Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

 

Július Barč-Ivan Matka

Július Barč - Ivan: Matka

Matka je dráma v troch dejstvách. Je to psychologická dráma matky, ktorá chce ochrániť svoje deti pred konfliktom, ktorý by sa skončil smrťou mladšieho syna Paľa a preto sa sama obetuje. Je tragickou, ale paradoxne aj šťastnou matkou. Jej synovia sa navzájom nezabijú, zabijú len ju. Je tiež drámou dvoch bratov, navonok podfarbená aj sociálne ( vysťahovalectvo mladšieho syna Paľa do Ameriky za prácou, ťažké pracovné podmienky v bani ), ale je to hlavne o žiarlivosti ( obaja ľúbia to isté dievča ), materinskej láske a pripravenosti človeka niesť svoj kríž.
Postavy: matka Anna Pavlíčka, jej synovia Jano a Paľo, suseda Mara a jej syn Martin, Katka Tomková
Téma: zobrazenie vzťahu dvoch bratov na pozadí chudobnej baníckej rodiny. Láska matky k obom bratom.
Idea: Láska matky je taká silná, že dokáže obetovať svoj život, lebo chce zabrániť, smrti jedného a tomu, aby sa druhý stal úmyselným vrahom a svojou smrťou ich nakoniec zmieri. Matka: je vdova, ktorej muža zabilo pri výbuchu plynu v bani. Má dar od Boha vidieť dopredu, čo sa stane. To pociťuje ako svoj kríž, pretože si uvedomuje svoju neschopnosť zmeniť to, čo už bolo dané. Nechce však prijať osud, búri sa proti tomu, čo videla: " Boh chcel, aby som vždy vedela, čo je s mojimi. A splnilo sa všetko, každý môj sen. Prečo chcel, aby som vedela čo príde? Aby sa zvíjala v zármutku, pomätená od bolesti, že neviem pomôcť, že je všetko márne, len tak musí byť? Ale naveky sa nedá čušať pokorne a ponížene. Raz sa musí povedať aj jemu: Nemôže byť tak, ako ty chceš! Sama, sama musím ratovať syna."
Verí, že mŕtvy muž ožil v synovi Janovi, a že po jej smrti ožije ona v Paľovi. Preto vychováva Paľa tak, aby Janovi vo všetkom ustupoval, pretože má obidvoch synov rovnako rada. Miluje jedného syna natoľko, že nechce, aby zomrel, a druhého natoľko, že nechce, aby sa stal vrahom. Prečo dopustí, aby sa stal matkovrahom, ostáva pre Jana nezodpovedané. Ľudia v dedine jej nerozumejú, myslia si, že je bláznivá, jediná, ktorá sa s ňou stretáva je suseda Mara, avšak ani tá ju úplne nechápe. Matka je však silná osobnosť, vie sa povzniesť nad verejnú mienku, vie, že musí sama niesť svoj kríž: "Sama musím svojou cestou. Sama pôjdem. Ale ľuďom smelo pozriem do očí. Nemám sa za čo hanbiť. Som čistá pred Bohom."
Jano: je starší z dvoch synov. Vždy to bol mocný, tvrdý chlap: "A vlastná mať ti kedy mohla veriť? A vlastný brat? A ľudia? Lepšie ťa poznajú ako ty seba. Preto ti vyhýbajú.

