Po klzkom brehu sa dostávali k vodopádu. V polovici cesty sa z lesa vyrútila horda kullov. Strhol sa prudký boj. Dostať sa ku skalnej stene bolo ťažké. Kullovia ich obkľúčili na oboch stranách. Zaliala ich spŕška šípov. Zafira skočila do vody a snažila sa kullov zastaviť na tak dlho, ako sa len dalo. Eragon vzal kameň, a zabúchal na skalu a vyslovil starodávne slová. Nič sa nestalo. Zopakoval to a zakričal ešte hlasnejšie. Zafiru zranilo niekoľko Kullov. Vďaka nej prišiel Eragon na to, že sú na nesprávnej strane. Museli preplávať cez vodopád. Eragon kone presvedčil, aby skočili do vody. Za nimi nasledoval Murtagh a potom Eragon. Sila vodopádu ho tlačila dole. Niekoľkokrát sa vynoril, ale vždy klesol dole. Zrazu pocítil, ako ho niekto vyťahuje. Dúfal, že je to Murtagh. Udivene pozrel na trpaslíka. Urgalov skosili lukostrelci z otvorom kamennej skaly. V stene sa vytvoril vchod. Holohlavec vstúpil prvý dnu. Vojaci držali dýku pri Murtaghovom krku. Za nimi nasledovala Zafira a nakoniec Eragon s trpaslíkom. Eragon uvažoval nad všetkým, čo sa stalo. Dozvedel sa od Murtagha, že je Morzanov syn. Holohlavec ich viedol veľmi dlhou chodbou. Potom zastali. Holohlavec musel preveriť Eragona. Hrubo mu vtrhol do mysle a začal sa v nej prehrabávať. Pre Eragona to bola nepredstaviteľná bolesť. Spojila sa s ním Zafira. Skryla pred holohlavcom informácie, ktoré vybral Eragon. Holohlavec sa prehrabával v jeho spomienkach, ako chcel. Keď holohlavec skončil, Eragon klesol na kolená. Trpaslík ho stihol zachytiť. Holohlavec šiel potom preveriť aj Murtagha. Ten ho však do svojej mysle nepustil. Nakoniec usúdili, že ich musia priviesť pred Ažihada. V miestnosti zostali iba Murtagh, Eragon a Zafira. Všetci ostatní odišli. O nejakú chvíľu im priniesli jedlo. Kvôli únave rýchlo zaspali.

Na druhý deň ich holohlavec viedol tou istou chodbou. Eragon sa spýtal na Aryin stav, ktorá bola v starostlivosti liečiteľov. Holohlavec mu nepovedal nič presné. Kráčali v rade za sebou obkolesení vojakmi. Pred veľkými dverami zastavili. Eragon mal ísť ako prvý na Zafire. Keď sa dvere otvorili, pokračovali ďalej po chodníku. Všade naokolo postávali ľudia. Eragon nevedel, čo má robiť. Zafira mu poradila, aby zdvihol ruku a zamával. Keď tak spravil, dav sa radostne ozval. Smerovali do nádherného mesta- hory Tronjheimu. Mesto očarilo Eragona na prvý pohľad. V dave videl aj niekoľko trpaslíkov, ktorí si ho tvrdými pohľadmi premerali a odišli. V Tronjheime musel Eragon kráčať vedľa Zafiry. Mesto postavili trpaslíkovia z bieleho mramoru. Pokračovali ulicami Tronjheimu, až došli pred staré sčerneté dvere z dubu. Holohlavec ich okrem stráži uviedol všetkých dnu. V pracovni bol starý muž. Bol to Ažihad. Poslal všetkých von. Murtagha dal zavrieť do väzenia do chvíle, pokiaľ si nedá preveriť myseľ. V pracovni zostala iba Zafira a Eragon. Ažihad ho požiadal, aby mu porozprával všetko, čo sa stalo do chvíle, keď našiel Zafirino vajce. Eragon rozprával niekoľko hodín. Občas sa ho Ažihad niečo spýtal a objasnil mu určité veci, ktorým Eragon nerozumel. Keď skončili, Ažihad zavolal Orika dnu. Zbavil ho vojenskej povinnosti a spravil z neho Eragonovho sprievodcu. Orik zaviedol Eragona do kuchýň, aby sa najedli. Zafira odletela do dračej haly. Pri jedle sa Eragon a Orik rozprávali o nádhere Tronjheimu. Keď sa najedli, Eragon sa mal stretnúť so Zafirou. Keď už takmer vzlietli, Eragona chytila za nohu starena. Chcela, aby požehnal dieťaťu, ktoré držala. Eragon to ešte nikdy nerobil. Chvíľu hľadal vhodné slová. Potom priložil ruku na čelo dievčatka požehnal jej v starodávnom jazyku. Potom sa Zafira dotkla nosom dievčatka a na jej čele sa zjavila strieborná škvrna hviezdicového tvaru. Potom vyleteli do Dračej haly.

Rozobrali, čo sa práve stalo. Keď sa Eragon zobudil, zbadal pri vchode Solembuma. Trochu ho to prekvapilo. Solembum zoskočil na hviezdny zafír. Eragon ho nasledoval. Kráčal za ním po horných poschodiach. Solembum doviedol Eragona do útulne zariadenej miestnosti. Všade bolo plno rastlín. Eragon uvidel Angelu. Obaja sa veľmi potešili spoločnému stretnutiu. V krátkosti si vyrozprávali, čo sa stalo. Angela Eragona varovala pred dvojčatami. Keď sa Eragon vrátil k Zafire, už naňho čakal trpaslík. Trpaslík odviedol Eragona za Orikom. Ten mu oznámil, že s ním chce hovoriť jeho kráľ. Kráľ bol mocný a rozprával sa s Eragonom v úctivom tóne. Kráľ trpaslíkov chcel poznať Eragonove plány a rozhodnutia. Rozhovor prebehol rýchlo a dobre. Po návšteve kráľa sa Zafira vrátila do dračej jaskyne. Mala sa tam s niekým stretnúť. Eragon a Orik šli na raňajky. Keďže sa Eragonovi ešte nechcelo ísť na cvičisko, Orik ho vzal do ich veľkolepej knižnice. Po dlhšom čase šlo Eragonovi čítanie ťažšie. Keď začul kroky, inštinktívne sa skryl. Pritom vrazil do dvojčiat. Prišli za ním, aby sa mu ospravedlnili, no nebol to jediný dôvod. Prišli mu ponúknuť členstvo v ich spolku čarodejníkov. Eragonovi bolo jasné, že od neho chcú vymámiť, koľko slov v starodávnom jazyku pozná. Povedal, že ešte musí popremýšľať. Keď odišli, rýchlo našiel Orika. Spolu sa vrátili k Zafire. Z dračej haly bežal Eragon za Angelou. Nemohol si však spomenúť, kde je jej izba. Keď sa vrátil, Zafira sa rozprávala s nejakým dievčaťom. Dievča hľadalo Eragona. Odovzdalo mu odkaz od Ažihada. To dievča bola Ažihadova dcéra. Eragon sa mal dať preskúšať a dostal povolenie navštíviť Murtagha. Potom sa Nasuada rozlúčila a odišla.