Victor Maria Hugo Chrám Matky Božej v Paríži

Victor Maria Hugo – Chrám Matky Božej v Paríži


KOMPOZÍCIA:
Prvý diel – 6 kníh
Druhý diel – 5 kníh

OBDOBIE – DEJ: Dej sa odohráva v stredovekom Paríži v roku 1482, v jeho uličkách i predmestiach, v katedrále Notre Dame

TÉMA: Osudy ľudí, ktoré sú popretkávané láskou.

IDEA: Autor chce ukázať, aká silná dokáže byť láska. Jej sila je natoľko silná, že sa mení na nenávisť. ŽÁNER: historický román: má viacero postáv, medzi ktorými sú zložité vzťahy. Dej je dynamický. Dielo je popretkávané rozsiahlymi opismi mesta, jeho častí i samotnej katedrály. HLAVNÉ POSTAVY:
CLAUDE FROLLO je arcibiskupom oddaným vede. Vo svojej túžbe po poznaní zachádza až do extrémov a dostáva sa do styku s mágiou. Na verejnosti sa správa neprístupne a chladno. Stará sa však o svojho brata, ktorého nadovšetko miluje. Všetko naruší láska k Esmeralde, ktorá sa stáva až šialenou. Preto, aby získal jej náklonnosť by urobil všetko a pomyslenie, že by ju videl v náručí iného muža je neznesiteľná – radšej by videl Esmeraldu mŕtvu. Kvôli láske sa ale zrieka svojich zásad, kuje pykle na získanie dievčiny a stáva sa človekom, ktorý je schopný všetkého. Nieje však zlý, no keďže mal celý život nedostatok lásky, jeho túžba po nej je silnejšia ako všetko ostatné. „…Keď ťa nemôžem mať ja, nebude ťa mať nik…“
„…Pohľad na teba je slastnejší ako pohľad na boha…“

ESMERALDA je dobré, citlivé a nevinné dievča, plné mladosti a radosti zo života. Celý život spolu so zberbou a tak sa vie o seba dostatočne postarať. Je veľmi temperamentná, šikovná a prefíkaná, rada ukazuje svoje talenty pred publikom, v hĺbke duše je však hanblivá. Zahorela láskou k mladému urodzenému vojakovi. Jej láska je však fanatická, hlúpa a naivná, kvôli nej prehliada Quasimoda, ktorý ju celý čas zahŕňal dobrotou. No Esmeralda by kvôli svojej novej láske obetovala všetko a táto zaslepenosť sa jej stane osudnou. „…často si robila výčitky, že nie je vďačná, keď zatvára oči, ale nemohla si zvyknúť na
úbohého zvonára.
„ Bol strašne ošklivý…“
„…láska to je ako dve bytosti, ktoré sú bytosťou jednou. Muž a žena, ktorí splynuli v anjela. To je nebo…“
„…Phoebus, to všetko je len tvoje, len ma miluj!…“

QAUSIMODO je škaredé, ryšavé, krivonohé, hrbaté stvorenie, je to dobrý ćlovek v netvorom tele. Ako malého ho dali do chrámu. Keď si ho do opatery vezme Frollo, stáva sa mu oddaným a vďačným služobníkom. Quasimodo je pokorný, zmierený so svojim osudom a je oddaný Frollovi.

Keďže vyzerá jako netvor, okolie ho nechápe a tak žije sám v útrobách katedrtály. katedrála je jeho domov spolu so zvonmi, ktoré miluje aj napriek tomu, že ho pripravili sluch. Situácia sa zmení, keď prichádza Esmeralda. Jeho srdce zahorí vďačnou láskou, ktorá mu dáva silu a ktorá sa neskončí ani po Esmeraldinej smrti. Miluje ju dokonca natoľko, že obetuje i človeka, ktorý mu bol všetkým - Frolla.
„Máte zo mňa strach? Som veľmi mrzký, však? Nepozerajte sa na mňa, len ma poslúchajte.“
„…a katedrála mu nebola iba spoločnosťou, ale i celým svetom, celou prírodou…“

PHOEBUS: Je vojak urodzeného rodu, ktorý má rád všetko, čo k vojenčine patrí – ženy, alkohol a pýchu. Esmeralda sa mu zapáči pre jej krásu, mladosť a oddanosť, no v skutočnosti pre neho nič neznamená. Phoebus je zasnúbený so svojou sesternicou, no tiež to nie je láska. Phoebus je samoľúby a sebecký mladý človek plný ambícií, ktoré chce naplniť za každú cenu, bez ohladu na to, že pri tom zraňuje veľa ľudí. KRÁTKY DEJ:
Dej sa začína hrou Pierra Gringoira, mladého spisovateľa. Postupne stráca všetkých divákov. Oni upriamili pozornsť na voľbu kráľa bláznov. Každý kandidát sa mal ukázať v okienku s čo najstrašnejšou grimasou. Túto súťaž vyhráva Quasimodo. Jeho výzor je totiž najstrašnejší. Žiaľ, nejedná sa o grimasu. Hluchý zvonár Quasimodo sa teší priazni davu. Smutný Pierre s deravými vreckami sa poberie túlať sa po parížskych uličkách. Tam sa stane svedkom prepadu mladej dievčiny, ktorú zachráni mladý vojak Phoebus. Túla sa ďalej a nakoniec sa dostane medzi spodinu spoločnosti, kde ho chcú popraviť. Keďže úlohu, ktorú mu žobráci dali, nesplní, život mu môže zachrániť len žena, ktorá by ho chcela. Na prekvapenie všetkých sa prihlási pekná, mladučká cigánka Esmeralda, dievčina,ktorá sa živí tancom a predvádzaním šibalských kúskov svojej kozičky Džali. Pierre je teda zachránený. Ich manželstvo však nie je ani manželstvom, pretože Esmeralda je zaľúbená do Phoeba. Ten si žije život vyššej spoločnosti a je zasnúbený zo svojou sesternicou. Jedného dňa si Phoebus dohodne s Esmeraldou schôdzku. Esmeralda prijme a na schôdzku sa neuveriteľne teší. Calude Frollo má o Esmeraldu taktiež záujem. To on je chcel dať uniesť, Phoebus zmaril jeho plán. Keď odhalí ich schôdzku, zúri. Prenajme si v hostinci izbu hneď vedľa ich izby a chce Phoebusa prebodnúť nožom. Esmeralda omdlieva a preberá sa až na súde, kde sa pod ťarchou mučenia priznáva, že sa pokúsila Phoeba zabiť. Phoebus sa však po zákroku šarlatána zachráni. Esmeralda odsúdená na smrť a uvrhnutá do väzenia.