Preto si nemal a nebudeš mať kamarátov. A nikoho na svete." Nikdy nemal naozajstných priateľov a vždy dosiahol, čo chcel: "Kto moje berie mal odkapať skôr, než sa dostal do mojich rúk." Páčila sa mu bratovo dievča, Katka Tomková, preto ho vyštval z domu a získal aj Paľov majetok: "Ty si ho odprevadil do mesta. A keď si sa vrátil, nešiel si už do roboty. Celý deň si vysedel pri stole a usmieval si sa." Potom sa klamstvom votrel do priazne jej rodičov. Neodpustí bratovi, že Katka naňho nevie zabudnúť, hoci ten jej vrátil slovo, keď sa dozvedel, že za ňou chodí Jano. Nemá rád Paľa, vyčíta mu, že v Amerike nepochodil, myslí si, že matka má radšej Paľa, posmieva sa mu, ironizuje, je násilnícky. Je schopný brata dokonca zabiť.
Paľo: je mladší syn. Je mierny, poslušný, slabší ako Jano. Keďže matka vie, že konflikt dvoch bratov by sa skončil Paľovou smrťou, od malička Paľa vychováva, aby bratovi vo všetkom ustupoval. Paľo sa trápi, ale napriek tomu matku poslúcha. V Amerike sa mu nedarilo, pracoval kolenačky v bani a neskôr ho prepustili. Hoci Katke vrátil slovo, nikdy ju neprestal mať rád a aj kvôli nej sa vrátil domov. "Mamka, keď som bol ešte chlapček, mal som raz peknú vyrezávanú palicu. Bol som na ňu ukrutne pyšný. Za svet by ju nebol dal. A vzal mi ju raz Jano a nikdy viac ju nevrátil. Chcel som sa s ním vtedy pobiť, hoci bol starší a mocnejší, ale oni to zakázali. Iste nevedeli, ako ma to bolelo.. Chystal som sa do Ameriky. Jano mi kúpil lístok a dal pár korún na cestu. Za to si vzal moju otcovskú čiastku. Ja som dobre vedel, že moja čiastka stojí ešte raz toľko ako ten prekliaty tiket, a keď som mal odísť, chcel som mu to povedať do očú. Ale pocítil som, že oni sa dívajú na mňa, a nepovedal som nič. Pred rokom mi napísali, že brat sa zalieča u Tomkov. Ja som mal Katku rád. Chcel som napísať Janovi, že dievča je moje a čaká na mňa. Ak mu nedá pokoj, porátame sa, keď prídem domov. Ale zasa, bolo to také čudné, musel som na nich myslieť a nenapísal som. Vrátil som Katke slovo. Ale chcel by už raz vedieť, dokiaľ to pôjde tak ďalej. Prečo som ho nesmel vtedy udrieť do tváre, prečo som mu nemohol povedať pravdu, prečo som mu nenapísal, že je podliak, keď mi chodí za dievčaťom, prečo musím trpieť aj teraz, aby sa mi posmieval, že som žobrák, keď žobráka spravil zo mňa len on. Nik by mi to nebol vedel prikázať, len oni. Len oni mi mohli zadržať ruku a umlčať ústa. Ale prečo?"
Touto hrou vstupuje do slovenskej drámy psychologický expresionizmus.

Znaky:
- konanie postáv je vybičované, akoby v každej scéne išlo o život, postavy zažívajú silný cit, napr. materinská láska matky Pavlíčky k synom, susedy Mary k synovi, láska Katky a Paľa
- často sa nastoľuje otázka života a smrti, napr. banícke nešťastie, pri ktorom zomrel Pavlíčkin muž, Jano chce niekoľkokrát s Paľom skoncovať
- postava zažíva hrôzu, napr. matka pred videniami a tiež v konflikte svojich synov, suseda sa bojí o život syna Martina
- dej ovplyvňujú nadprirodzené zásahy, matkine videnia
- autor si prispôsobí realitu
- text je vzrušený, fragmentárny, útržkovitá reč, akoby vybuchujúca pod silným tlakom, má veľa krátkych, často jednoslovných, neukončených viet, tri bodky, zvolania otázky..
Reč postáv zapadá do chudobného ľudového prostredia, hlavným prostriedkom je onikanie a ľudový slovosled. Charakteristiku postavy dotvárajú slová z baníckeho prostredia ( fárať, šachta ) a tiež anglické slová ( majna tiket ).
Dráma má klasické členenie na expozíciu, kolíziu, krízu, peripetiu a katastrofu.
Dej: Prvé dejstvo: Za matkou prichádza suseda Mara, ktorá je znepokojená, pretože chlapi v šachte opäť cítili plyn ako pred výbuchom, pri ktorom zahynul Pavlíčkin muž. Matka však susedku upokojí s tým, že nemala žiadne videnie, ktoré by jej ukázalo výbuch. Aj vtedy videla dopredu, že jej muža zabije, no nikto jej neveril: "Ľudia rozprávajú o mne, že som z čertom spriahnutá. A ja mám iba svoj kríž." Matka má však od rána zvláštny pocit, preto pošle susedu preč a o chvíľu má opäť videnie. Vidí svojho syna Paľa, ako sa vrátil z Ameriky a bratovi priniesol nôž. Jano sa vráti zo šichty, mať mu povie, že sa Paľo vráti. On jej neverí a žiada ju, aby to nikde nehovorila, aby sa mu ľudia neposmievali ako susedkinmu Martinovi, ktorého matka stráži, aby nezačal piť ako jej nebohý muž - pijan. Paľo sa vrátil, je toho plná dedina, ale domov zatiaľ neprišiel. Matka: "Choď ho pohľadať. " Jano: "Ja? Trafí aj sám." Matka: "Nespratník si. Pre teba odišiel. Úzky bol pre vás tento dom." Jano: "Dal som mu peniaze na cestu." Matka: "Dostal si za ne jeho otcovskú čiastku. Nič si mu nedal zadarmo. Ešte si zarobil na bratovi." Paľo sa vrátil. "Vracia sa s holými rukami. Žobrák. Je zbiedený a slabý. Nemá nič a nikoho, len mňa." Jano ho privítal s posmechom a výčitkami, že sa vracia ešte chudobnejší ako odchádzal. Matka však spor rázne ukončí: "Stojte! Ak sa tu viete hrýzť ako psi a nič vám nie je sväté, ani vaša mať, ani to, že ste bratia, ja tiež nebudem lepšia. V tomto dome ani jeden z vás nie je pánom. Tu som pánom ja! A ak odtiaľto Paľo odíde, pôjdeš zajtra ráno i ty za ním.

