Andrej Sládkovič Detvan

ANDREJ SLÁDKOVIČ – DETVAN

Andrej Sládkovič(vlastným menom Braxatoris),predstaviteľ romantizmu, sa narodil 30.marca 1820 v Krupine. Pochádzal z učiteľskej rodiny. Študoval na piaristickom gymnáziu v Krupine, neskôr na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici. Popri štúdiu súkromne vyučoval vo viacerých meštianskych rodinách. V septembri 1840 začal študovať na evanjelickom lýceu v Bratislave, kde sa zoznámil s Ľudovítom Štúrom. V tomto období vznikajú jeho prvé básne. 1843 odišiel študovať na univerzitu do Halle(Nemecko), kde sa zoznámil s Heglovou filozofiou a estetikou, ktoré výrazne ovplyvnili jeho názorové a umelecké formovanie. Po návrate zo štúdia sa stáva vychovávateľom v Rybároch. Roku 1847 ho povolávajú za farára do Hrochote. 1856 ho zvolili za farára v Radvani, kde 20.apríla 1872 zomrel.
Lyricko-epická skladba Detvan po prvý raz vyšla v almanachu Nitra V roku 1853, ale vznikla už v čase Sládkovičovho pôsobenia v Rybároch (1844 – 1847). Skladá sa z piatich spevov: Martin, Družina, Slatinský jarmok Vohľady a Lapačka, ktoré lokalizujú dej. Autor situoval dej priamo do samého stredu slovenského ľudu – do Detvy. Hlavnými postavami sú: Martin Hudcovie - hrdý, sebavedomý, smelý, spravodlivý, čestný, úctivý,
milujúci, udatný
Elena – skromná, smelá, pracovitá, veselá, verná,
Kráľ Matiáš – smelý, prefíkaný

MARTIN
Dej začína narodením Martina, z ktorého vyrastie švárny detviansky mládenec. Prechádza po lese a vidí dievčatá tancovať na lúke. Medzi nimi bola aj krásna Elena, s ktorou si Martin zatancuje. V diaľke zbadal bezbranného zajaca, ktorý sa zúfalo snažil utiecť pred dravým sokolom. Martin svojou valaškou zabil sokola a ako úlovok si ho vzal so sebou. Odišiel na lúku, kde si ustatý ľahol a zaspal. Snívalo sa mu o dráboch, ktorí ho zviazali.

DRUŽINA
Večer Martin odchádza na salaš, kde si mládenci posadali okolo vatry. Tu sa Martin dozvedá, že sokol, ktorého zabil, bol kráľa Matiáša. Elena, ktorá nevie kde sa Martin nachádza, sa ho vyberie hľadať. Padne však do rúk zbojníkov. Martin ich stretne, zbojníkov pobije a svoju milú zachráni.

SLATINSKÝ JARMOK
Martin sa chce ospravedlniť kráľovi Matiášovi za to, že mu zabil sokola. Stretáva sa s ním na jarmoku v Slatine.

Pristúpil smelo k nemu a rozpovedal mu príbeh o sokolovi. Vyrozprával mu i príhodu o zbojníkoch a Elene. Kráľovi sa zapáčila jeho odvaha a úprimnosť. Za to mu daruje blýskavý, pekný, vyšívaný kantár a vraného koňa.

VOHĽADY
Noc zaľahla na Detvu. Každý spí, len Elena sedí na stráni a rozmýšľa o Martinovi. Kráľ zatúži spoznať Elenu. V prestrojení prichádza za Elenou. Zbadá jej prsteň a spytuje sa, kto jej ho dal. Smelo mu odpovie a vtedy zistí, že ho má od Martina. Na veľké prosby si od bohatého neznámeho vezme prsteň. V tom prichádza Martin a Matiáš sa rýchlo vytratí, keď sa dozvie, že Elena je jeho nevesta.

LAPAČKA
V dedine nastáva verbovanie do povestného Matiášovho Čierneho pluku. Poslovia sa zastavia pre Martina. Ten s nimi odchádza a sľubuje kráľovi vernosť, iba keď si môže ponechať valašku, fujaru, vrkoče, kroj, opasok a hlavne Elenu. Kráľ Matiáš jeho požiadavkám vyhovie.

Autor nám podáva dôkaz o smelosti, schopnosti a oddanosti slovenského ľudu. Ospevuje prírodu a spolunažívanie ľudí s ňou i ľudí navzájom. Tieto problémy sú výrazné najmä v reflexívnych partiách, ktoré sú zároveň kompozičným činiteľom. Skladba obsahuje 250 strof napísaných typickým sládkovičovským desaťverším s množstvom umeleckých prostriedkov: metafory (vietor duje horou,.. )
epitetá (strojná Elena,.. )
básnické otázky (A zrezať tieto vrkoče vranie?,.. ).