Karel Hynek Mácha Máj

Karel Hynek Mácha sa na rodil 16. novembra 1810 v Prahe v rodine drobného remeselníka, mlynárskeho pomocníka a neskôr malého obchodníka. Mácha bol tiež krstený nemeckým menom Ignaz, za ktoré v česku používal Hynek. Študoval na rôznych školách a na gymnáziách. Formuloval tam priateľstva s osobnosťami ako aj Ján Beneš. Silne na neho vplývala júlová revolúcia roku 1830. Roky 1833-1836 sú obdobím jeho tvorivej fázy. Mách zomrel 6. novembra roku 1836 po skončení štúdia práva. Iróniou je to, že pohreb sa uskutočnil v deň, keď mal byť zosobášený zo svojou milou Lori. Ďalším smutným faktom je, že na všeobecnejšie uznanie si Máj a celé Máchovo dielo počkalo viac ako dve storočia.
Z tohoto stručného životopisu sa dá ľahko vydedukovať, že nemal práve dvakrát veľa času na svoju tvorbu, keďže žil iba dvadsaťšesť rokov. Jeho diela sú spublikované v knižke, ktorá vyšla pod názvom Máj, nachádza sa v nej aj dielo Máj. Kniha obsahuje pätnásť diel rozdelených medzi tri tematické celky. Je to malá 287 stranová kniha vo formáte A5. Celá kniha je napísaná v českom jazyku až na jeden slovenský epilóg. Na začiatku je prológ s citátom, diela sú rozdelené do spomenutých okruhov, vysvetlivky sú tiež potrebné a spísané vzadu, aj keď pri diele Máj neboli potrebné. Ďalej sa tu nachádza epilóg s českými bibliografickými poznámkami pod názvom Svety Karla Hynka Máchu obšírnejšieho charakteru a ešte jeden v spomínanom slovenskom jazyku. Knihu Máj môžeme rozdeliť na 3 časti ako podľa spomenutých tematických celkov. V prvej sú básne, v druhej obrazy z jeho života a v tretej rozbroj svetov. Svoje práce vytvoril pomerne mladý v päťročnom období (1833-1836).V básni Ťažkomyseľnosť sa stretávame s vyznaním krutého rozčarovania nad týmto svetom, keď zisťuje že sa reálny svet líši od toho ktorý si vysníval v mladosti. Hrdinovi sa ponúka možnosť fiktívnych návratov do jeho vysnívaných krajov v posmrtnom živote,no on to však odmietne. Básnik si uvedomuje pominuteľnosť života aj v básni Budoucí vlasť. Ňou ruší lahodné ilúzie, ale uvedomuje si potrebu žiť v reálnom živote. V rozbrojoch sveta sa objavuje myšlienka trvácnosti a pominuteľnosti hmotného i duchovného výtvoru človeka. Mácha dával práva skutočnosti aj svetu predošlému. Z cyklu poviedok Kat vydal Krivoklad. Využil obrys historickej situácie a príznačné reálie, zatiaľ čo postave kata zveril útrapy. Pocit nenaplnenosti života, vášnivý nepokoj postáv. Liečenie zmenou situácie nenastáva, ale iba smrť.

Významným činom v próze sa stali dve časti cyklu Obrazy ze života mého nazvané Večer na Bezdedu a Marinka. Večer na Bezdedu je úvaha o obdobiach ľudského života a častiach dňa. V Marinke Mácha využil aj romantickú tendenciu miešania a splývania žánrov. Je to príbeh tajomného nadviazania kontaktu, zblíženia sa a vzájomného hlbokého porozumenia chytro smeruje k tragédii spôsobenej Marinkinou chorobou. Hrdina, rozprávajúci v prvej osobe, sa vracia od chorého priateľa z Krkonôš práve vo chvíli, keď mŕtvu Marinku pochovávajú. Rozsiahlejšiu prózu Cikáni odovzdal cenzúre, ale nevyšiel za autorovho života. (Mal byť uverejnený roku 1835.) Domnelí cigáni, vydedenci spoločnosti, ktorí medzi cigánmi žili, prichádzajú do kraja, v ktorom svojvoľne vládne gróf Valdemar z Borku. Mladší tu objavuje svoju stratenú matku, zvedenú a zavrhnutú grófom, starší v grófovi spozná zvodcu svojej milej Angelíny, ktorú mu kedysi odviedol z Benátok a ktorá je matkou mladšieho cigáňa. V hospode vzplanie láska medzi mladším cigáňom a dcéry hostinského ktorá bola znásilnená grófom a duševno ochorela. A tak sa zhodnú na pomste a starší cigáň zabije grófab a je za to popravený. Mladý cigáň znovu odchádza do sveta. Ďalšie z jeho diel sú: Želetínky háje; piesne v Kvetoch; báseň Čechové sú národ dobrý; román Lumír a iné ohlasové piesne. Lyrickoepická básnická poviedka Máj je vyvrcholením Máchovej tvorby, jeho zápasu o vyjadrenie podoby sveta, ktorý sa mu zjavil. Basnik opisuje a odsudzuje spoločnost, ktorá zničila nejedno ľudské štastie. Mácha sa pokúsil stlmiť túto otvorenosť vlastnej skladby troma zásahmi: venovaním Hynkovi Kommovi (pekárovi a zámožnému mešťanovi), zaradením básne Čechové sú národ dobrý a Výkladom Mája. Výklad Mája strháva pozornosť na oslavu krásy májovej prírody. Samotné dielo Máj nie je zaradené do ani jedného zo spomenutých okruhov a nachádza sa úplne na začiatku knihy. Je vo veršoch, ktoré sú prerušované Intermezzom (dvoma). Ďalej je rozdelené do štyroch v obsahu uvedených častí, ktoré slúžia na prirovnania májovej prírody. Ku konci diela sa nachádza aj spomínaný výklad. Dej sa koná u mesta Hiršberg medzi horami. OBSAH:
Prvá časť tohto umelecky spracovanej deja sa odohráva už podľa názvu v prvý májový deň a má zobrazovať lásku v prírode proti divokej láske človeka. Pojednáva o vyčkávaní jednej dievčiny, Jarmili, na svojho milého, Viléma, a o tom, že sa dozvie, že ho kvôli nej popravia, pričom esteticky opisuje okolitú krajinu: Prvý spev začína opisom tohoto večerného mája, ako básnik hovorí: „bol lásky čas“.

