Želka sľúbila futbalovému klubu Spatra úvodný výkop. Otec s týmto najprv nesúhlasí, dievčatá nemajú čo kopať do lopty. Vysvetlila mu teda, že ide o slávnostný výkop, sprevádzaný hymnou a úvodnými rečami. Bude to slávnosť, na ktorú sú pozvaní všetci významní poslanci, diplomati, senátori, rektori i dekani, dokonca aj biskupi. Spomenula, že medzi pozvaných patrí aj Dubec. Pri týchto slovách otec zmenil názor, dokonca sľúbil, že sa tam príde pozrieť i on. Na zápase sa s ním stretol a rozprávali sa aj o Aničke. Dubec tvrdil, že jej pravidelne posielal mesačné sumy, správkyňa matriky Mahuliena ich však odvádzala na svoj účet. Po rozhovore si Petrovič myslel, že je to skutočne šľachetný a správny človek, tetka svojimi rečami o podvodníkoch a korupčníkoch len preháňala.

Medzi obecenstvom sedel aj komisár Landík. Na Želku už nepozeral zaľúbeným pohľadom. Spomenul si na to, ako s ňou bol v čínskej cukrárni, kde sa mu chválila, že bude kopať slávnostný výkop. Landíkovi sa to hneď nepáčilo. Ona mu zase vyhodila na oči jeho vzťah s Aničkou. So Želkou sa pohádali, a poslala ho preč so slovami: Len si choď za tou svojou kuchárkou, rovný s rovným. Landíka najprv urazilo, že ho nazvala rovným so slúžkou ale potom si uvedomil, o čo je Anička múdrejšia a panskejšia od Želky.
Prešiel rok. Do bývalého bytu mladej Estery sa nasťahovali mladomanželia Anička a Janík. Estera sa presťahovala do lepšieho. Nechtiac zapríčinila domácu vojnu. Tisícku nájdenú v kaktuse sa rozhodla ísť vrátiť. Petrovič nebol doma, tak odovzdala tisícku spolu s ďakovným listom manželke. Tá ho hneď pochopila ako nemanželskú lásku. Pán Petrovič sa stal poslancom, ale niet mu čo závidieť. „Byť poslancom nie je sláva, ale otrocká robota. Poslanec nie je generál, ale skôr koník v cirkuse, ktorý nesmie vybočiť z ohrady, len pekne cifrovať do kruhu, lebo hneď je nešťastie. Práska bičík, kričí obecenstvo. Nesmieš ten plôtik preskočiť, zadkom vyhodiť, zaťať sa. Len probuj! Hneď si nespoľahlivý a odvedú ťa. Čo z toho, že za teba hlasovalo stotisíc voličov, mandát ti vezme jeden prezident s dvanástimi prísediacimi.“

Vyhral však Rozvalidovi ďalšie dva procesy, čím ho vzkriesil k životu. A Želka, tá si vzala za muža bohatého Dubca, a tým sa stala Aničkinou macochou. Od Dubca však nechceli Anička s Landíkom nič, - Lebo v nepýtaní je dvojaká radosť, - objasnil Landík, - troška sladkosti z chudákovej pomsty a troška sladkosti z chudákovho šťastia: nemusieť prosiť a mať pritom niekoho, komu môžeš o tom povedať úprimné slovíčko... A ak to môžeš urobiť, nie si vlastne chudák... Anička, my nie sme chudáci.