod urgalov. Nakoniec sa Murtagh a Eragon dohodli. Vyrazili do tmy. Urgalovia sa im v hustnúcej tme stratili.

Na svitaní mali pred urgalmi určitý náskok.Zafira bola veľmi hladná, a tak si šla niečo uloviť. Eragon aj Murtagh zbadali na kopci jazdcov. Vôbec nevedeli, kto to je. Eragon upozornil Zafiru, aby sa ukryla, ale musela byť pripravená zaútočiť. Poslúchla. Eragon s Murtaghom zosadli. Eragon skryl Aryiu. Obaja mali pripravené zbrane. Jazdci s revom dobehli k nim. S oštepmi v ruke ich obkľúčili. Podľa rečí vodcu sa dozvedeli, že sú to otrokári. V Eragonovi vzkypel hnev. Žiadal Zafiru, aby zasiahla. Keď ju otrokári uvideli, zavládol medzi nimi chaos. Jeden z nich zranil svojho vodcu. Skôr než Eragon niečo stihol spraviť, Murtagh vodcovi odťal hlavu. Kvôli tomu sa aj poškriepili. Ďalej pokračovali mlčky. Eragon sa snažil všetkých popohnať. Murtagh sa znovu na Eragona osopil. Námaha a nedostatok spánku ich robili čoraz podráždenejšími. Nakoniec Murtagh súhlasil, že ich odprevadí k Vardenom. Cesta do údolia bola čoraz ťažšia, pretože lesný porast bol hustejší. Po nejakom čase Eragon letel na Zafire a Arya šla na Snežnom blesku. Eragon sa poobzeral po okolí. Zistil, že urgalovia sa priblížili k Murtaghovi. Chvíľu predtým sa pokúsili vyletieť na vrcholky hôr, ale ani Zafira to nedokázala. Aby pomohli Murtaghovi zvýšiť náskok, Eragon pomocou kúzla zdvihol hmlu pred urgalov. Po malom chaose však pokračovali ďalej. Z Eragona to vyčerpalo veľa síl. Zafira rozoznala, že ich prenasledovatelia sú iní, ako tí, ktorých stretli. Šli varovať Murtagha. Veľmi ho nepotešilo, čo počul. Ich prenasledovatelia boli kullovia – urgalská elita. Eragon a Zafira sa pokúšali kullov spomaliť. Až do zotmenia hádzali na kullov kamene. Murtagh sa dostal až k jazeru. Eragon a Zafira ho dobehli pri jazere.