Opisuje sa čakanie dievčiny, ktorá sedí pod dubom a je zahľadená do šírin jazera. Básnik ju opisuje ako padlého anjela. Z dlhého čakania z dievčiny vyjde poznámka: „ On nejde! – už sa nevráti! – svedenou žel tu zachváti!“. To svedčí o jej čakaní svojho milého. No zrazu sa k nej z diaľky približuje čln, ktorého akoby v extáze privolávala. Z člna vyjde muž -posol, o ktorom si myslí, že je to jej milý Vilém, ale keď mesačný svit osvieti jeho tvár, zbadá a vysloví tieto slová: „Ha!, Beda mi! ; Kde Vilém môj?“. Muž, ktorý k nej prišiel jej priniesol zvesť o jej milom. Vraví: „On hanu svoju, on tvoji vinu sa dozvedel; on zvodcu tvojho vraždou zavraždil otce svojho“. Posol ďalej zvestuje trest smrti jej milého, ktorý sa uskutoční hneď zajtra. Skoná strašný lesov pán, teda Vilém. Okrem toho ju za jeho a jej vinu zaklína. Muž odíde a hrdličky hrkútajú meno vinnej : „Jarmilo! Jarmilo! Jarmilo!“. Túto vinu a hambu Jarmila neznesie a hodí sa do jazera.
Prechádzame k druhej časti básne. V druhom speve básnik opisuje Viléma pred popravou, posledné chvíly života a skonštatovanie svojho činu : Začína opisom vetra, ktorý vanie okolo väznice a opisuje jedného z odsúdených väzňov. Väzeň sa pozerá do dialav noci a zamýšľa sa nad svojou milou, pre ktorú tu teraz je. Myslí si, že truchlí po ňom, no túto myšlienku ihneď zavrhne. Väzeň vo svojich snoch, ako opisuje básnik, prežíva zas svoju mladosť. Spomína aj ako bol od svojho otca vyhnaní a ako sa stal vodcom lúpežníckeho zboru a strašnému lesu pánu. A na svoju lásku k jednej dievčine, kvôli ktorej zavraždil jej zvodcu, svojho otca. Najlepšie to vyjadril v citáte: „Sok – otec môj! Vrah – jeho syn, on zvodca dievčaťa môjho!“. Hovorí si, že bol životom zlákaný potrestať jeho vinu. Ďalej opäť opisuje svoju milú ako svoju kliatbu. Opisuje zajtrajší deň, teda svoju smrť a pýta sa na zmysel svojho túženia na zemi. Väzeň, Vilém začína omdlievať. Medzitým k nemu príde strážny, aby sa na neho pozrel, no on sa opiera o stôl a vyriekne: „Duch môj – duch môj – a duša moja!“. Po tom, čo si na neho strážca posvietil a on vôbec nereagoval vstúpi dnu a prezerá si ho. Je nehybný, prikladá ucho a očuje, že vezeň šepká svoju povesť ďalej. No keď sa ešte bližšie strážca priblíži zmĺkne až úplne, akoby pevne spal. Tým hlási svoje blízke skonanie. Strážcovi je z toho až do plaču a odchádza. Blíži sa polnoc. Tu básnik neukončil druhú časť, ale vsunul Intermezzo I, v ktorom sa nočná príroída chystá prijať Viléma. Začína sa opisom krajiny.

