Matka však vyhlási, že je na Janovej strane a vyženie Paľa preč: :Tu nemáš už miesta. Sama ťa vyženiem, ak sa sem vrátiš! A čo by si tu aj hľadal? Ty žobrák! Otcovskú čiastku si predal a moju nedostaneš. Zajtra ju dám prepísať na Janovo meno. Tak. A teraz všetko vieš. Môžeš ísť! Či čakáš na to, aby ťa prekliala?" Jano: "Parom sa v nich vyzná. Ale dobre spravili. Len keď mi teraz ujde.. Matka: "Neujde ti. Ja to viem."
Tretie dejstvo: Paľo je u Tomkov, pracuje ako paholok. Jano nevie zniesť, že mali s Katkou ohlášky a zanedlho bude svadba. Chlapi sa Janovi vysmievajú, má pocit, že matka len naoko bola proti Paľovi. Chce ísť na tanec so susedkiným Martinom, kde ho chce opiť. Matka preto Maru zavolá, aby ju varovala. Tá sa jej však stráni, lebo si ako ostatní v dedine myslí, že Paľovi neprávom poškodila. Vypraví Maru za synom do krčmy, chce ísť s ňou, ale pred dverami stoja Paľo s Katkou, ktorí ju prišli pozvať na svadbu. Paľo už vie, že matka bola preto naňho taká tvrdá, aby odišiel preč od Jana a odpustil jej, nedokáže ju nenávidieť: "Človek sa nevracia k tomu, kto ho odkopol a zbil. Človek musí za to nenávidieť. A ja som ich chcel nenávidieť ,aby ma nič neťahalo k nim, ani do tohto domu. A nemohol som mamka." Matka mu povie, že našla iné východisko, už nemusí s Katkou utekať z dediny. Matka a syn sa spolu rozprávajú. "Paľo: "Slzy majú v očiach." Matka: "Nie, nie, syn môj! Keď raz budeš spomínať, ako sme tu sedeli a rozprávali sa, nezabudni, že som nikdy nebola taká šťastná ako v tento večer. Nikdy syn môj." Paľo: "Šťastná. V živote som to nepočul od nich." Vracia sa Jano. Robí si z Paľa posmech, že bude bohatý, keď "svokra čert vezme". Obviňuje ho aj kvôli Kate a nakoniec vysloví vetu, ktorú už matka raz počula: "...Za to mi raz dušu dáš!" Matka zrazu zhasne lampu a volá: "Tu je, tu v kúte..." Jano: "Už ťa mám. Jedna ti je dosť? Kriste! Kto je to? Kto tu leží?" Paľo: "Mať si zabil." Jano: "Ako.. Ako sa sem dostali.. Nie! Teba som musel!" Paľo: "Mamka, to bola tá cesta? A ja som si myslel, že preto skríkli na Jana, lebo chceli, aby ma zabil. Preto som čakal, kým neudrie, zaťal zuby a nepohol sa, ani keď priskočil ku mne. Ale oni sa hodili na mňa. Len vtedy som vedel, čo chcú keď im preklal srdce." Jano: " Srdce.. Prekliata ruka...Prekliaty nôž! Kriste! Ako to mohli urobiť? Hodili sa na teba. A vedeli, čo ich čaká. Tak ťa milovali, že život dali za teba. Len ako to mohli chcieť, aby ich syn zabil? Ako ma mohli tak nenávidieť, že z mojej ruky prijali smrť. To nech mi povedia ešte!" Mŕtvej matke sa podarilo to, čo sa nepodarilo živej.