Malý princ

Jednou hlavnou postavou diela je práve jej autor, Antoine de Saint-Exupéry. V prvej kapitole opisuje svoje "maliarske začiatky". Hneď sú tam tri kresby ktoré rozhodli o tom, že sa nestal maliarom. Na kresbe číslo jeden nakreslil totiž akýsi podivný objekt. Ak v tom niekto uvidel len klobúk, znamenalo to, že nemá veľa fantázie a že to asi nevie pochopiť. Kto v tom uvidel slona vo vreci, bol to človek ktorý si s Antoinom dobre rozumel. V druhej kapitole opisuje svoj život od motorovej poruchy na saharskej púšti. Dovtedy mu nikto nerozumel, žil samotársky.

V ten osudný deň sa kde-tu zjavil ráno na svitaní malý chlapček, ktorý prosíkal, aby mu Antoine nakreslil ovečku. Keďže nikdy nekreslil ovečku, ukázal mu kresbu číslo jeden. Bol naozaj udivený, ako na ňu chlapček reagoval. Malý princ totiž v nej uvidel to, čo tam Antoine chcel nakresliť - slona vo vreci. Tak mu načrtol ovečku. Tú však malý princ označil za chorú. Tak kresbu zopakoval. To bol však baran. Tak urobil tretí pokus. Tá bola stará. Keďže už strácal trpezlivosť, načrtol mu debničku. Opäť zostal udivený, keď mu malý princ povedal: Je presne taká, akú som chcel!
Antoine pomaly zisťoval niečo o princovi. Aj to, čo zistil, mu len náhodou vyhŕklo. Na jeho otázky nereagoval. A tak sa dozvedel napríklad, že jeho planéta je sotva väčšia ako dom. Myslí si, že pochádza z asteroidu G 313.
Celé dielo je popretkávané rôznymi úvahami autora, teda jedného hlavného hrdinu, hlavne o dospelých. Akí sú nechápaví, ako všade vidia len peniaze… Práve v tomto bol malý princ iný od ostatných. Všetko chápal tak, ako Antoine.

Znenazdajky malému princovu vykĺznu slová o nejakých baobaboch. Zistil, že ak baobaby vyrastú, a nevytrhajú sa ešte ako malé, zaplavia celú jeho planétu.
V siedmej kapitole opäť z neho niečo nové vyhŕkne. Pýta sa Antoina, či ovečky žerú aj kvetiny. Tak sa začína príbeh o kvetine. Na princovej planéte vždy rástli iba jednoduché kvetiny. Jedného dňa princ spozoroval nový výhonok. Myslel si, že je to opäť baobab, a tak ho chvíľu pozoroval. No výhonok po chvíli prestal rásť a išiel kvitnúť veľkým kvetom. Keď vykvitne, princ zistí, že to nie je obyčajná rastlina - nie je veľmi skromná.
Neznáša prievan, každý deň potrebuje raňajky, nebojí sa tigrov…

Malý princ si raňajky zohrieval na jednej z dvoch činných sopiek. A každý deň ich vymietal, lebo vtedy nevybuchujú. Princ sa každé ráno staral o všetko - najprv o seba, potom o celú planétu; trhal baobaby, polieval kvetinu, vymietal sopky…
No v jeden deň nadišiel čas, kedy sa malý princ rozhodol odísť zo svojej planéty. Žil v oblasti asteroidov 325, 326, 327, 328, 329 a 330. A tak polial kvetinu, rozlúčil sa s ňou, a vydal sa na púť do okolitého sveta.
Na prvej planétke žil kráľ. U neho boli všetci poddaní. A tak rozkazoval. Najprv princovi zakázal zívať, potom mu to prikázal. Keď po chvíli chce princ už odísť, kráľ si ho chcel udržať, a tak ho menoval do stále vyšších pozícií. Keď nepochodí s ministrom a vidí, že princ naozaj odíde, menuje ho do funkcie vyslanca.

Na ďalšom asteroide bol márnivec. Ten stále chcel, aby ho všetci naokolo obdivovali, uznávali ho a tlieskali mu. A tak mu princ urobil po vôli, a zatlieskal, keď ho o to márnivec požiadal, obdivoval ho, ak to márnivec chcel.
Na tretej planéte býval pijan. Po duchaplnom rozhovore, ktorý smeroval k uzavretému kruhu, si princ opäť pomyslel svoje o dospelých. "Dospelí sú rozhodne veľmi, veľmi čudní" vravel si stále v duchu počas celej cesty.
Nasledujúci asteroid patril biznismenovi. Bol to veľmi zaujatý človek. A okrem toho vážny. Už to sa princovi zjavne nepáčilo. Biznismen totiž stále počítal. A malý princ sa stále pýtal, čoho päťstojeden miliónov. Ale biznismen bol stále zaneprázdnený, a tak neodpovedal. Až nakoniec vysvitlo, že je to počet hviezd, ktoré vlastní.
Na piatej planéte bola lampa a lampár. Nič iné sa totiž na ňu nezmestilo, taká bola malá. Stále zažínal a zhášal tú lampu. Vraj je to príkaz. Čas tam bežal neuveriteľne rýchlo - každá minúta značila jeden deň. A tak ani nevie ako, strávil rozhovorom s lampárom niekoľko mesiacov. Keď tak rozmýšľal nad týmto človekom, zistil, že s ním by vedel žiť na jednej planéte. Táto na to však bola veľmi maličká, bolo na nej len jedno miesto…