Ján Botto Smrť Jánošíkova

Hlavná postava: Juraj Jánošík
Obsah:
V predspeve opisuje akýsi rozhovor medzi matkou a deťmi, ktoré odchádzajú z domu, aby sa pridali k rebelom (básnik akoby rozposielal po Slovensku svoje verše a bojí sa, že nenájdu odozvu. Tým sympatizuje s rebelmi a obhajuje ich. Hovorí aj o tom, že „noc stoveká, noc poroby“ sa raz skončí a náš národ bude slobodný.
Prvý spev: autor opisuje Kráľovu hoľu. Na nej horí ohník a okolo sedia dvanásti sokoly- Jánošíkova družina. Detailne ich opisuje (opisuje ich ako oltárne sviece a hovorí, že sú ako by
ich jedna mater mala).Opise aj samotného Jánošíka ako ich kapitána Hovorí, že ich poznajú na celom Slovensku (od Tatier k Dunaju). Jánošík a jeho družina zbíjali, brali peniaze pánom a rozdávali ich ľuďom. Zrazu hovorí autor, že na Kráľovej holi nehorí ohník už ako voľakedy. Okolo neho sedia už len dvanásti chlapci a smutne hľadia do ohníka. Ohník pomaly dohára a tu počuť akoby to nadzemská moc hovorila o Jánošíkovom lapení. Chlapci vravia, že už sa minuli tie krásne časy a prichádzajú zlé.
Druhý spev: hneď zrána kráča paholček a zháňa ovečky a rozpráva o lapení Jánošíka. Hovorí ako Jánošík sedel v hostinci a popíjal vínko, keď ho tu obkľúčilo more vojakov. Jánošík sa však nezľakol a nebojácne bojoval proti presile. Keď tu zrazu počuje ako Gajdošík jeho druh kričí, aby ho chytili. Pochopí, že je to zradca a zabije ho. Už sa dá, že sa mu podarí újsť, no baba, čo sedí na peci zavolá nech mu pod nohy nasypú hrach. Jánošík sa pošmykne na hrachu a padá na zem a vojaci ho lapajú, ale on sa im vytrhne a už už je skoro preč, no tá baba len zas volá nech ho rúbu do pasú, že tam je jeho sila a keď preseknú opasok stratí ju. I tak sa stalo jedna rana presekla opasok a Jánošík bol chytený. Vojaci chcú po Jánošíkovi , aby im prezradil kde ukryl poklad, a tak si zachránil život, no on odmietne a tak ho odvádzajú. Tretí spev: Je noc.Za Jánošíkom prichádza jeho milá, aby sa rozlúčila. Cez okienko mu podáva kvety. Povedia si posledné zbohom. Jánošíkova milá sa rozbehne k Dunaju. Od žiaľu sa rozhodne spáchať samovraždu. Skočí do Dunaja a od vtedy už ju nikto viac nevidel.
Štvrtý spev: Mesiac hľadí cez okienko, kde sedí Jánošík. Je prikovaný ku skale. Spí. Sníva o slobode a mladosti. Začína svitať, ale Jánošíkova duša je pokojná. Na prahu sa zjaví strážnik a oznamuje mu, že sa má prichystať k odchodu. Zavrie za sebou dvere. Piaty spev: Znova sa roztvoria dvere a strážnik si po neho prichádza.

Jánošík hovorí o slobode, ktorú mal a stratil a o pánoch- tyranoch a pýta sa skade berú právo brať život. Verí, že príde deň súdu a za stôl zasadne pravda ľudu. Vraví aj, že pre slobodu zomrie rád.
Šiesty spev: Jánošíka odvádzajú na čiernom voze. Kňaz sa chce za neho pomodliť, no on odmieta s tým, aby sa radšej pomodlil za ten biedny ľud, lebo on už odchádza a tak už netreba. Jánošík pozdvihne zrak k nebu a vrúcne sa modlí za národ, aby ho boh neopúšťal. Kráča k šibenici. Na čiernych stĺpoch sedia havrany a volajú ho k sebe.
Siedmy spev: Blíži sa večer. Na skale sedí kráľovná víl a vije veniec. Volá Janíčka do svojho náručia. On stojí na šibenici. Jeho účty s týmto svetom sú už uzavreté. Obleteli ho dookola zlaté motýle a on znovuzrodený odchádza s nimi. Bežia k nemu deti, pred domom mať, celá rodina. On sa s nimi víta. Zdvihne zrak na hory. Budí sa v ňom nádej, že tento svet bude raz slobodný. V tom kňaz povie: „Amen!“ A on sa už víta sa vílami. Prichádza list od kráľa, ale už je neskoro. Ľudia naokolo neplačú, len ticho odchádzajú domov.
Osmy spev: Je pochmúrne. Všade je smutno. Jar neprichádza. Staré baby sedia na peci a rozprávajú o Jánošíkovom poklade a o tom ako ho dostať a aj o to, že spolu s Jánošíkom zomrela aj jeho čarovná valaška, milá i družina. Keď tu jedna baba z kúta ohlási, že Jánošíka víly oživili, že ho sama na vlastné oči cez búrku videla.
Deviaty spev- Zjavenie: Rusalky oznamujú, že od Jánošíkovej smrti prešlo už sedem rokov. Chystajú sa na svadbu. Víly ohlasujú svadbu aká tu ešte nebola. Kráľovná volá, aby ju už prichystali. Svadobčania prichádzajú. Všade je veselo.