Veruže sa aj bál svojej žene Ilone ukázať na oči, veď zasa ho len vykričí. Ale naveľa-naveľa sa predsa len odhodlal ísť domov. Celou cestou domov rozmýšlal, ako to jemne povedať svojej milovanej ženuške. Keď prišiel, videl ju sedieť pri stolíku so zakrytou tvárou. Zľakol sa, že už o tom vie. Vedela. Potíšku k nej pristúpil a spýtal sa jej, čo jej je. A Ilona mu zas vyčítala, že sa za neho vydala. Že nikdy nič nedosiahne. Ona chuďa bola zvedená, oklamaná a teraz iba visia v dlhoch. Opovrhnuto, vlastne ako vždy, pozrela na Aladára a zamkla sa vo svojej izbe. Aladár zostal sám. „Povedz panej, že idem do mesta.“ Odišiel do kasína. Tam aspoň na chvíľu na všetko zabudne. Keď vošiel do kasína, zbadal Viktora, svojho švagra. V poslednom čase ho nenávidí, nuž si sadol obďaleč, k inému stolu. Rozmýšlal, ako sa môže Viktor tak spokojne zabávať, keď aj on je po uši v dlhoch. A čo Elena? Chúďa, iba pri ňom trpí. Aladár dostal nápad. Čo keby z celej tej nenávisti zmlátil Viktora? Nie, on by mu vylepil jedno zaucho a Viktor by ho zbil ak psa. Napokon, Keď sa Aladár vrátil domov, slúžka mu povedala, že na rozkaz pani veľkomožnej mu postlala v pracovni. Na druhý deň odcestoval. Ilona v ten deň od rána pracovala. Poobede prišiel Viktor a prosil ju nech s ním ujde. Vraj ona sa zbaví Aladára a on dlhov. Rozhodla sa, pojde. Na druhý deň prišiel Viktor domov celý milý a doniesol deťom sladkosti. Viktor povedal Elene, že odchádza na pár dní do Pešti. Chúďa Elenka nepochopila.
Aladár sa vrátil do prázdneho domu. Slúška mu povedala, že Ilona šla na návštevu k matke. Prešlo hodne dní a o Viktorovi ani Ilone niet chýru ani slychu. Vtedy sa už veritelia začali hlásiť o svoje peniaze a pomaly aj Klenovským aj Aladárovi pobrali všetko.
Ilona napísala matke z New Yorku, prosila, aby jej odpustili. Aj Viktor napísal.
Aladár to nezniesol a zastrelil sa.

Prešli štyri roky ...

Poničan umrel v Amerike. Ani žena ani deti nestihli za ním prísť.
Ked Viktor prišiel s Ilonou do Ameriky, uživali si kým mali peniaze. Po tom keď sa peniaze minuli, Ilona od neho odišla. Zoznámila sa s jedným pánom a šla žiť k nemu do Kalifornie.Viktor po dlhom živorení začal pracovať ako radový robotník vo fabrike. Neskôr si našiel oveľa lepšiu a výnosnejšiu prácu.













Príbeh tohto románu začal bez začiatku.Čajak píše veľmi zvláštne. Napríkad v tomto románe píše chvíľu o Rovesných, potom z ničoho nič začne o niekom, kto vlastne nema s príbehom nič spoločné. Túto knihu som napodiv čítala dlho.