Mali by sa hrdo postaviť za svoj národ a svoju vlasť a neodvracať od nej zrak v jej zlých časoch.

Kľúčové slová:
Orol, sloboda, Tatry, slovenský rod, vrah, meč, roviny, junač, krv, družina, duša, sila, Rím, vrahovia, slovanské deti
Mor ho! Je to názov básne a zároveň je to slovo, ktoré sa v básni používalo na zdôraznenie niektorých častí. Povzbudzovalo a zároveň vyzývalo Slovákov do boja.

Grafická podoba básne:
Rým zo schémou aabb
Báseň je astrofická s viazaným veršom.

Jazykové prostriedky:
Epiteton- „pyšné hory“ (str.320)
„strašný ohlas“ (str.322)
„krutým železom“ (str.321)
Metafora- „Tatra skalnou hradbou okol nej sa väží “ (str.320)
Prirovnanie- „Rastom sú ako jedle, pevní ani skala: “ (str.319)
Personifikácia- „Neraz krásnu vlasť našu vrah napadol divý“ (str.320)
Epizeuxa: „A ty, mor ho! – hoj, mor ho!“ (str. 325)
Rečnícka otázka- „Kde naši? – Hojže, Tatro, jasných orlov mati!
Nikdy sa ti ta tvoja detva už nevráti.
Páč! Nad valným Dunajom krvavé pobrežia:
tam ti tvoji synovia povraždení ležia. “ (str.324)

Filozofia diela:
Hrdinom je kolektív, čiže Slovenský národ, ktorí hynie no neľutuje to. Znakmi romantizmu je boj dobra zo zlom, kde vyhráva zlo, ktoré je v prevahe nad slabým, čiže Slovenským národom. Ten svoju porážku neľutuje a preto hrdina zomiera pre dobrú vec. Vlastný názor:
S týmto dielom som sa už v minulosti stretol, no aj napriek tomu som si ho rád opäť prečítal. Zaujalo ma opäť tým, že autor týmto dielom vzbudil aj u mňa určitú spolupatričnosť a hrdosť na slovenský národ, ktorý sa držal a dúfam, že sa ešte drží jednotný. Taktiež ma zaujalo približovanie prírody a scenérie v tomto diele. CAB-Data 2002 /CABIK/.