Ponúkol jej slobodu za jej oddanosť k nemu, ale Esmralda v ňom spoznala vraha a nenávidela ho tým viac. (Choď, ty obluda! Choď ty vrah! Nechaj ma zomrieť! Nech ti krv nás oboch prischne na čele ako večná škvrna .) Musela teda zomrieť. Prišiel osudný deň. Keď Esmeraldu vyviedli na popravisko a spolu s ňou i malovanú kozičku Džali. V poslednej chvíli ju zachránil Quasimodo. Zaviedol ju do Chrámu Matky Božej a tam sa o ňu staral. Arcidiakon Frollo tam znovu prišiel za ňou, ale Quasimodo ju ubránil. Arcidiakon nahovoril Gringoira, aby ju šli vyslobodiť, lebo že vraj ju idú vojaci odvliecť a obesiť. Gringoire zorganizoval tulákov a zaútočili na chrám. Quasimodo si myslel, že chcú Esmeraldu zabiť, preto sa zo všetkých síl bránil, no Gringoire s arcidiakonom zatiaľ Esmeraldu odviedli. Gringoire odišiel s kozičkou a arcidiakon si znovu vynucoval Esmeraldinu lásku. Kráčal rovno k šibenici a ukázal jej ju prstom a povedal ľadovo. Vyber si z nás dvoch. Ona ho opäť odmietla. Frollo ju odviedol k Rolandovej veži, dal ju strážiť pustovnici a šiel po vojakov. Pustovnica spoznala v Esmeralde svoju dcéru a skryla ju vo veži. Prišli vojaci a spolu s nimi aj Phoebus a pýtali sa na Esmeraldu. Pustovnica povedala, že jej ušla. Lenže Esmeralda spoznala Phobeov hlas a vystrčila sa z okienka. Phobeus odišiel, vojaci rozbúrali vežu a dcéru i s matkou vyviedli pod šibenicu. Matka sa nechcela Esmeraldy pustiť, kat ju surovo odstrčil a ona padla mŕtva na zem. Quasimodo márne hľadal v chráme Esmeraldu, zbadal iba Frolla, ako sa díva z veže na námestie. Pozrel tým smerom a uvidel. Prenikla ho nenávisť, hoci ho mal predtým rád, teraz ho neľútostne zhodil dole. Quasimodo zmizol, no o 2 roky našli jeho kostru pri Esmeraldinej kostre v pivnici, kde hádzali obesencov, autor nazval túto poslednú pasáž aj Quasimodovou svadbou.

Muž, ktorého kostra to bola, prišiel sem zomrieť. Keď ho chceli odtrhnúť od kostry, ktorú objímal, rozpadol sa na prach. Nepozeraj do tváre dievča, hľaď na srdce. Srdce krásneho mládenca býva často ošklivé. Sú i také srdcia, čo v nich láska nekvitne. Quasimodo.

Charakteristika postáv:
Quasimodo – Krivonohý (- jednu nohu mal kratšiu), hrbatý s halvou zasadenou medzi lopatkami a jednooký zvonár v Chráme Matky božej v Paríži. Od svojich 14 rokov je od hluku zvonov hluchý. Je nálezencom a adoptovaným synom arcidiakona, jeho verný pes. Quasimodo rozbitý a zle pozliepaný obor, ktorému úškľabok bol skutočnou tvárou, celá jeho osobnosť bola úškľabkom. Quasimodo, plaz, ktorého chrám sa stal postupne kolískou , hniezdom, vlasťou i celým svetom, ktorý vrástol do katedrály.