Tam za ňou príde Frollo, vyzná jej svoje city a navrhuje, aby spolu ušli. Esmeralda odmieta, a tak jej nezostáva nič iné jako šibenica. Na šibenici sa však stane niečo neočakávané. Esmeraldu spod šibenice zachráni Quasimodo a odvedie ju do chrámu,kde v bezpečí. Stará sa o ňu a stále viac ju ľúbi. Keď sa Claude Frollo dozvie, čo sa s Esmeraldou stalo, zamieri priamo do jej izby. Tam však narazí na dpor Quasimoda. Zúrivý odchádza preč. Medzitým sa i spodina dozvedá o Esmeraldinom osude a rozhodnú sa, že ju z katedrály vyslobodia. Zaútočia teda na ňu, no statočný Quasimodo ju chráni zo všetkých síl. I napriek jeho úžasnej sile však Esmeraldu dostanú. Nanešťastie je pri tom aj Frollo, ktorý ju unesie. Znova sa jej pýta, či s ním ujde. Esmeralda i teraz odmieta. Vytrhne sa mu a uteká pred vojakmi, čo ju hľadajú. Vďaka talizmanu na krku spoznáva svoju matku. Esmeraldu schová k sebe. Keď prichádzajú vojaci a pýtajú sa na jej dcéru, kryje ju. Život jej však nezachráni, pretože Esmeralda zbadá Phoeba a bezhlavo za ním beží. Vojaci ju objavia a Esmeralda je popravená na šibenici. Jej matka zomiera. Popravu sleduje z balkóna Phoebus so svojou snúbenicou. Quasimodo sa na popravu pozerá z výšky katedrály. Vie, že na príčina Esmeraldinej smrti je Frollo a zhodí ho. Frollo zomiera. Quasimodo stratil všetko, čo miloval. Ľahne si k Esmeraldinmu telu a ostal tam. Jeho trápenie ukončí až smrť.

UKÁŽKY Z DIELA:

Ako sa voláte, pán veliteľ?“
„Kapitán Pheobus de Châteaupers, váš sluha, krásavica moja!“ odpovedal dôstojník a vypäl sa. „Ďakujem,“ povedala. A kým si pán Pheobus po burgundsky vykrúcal fúzy, skĺzla z koňa ako šíp padajúci na zem a ufrkla. Blesk by nebol tak rýchlo mihol. „Pri pupku pápežovom,“ zaklial kapitán, keď rozkazoval, aby Quasimodovi pritiahli putá, „radšej by som si bol nechal tú kur***ku!“
„Čo chcete, pán kapitán?“ poznamenal jeden z jazdcov. „Pinka uletela, netopier ostal.“

„Vy ma teda nechcete za manžela?“
Dievčina sa naňho uprene zadívala a povedala „Nie!“
„Ani za milenca?“ naliehal Gringorie. „Nie.“
„Za priateľa?“ opýtal sa. Znova sa naňho uprene zadívala a po chvíli uvažovania povedala „Možno.“
Toto možno, slovko filozofom také drahé, Gringoira posmelilo. „Viete, čo je priateľstvo?“ opýtal sa. „Áno,“ odpovedala cigánka, „to je ako byť si bratom a sestrou; dve duše, ktoré sa dotýkajú, ale nesplynú, dva prsty jednej ruky.“
„A láska?“ pokračoval Gringoire. „Ach láska?“ zvolala a hlas sa jej chvel a oko žiarilo. „To je ako dve bytosti, ktoré sú bytosťou jednou. Muž a žena, ktorí splynuli v anjela.