Nasleduje zbor duchov a po ňom hlas, ktorý hovorí o príprave na privítanie a uvedenie strašného lesu pána medzi nich. Duchovia vynášajú jednu lebku aby pripravili pre druhú, a to strašného pána lesov. Chystajú mu stan. Hovoria si, že ak zajtra opäť polnoc nastane a oni prídu privítajú ho medzi seba pohrebom. Básnik ďalej opisuje duchov, teda prírodu, čas, noc, hory a aj čakan ako darcov a vymenúva ich dary, ktoré sa chystajú odovzdať popravenému. Nastáva deň a oni odchádzajú. Tu sa končí aj druhá časť. Tretí spev je vyvrcholením druhého a vyobrazuje prírodu, na ktorú odsúdení hladí a vlastnú popravu: Celé sa to začína opisom prírody. Pokračuje to opisom hluku, ktorý sa valí k bránam. Tu zrazu vychádza vojenský pluk voľným krokom a vedie zločinca. Utícha hluk davu. Počuť iba ako ho obviňujú z rôznych činov. Zločinca vedú na breh jazera k malému pahorku a postavia ho tam. Dav je úplne tichý. Odsúdenec spomína na detstvo, ktoré tu prežil. Odrazu mu tvár bledne, slzy sa mu púšťajú a hľadí do diaľky. Tu začína autor opäť opisovať prírodu. Väzeň sa začne prihovárať k prírode. Potom zmĺkne naposledy. Už iba plače. Kat je už prichystaný s mečom. Väzňa priloží ku klátu a odtne mu hlavu. Tak sa skončí život Viléma – strašného pána lesa. Je už neskoro večer druhý máj a hrdličky vravia: „Viléme! Viléme!! Viléme!!!“. Tu básnik dosadil druhé Intermezzo II.
Ako zvyčajne opisuje prírodu, les a jeho reakciu na smrť svojho vládcu. Básnik stále píše: „Pán náš, vodca zkonal! – zkonal!! – zkonal!!!“. Je to v podstate krátkou elégiou družiny „strašného lesú pána“ i lesov nad mŕtvym Vilémom.
V štvrtom speve autor načrtáva pôvod Viléma a Jarmily a opisuje rodisko a teda miesto aj prírodu, kde žil Vilém: Po uplynutí niekoľkých rokov – asi sedem. Bola polnoc a pocestný, pravdepodobne sám básnik, ktorý si túto časť venoval asi sám sebe, prišiel ku stanu Vilémovmu a zbadal jeho bledú lebku. Opisuje ako sedel spolu s kostlivcom, keď bolo opäť prvý máj, a ako vplývala príroda na ňu. Komletne v rýchlosti zrekapituluje utajene celý dej a kladie si otázku na lásku. Najlepšie je to vidno na záverných slovách: „Hynku! – Viléme!! – Jarmilo!!!“
V tejto poslednej časti vysvetluje básnik hlavnú myšlienku diela:



Ideou je sláviť májovú prekrásnu prírodu a lásku, pričom ju stavá proti rozdielnym dobám ľudského života rozdelených na spomenuté časti.





Charakteristika postáv:

Jarmila –Vilémová milá. Hanebná žena, ktorá sa dala zviesť. Neskror ľutuje svoju vinu a neznesie ju.
Vilém – Jarmilin milý, strašný pán lesov. Nerozvážny.

Odvrhnutý svojimy rodičmy a tak nútený spoločnosťou satať sa zbojníkom. Mysliaci si byť rukou osudu. Premýšľavý, ale neobanujúci svoj čin. Jeho otec, sok, je hanebný a on sa prakticky zabije spolu s ním.
-ďalšie postavy: kat, Vilémov otec, príroda v podobe duchov a samotný autor.

Úryvok:
1. spev) Byl pozdní večer - první máj –
večerní máj - byl lásky čas.
Hrdliččin zval ku lásce hlas,
kde borový zavánel háj.
Za ružového večera
pred dubem stičná děva sedí,
se skály v břehu jazera daleko přes jazero hledí.
3. spev) ...pak blyskne meč, kat rychlý stoupne krok,
vkolo tne meč, zločinci blyskne v týle,
upadla hlava - skok i - ještě jeden skole -
i této ostatní ku zemi teď se skloní.
4. spev) Krasny máj uplynul, pohynul jarný kvet
a leto splanulo- pak letný prišel čas,
podzim i zima též- i jaro vzišlo zas
až mnoha leta jež prenesl času let.
Je pozdni večer- první máj
večerni máj je lásky čas,
hrdlička zve tu lásce hlas
,, Hynku! – Vileme !! – Jarmilo !!!“.