Tam za ňou príde Frollo, vyzná jej svoje city a navrhuje, aby spolu ušli. Esmeralda odmieta, a tak jej nezostáva nič iné jako šibenica. Na šibenici sa však stane niečo neočakávané. Esmeraldu spod šibenice zachráni Quasimodo a odvedie ju do chrámu,kde v bezpečí. Stará sa o ňu a stále viac ju ľúbi. Keď sa Claude Frollo dozvie, čo sa s Esmeraldou stalo, zamieri priamo do jej izby. Tam však narazí na dpor Quasimoda. Zúrivý odchádza preč. Medzitým sa i spodina dozvedá o Esmeraldinom osude a rozhodnú sa, že ju z katedrály vyslobodia. Zaútočia teda na ňu, no statočný Quasimodo ju chráni zo všetkých síl. I napriek jeho úžasnej sile však Esmeraldu dostanú. Nanešťastie je pri tom aj Frollo, ktorý ju unesie. Znova sa jej pýta, či s ním ujde. Esmeralda i teraz odmieta. Vytrhne sa mu a uteká pred vojakmi, čo ju hľadajú. Vďaka talizmanu na krku spoznáva svoju matku. Esmeraldu schová k sebe. Keď prichádzajú vojaci a pýtajú sa na jej dcéru, kryje ju. Život jej však nezachráni, pretože Esmeralda zbadá Phoeba a bezhlavo za ním beží. Vojaci ju objavia a Esmeralda je popravená na šibenici. Jej matka zomiera. Popravu sleduje z balkóna Phoebus so svojou snúbenicou. Quasimodo sa na popravu pozerá z výšky katedrály. Vie, že na príčina Esmeraldinej smrti je Frollo a zhodí ho. Frollo zomiera. Quasimodo stratil všetko, čo miloval. Ľahne si k Esmeraldinmu telu a ostal tam. Jeho trápenie ukončí až smrť.

UKÁŽKY Z DIELA:

Ako sa voláte, pán veliteľ?“
„Kapitán Pheobus de Châteaupers, váš sluha, krásavica moja!“ odpovedal dôstojník a vypäl sa. „Ďakujem,“ povedala. A kým si pán Pheobus po burgundsky vykrúcal fúzy, skĺzla z koňa ako šíp padajúci na zem a ufrkla. Blesk by nebol tak rýchlo mihol. „Pri pupku pápežovom,“ zaklial kapitán, keď rozkazoval, aby Quasimodovi pritiahli putá, „radšej by som si bol nechal tú kur***ku!“
„Čo chcete, pán kapitán?“ poznamenal jeden z jazdcov. „Pinka uletela, netopier ostal.“

„Vy ma teda nechcete za manžela?“
Dievčina sa naňho uprene zadívala a povedala „Nie!“
„Ani za milenca?“ naliehal Gringorie. „Nie.“
„Za priateľa?“ opýtal sa. Znova sa naňho uprene zadívala a po chvíli uvažovania povedala „Možno.“
Toto možno, slovko filozofom také drahé, Gringoira posmelilo. „Viete, čo je priateľstvo?“ opýtal sa. „Áno,“ odpovedala cigánka, „to je ako byť si bratom a sestrou; dve duše, ktoré sa dotýkajú, ale nesplynú, dva prsty jednej ruky.“
„A láska?“ pokračoval Gringoire. „Ach láska?“ zvolala a hlas sa jej chvel a oko žiarilo. „To je ako dve bytosti, ktoré sú bytosťou jednou. Muž a žena, ktorí splynuli v anjela.

To je nebo.“

Phoebus, keď už nebudem hodná toho, aby som vás milovala, dovolíte mi, milostivý pane, aby som vám aspoň slúžila. Iné vám budú vyšívať stužky, ja, vaša slúžka, sa budem o ne starať. Dovolíte mi leštiť ostrohy, kefovať plášť, čistiť jazdecké čižmy. Však budete, Phoebus, taký láskavý? A teraz si ma vezmi! Phoebus, to všetko je tvoje, len ma miluj! My cigánky potrebujeme iba vzduch a lásku.“

Zdvihla viečka a zazrela nad svojou hlavou holé rameno kamennej šibenice. Striasla sa a vykríkla silným srdcervúcim hlasom: „Nie, nie, nechcem!“ Matka, ktorej hlava bola celkom zahalená v dcériných šatách, mlčala; bolo vidieť, ako sa jej celé telo trasie, a bolo počuť, ako si dieťa ešte vrúcnejšie bozkáva.