Na jej pohrebe bol sám a nemal ho čím zaplatiť. Chcel sa pomstiť svetu, a tak sa dal na skúmanie prírody. Po štyroch rokoch si prišiel po syna a uhliarke vtisol do dlane zopár zlatých, ktoré ani nechcela prijať. Ako tak blúdil po Tatrách natrafil na pútnika- kňaza, ktoré nechal syna. Vzal na seba meno Olejkára- Hrabovca. Jeho majetok rástol a po čase sa oženil s bohatou Miladou, ktorá mu porodila jedinú dcéru. Onedlho na to prišiel do Trenčína zlatník – brat nebohej Želmíry. Spolu s ním sa rozhodol pomstiť svetu. Ako roky bežali rozhodol sa vziať k sebe svojho syna, ktorému dal uhliarka meno Vít. Takže Vít a Ľudmila sú súrodenci. Na záver dodal, že jemu viac netreba pozemského zmilovania, lebo jeho zožiera jed, ktorý sám sebe pripravil pred rokmi a teraz ho vypil. Všetci zmeraveli. Smutný Vít prosil otca od odpustenie. Hrabovec však odmietol. Povedal im, že im necháva svoj majetok a prezradil meno rodiny, z ktorej pochádzal. Stisol Milade ruku a odišiel von. Vít sľúbil zasvätiť svoj život službe pre Matúša ako lekár a Milada s Ľudmilou si vyžiadali založenie nového kláštora, kde sami budú žiť. A Matúš riekol: „Ach! divné- hrozné osudy človeka!“.