snáď mu na to neprídu. Ale predsa čo ak? Nevie čo urobiť. Zrazu mu padne pohľad na list, ktorý ležal na stole. Rýchlo prebehol očami list a pozorne si prečítal podpis. Schití pero namočí do kalamára a na iný papier odkopíruje ten nešťastný podpis. Potom to skúša zas a zas ajeho falš sa čoraz väčšmi podobá tomu pravému podpisu. Pozerá tak pozerá na to z druhej strany a myslí si : „Aha ako dobre viem napodobniť podpis Podbanského. Mám či nemám sfalšovať zmenku? Ak sfalšujem možno mi to vyjde, no ak mi na to prídu budem zničený. Všetko mi predajú, postúpia mňa i moju rodinu.“ A už si predstavoval ako je na súde, a všetci na neho upierajú oči. Stále rozmýšlal od koho by si mohol požičať. Nechce sfalšovať zmenku pretože má privelký strach. Ľahol si na pohovku, že skúsi zvažovať poležiačky. Zaspal. Velmi ho trápilo a to aj ked zaspal ako vyplatiť dlhy, malťažké sny a nevedelm sa ani v sne rozhodnúť či sfalšovať podpis a podpísať sa pod iným menom, alebo znovu sa zadlžiť a požičať si. Zrazu sa celý spotený prebudil. Znova ho trápila myšlienka, kde zohnať peniaze. Už ho napadlo aj to že sa zastrelí, ale vtedy si nepomyslel ma rodinu ale na Ilonu. Znovu zaspal. Ráno sa prebudil celý dolámaný. Zbadal na stole rozhádzané papiere s podpismi a znovu si na všetko rozpomenul. I rozhodol sa predsa sfalšovať zmenku a hneď sa ponáhlal zo zmenkou do sporiteľne. S veľkým strachom podal zmenku správcovi a za necelú polhodinku
mu ju vymenili za peniaze. Hneď sa ponáhlal do hostinca, aby povyplácal aspoň nejaké dlhy a dal sa do kartovania. A aj karta sa mu obrátila, vyhral niekoľko tisíc. Domov sa vrátil až nadránom.

O niekoľko dní neskôr...

Jankova matka, stará Čvíkotová, bola od rána celá bez seba. Jej Janko sa oženil. A vzal si také milé dievča. Tam kde bol v službe u Streleckých, tam sa zoznámil z Boženkou a zaľúbil sa do nej. Teraz príde domov, aj s Boženkou, ej, ale že sa s ňou pochváli susedkám. Vtom z nich zopár prišlo. Nuž sa pochválila, že sa jej Janko oženil a práve dnes majú aj s nevestou prísť ku nej. Potom Janko aj s Boženkou prišli, zvítali sa s mamkou, oddýchli si aj najedli sa a šli sa prejsť. Keď sa vrátili, mamka im všeličo rozprávala. Čo a ako v dedine, ako sa i jej darí, na Rovesných si tiež spomenuli, aj o Poničanovi rozprávali. Ako ho vyhodili z učiteľstva, že šiel preč a jeho rodina s ním a tak.
Prešli voľby. Aladar sa znova nestal školdozorcom, za toho vymenovali niekoho cudzieho a s tým Aladár nerátal.