Medzitým sa kráľovská rodina lúči s Laertesom, Poloniusov syn, teda syn kráľovského radcu, ktorý ide na cesty a predtým vystrieháva svoju sestru Oféliu pred náklonosťou mladého princa Hamleta voči nej. Po týchto udalostiach, ktorých sa zúčastnil aj Hamlet ide na plošinu hradu, kde aj naozaj o polnoci zbadá a spozná svojho otca. Duch otca nechce pred ostatnými hovoriť a tak volá svojho syna inam. Aj keď ho jeho kamaráti držia násilím sa ich zbaví a nasleduje otca, ktorý mu vyjaví tajomstvo svojho výzoru a nepokojnosti duše. Tajomstvo spočíva v jeho smrti. Hovorí sa, že ho počas popoludňajšieho oddychu uštipol had a on zomrel. No duch vyjaví pravdu, ktorá tvrdí, že bola na ňom spáchaná vražda. Počas jeho spánku mu jeho brat vlial do uší jed a tým sa stal kráľom, no čo by nebolo dosť na trápiaceho sa duch ešte aj jeho žena po krátkom čase za neho sa vydala. Po týchto skutočnostiach musia jeho kamaráti prisahať jemu vernosť, aj keď nikomu tajomstvo ducha nevyzradil. Hamlet si uvedomí, ako mu aj duch otca povedal, že musí pomstiť jeho smrť, ale nesmie siahnuť na život matky iba na strýkov. Toto je to spomínané obdobie jeho premeny, kde sa s jedného vznešeného princa a človeka myšlienok musí stať človek rozvážneho činu. Časom začne len - tak na oko šalieť a každý si to vysvetľuje s lásky k Ofélii. Ofélia, ktorá dostala pokyny od svojho brata a príkazy, ktoré poslúcha od svojho otca sa dištancuje od princa a jeho listy dáva Poloniovi. Hamlet celkovo šalie a chodí oblečený ako žobrák, no niekedy sa zdá, že je celkom normálny. Pre jeho potešenie dáva Polonius zavolať divadlo či lepšie povedané hercov, ktorý majú skormútenú dušu, ktorá trápi aj kráľa a kráľovnú rozveseliť po tom, čo sa to nepodarilo Ofélii. Hamlet je touto myšlienkou nadšený a jeho metamorfóza sa začína dokončovať. S hercami sa dohodne na jednom predstavení, ktoré on sám napíše a ktoré má pripomenúť kráľovi a kráľovnej strašný čin, ktorého sa dopustili. Počas vystúpenia, keď sa práve hovorí o vernosti kráľa a kráľovnej i po smrti kráľa sa kráľ neovládne a rozplače. Vystúpenie sa predčasne ukončí. Nahnevaný kráľovský rod sa utiahne. Polonius sa dohaduje s kráľovnou o vyslaní kráľa do cudziny. Hamleta dá matka zavolať, pri čom je dohodnutá s Poloniom, že sa tajne zúčastní rozhovoru. Pri ceste do matkinej komnaty sa pozastaví s dýkou v ruke ponad modliaceho a svedomia si spitujúceho sa kráľa, zatiaľ sa nad ním zľutuje. Pri rozhovore s matkou ju slovami začne trýzniť, zjaví sa mu aj duch. Záves, za ktorým stojí Polonius sa zašuchoce a rozhorčený Hamlet s dýkou v ruke prebodne záves a tým aj Poloniusa. Mŕtveho Poloniusa Hamlet odvlečie a matku nechá v úžase.