Ak nebudem mať oboch synov, nechcem ani jedného." Matka žiada Paľa, aby sa vzdal Katy Tomkovie. Paľo je nešťastný: "Zavýjať ani pes a vracať sa ponížene k tomu, kto ma kopol.. Preto som prešiel domov? Byť tu na posmech a ostať naveky žobrákom? Matka: "bolí syn môj? Aj mňa bolí. Ale inakšie nebude." Jano sa vracia z krčmy. Má dobrú náladu, lebo chlapi opili susedinho Martina. Paľo priniesol z Ameriky matke modlitebník a bratovi nôž, ktorý sa matke zjavil vo videní. Matka ho schová medzi bielizeň
Druhé dejstvo: Za matkou prichádza Kata, mrzí ju, že Paľo často sedí v krčme. Chlapi vravia,že v Amerike nepil. Kata si myslí, že pije pre ňu. Matka: "On tvoju pomoc nepotrebuje. Tvoje miesto je pri Janovi. O toho sa staraj!" Katka: "Nerozkážu mi, tetka! Jana by nebola k sebe ani pripustila, keby Paľo nebol odišiel. Ešte dnes mu poviem, že nadarmo k nám chodí" Matka: "Tak? A nehanbíš sa? Raz toho ľúbiš, raz iného? Ako ktorý príde?" Kata: "Neprestala som Paľa ľúbiť ani potom, keď mi vrátil slovo. Ani myslieť neviem na iného." Katka prosí matku o pomoc, chce, aby Paľo išiel k nim za paholka a svoju čiastku nechal Janovi. Matka to nechce dovoliť a Katka si myslí, že Paľa už nemá rada. "Teraz už nikomu neuveríš, že ja svojho syna milujem. Oj, milujem, ale je to iná láska. Milovala by ho, i keby bol biedny, otrhaný, keby ho každý odkopol, keby bol vredovitý ako Lazár a ľuďom hnusilo sa vidieť ho. Ty ho miluješ preto, lebo je mladý a pekný. Ale keby dnes zomrel, o rok by si sa vydala za iného." Kata odíde a prichádza Jano. Hľadá košeľu, medzi bielizňou nájde nôž a vezme si ho. Matka má zatiaľ ďalšiu vidinu. Vidí Jana a Paľa ako sa chystajú do bitky a ako Jano prekole Paľa. Od tejto chvíle prestáva pasívne prijímať svoj kríž a začne bojovať proti Božej vôli. "A keď sa to stane, nebudem mať viac synov. Jeden bude mŕtvy a druhého budem nenávidieť, ako len matka môže nenávidieť toho, kto jej zabil syna." Nakoniec sa zverí Paľovi, ktorý sa vrátil pripitý z krčmy. Povie mu, že Kata dnes povie Janovi, že ho už nechce. Prosí Paľa, aby odišiel sám niekde preč, kde ho Jano nenájde. Paľo to nechápe a obviňuje matku, že ho vyháňa a má radšej Jana. Matka: "Ja som ťa urobila nešťastným. Pre mňa si stratil všetko! Som preliata matka, lebo nemôžem vziať na seba kríž svojho syna." Paľo sa rozhodne, že odíde. Vtom príde Katka, ktorá ho chce zavolať na tanec. Tiež mu navrhne, aby šiel k nim za paholka, zrazu však príde Jano s nožom v ruke. Katka im prezradí, čo narozprával jej rodičom, aby zabudli na Paľa.

Matka však vyhlási, že je na Janovej strane a vyženie Paľa preč: :Tu nemáš už miesta. Sama ťa vyženiem, ak sa sem vrátiš! A čo by si tu aj hľadal? Ty žobrák! Otcovskú čiastku si predal a moju nedostaneš. Zajtra ju dám prepísať na Janovo meno. Tak. A teraz všetko vieš. Môžeš ísť! Či čakáš na to, aby ťa prekliala?" Jano: "Parom sa v nich vyzná. Ale dobre spravili. Len keď mi teraz ujde.. Matka: "Neujde ti. Ja to viem."
Tretie dejstvo: Paľo je u Tomkov, pracuje ako paholok. Jano nevie zniesť, že mali s Katkou ohlášky a zanedlho bude svadba. Chlapi sa Janovi vysmievajú, má pocit, že matka len naoko bola proti Paľovi. Chce ísť na tanec so susedkiným Martinom, kde ho chce opiť. Matka preto Maru zavolá, aby ju varovala. Tá sa jej však stráni, lebo si ako ostatní v dedine myslí, že Paľovi neprávom poškodila. Vypraví Maru za synom do krčmy, chce ísť s ňou, ale pred dverami stoja Paľo s Katkou, ktorí ju prišli pozvať na svadbu. Paľo už vie, že matka bola preto naňho taká tvrdá, aby odišiel preč od Jana a odpustil jej, nedokáže ju nenávidieť: "Človek sa nevracia k tomu, kto ho odkopol a zbil. Človek musí za to nenávidieť. A ja som ich chcel nenávidieť ,aby ma nič neťahalo k nim, ani do tohto domu. A nemohol som mamka." Matka mu povie, že našla iné východisko, už nemusí s Katkou utekať z dediny. Matka a syn sa spolu rozprávajú. "Paľo: "Slzy majú v očiach." Matka: "Nie, nie, syn môj! Keď raz budeš spomínať, ako sme tu sedeli a rozprávali sa, nezabudni, že som nikdy nebola taká šťastná ako v tento večer. Nikdy syn môj." Paľo: "Šťastná. V živote som to nepočul od nich." Vracia sa Jano. Robí si z Paľa posmech, že bude bohatý, keď "svokra čert vezme". Obviňuje ho aj kvôli Kate a nakoniec vysloví vetu, ktorú už matka raz počula: "...Za to mi raz dušu dáš!" Matka zrazu zhasne lampu a volá: "Tu je, tu v kúte..." Jano: "Už ťa mám. Jedna ti je dosť? Kriste! Kto je to? Kto tu leží?" Paľo: "Mať si zabil." Jano: "Ako.. Ako sa sem dostali.. Nie! Teba som musel!" Paľo: "Mamka, to bola tá cesta? A ja som si myslel, že preto skríkli na Jana, lebo chceli, aby ma zabil. Preto som čakal, kým neudrie, zaťal zuby a nepohol sa, ani keď priskočil ku mne. Ale oni sa hodili na mňa. Len vtedy som vedel, čo chcú keď im preklal srdce." Jano: " Srdce.. Prekliata ruka...Prekliaty nôž! Kriste! Ako to mohli urobiť? Hodili sa na teba. A vedeli, čo ich čaká. Tak ťa milovali, že život dali za teba. Len ako to mohli chcieť, aby ich syn zabil? Ako ma mohli tak nenávidieť, že z mojej ruky prijali smrť. To nech mi povedia ešte!" Mŕtvej matke sa podarilo to, čo sa nepodarilo živej.

Zmierila svojich synov. Jano už vidí, čo robil zle, aký bol tvrdý a priznáva si svoju chybu. Paľo si uvedomil, že mŕtva matka ožila v ňom a chce sa ísť udať žandárom. "Nechcel som žiť ako oni. Ale ich láska nemohla umrieť s nimi. Musí žiť. A nech žije odteraz vo mne. Oznámim žandárom, že ja som ich zabil. A to vyznám aj pred súdom. Zabil som ich pre moju čiastku. Zato, že ju dali tebe." Jano: "Chceš vziať na seba moju vinu? Aký si dobrý. Ale ja nechcem tvoju milosť. Paľo, brat..." Prichádza suseda a Jano sa jej prizná, že zabil matku. Jano: "Teba učili trpieť. Mnou mohol otriasť len víchor! Mamka, ja idem. Hľadať niekoho, kto moju dušu oslobodí.".

Koniec vytlačenej stránky z https://referaty.centrum.sk