Henri Beyle - Stendhal Červený a čierny

Stendhal (Henri Beyle) 1783 ~ 1842
román Červený a čierny (1830)



Postavy:

Julien Sorel (de La Vernaye)
pani de Renal
slečna Mathilde de La Mole
pán markíz de La Mole


Obsah:

Julien Sorel bol chudobný syn dedinského tesára, bol veľmi ctižiadostivý, nechcel sa zmieriť so svojím nízkym postavením, a preto si vyberal z dvoch ciest – červenej a čiernej. Červená cesta za slávou a kariérou v armáde podľa farby napoleonovských uniforiem a čierna cesta k výhodnému postaveniu kňaza podľa farby kňažského habitu. Nádej červenej cesty mu zaniknla, keď dospel lebo Napoleon už bol mŕtvy. Skôr ako sa vydá na čiernu – kňažskú cestu sa stane vychovávateľom v dome Veriérskeho starosu pána de Renal. Jeho manželka, pani de Renal sa zamiluje do Juliena. On jej city spočiatku prijíma iba ctižiadostivo, chladonokrvne plánuje svoje správanie tak, aby ju zviedol, ale neskôr si aj on uvedomí, že ju miluje a stane sa jej milencom. Ich šťastie netrvá dlho, lebo žiarlivá slúžka zaľúbená do Juliena ich prezradí. Tak sa dostáva na čiernu cestu. Odchádza do seminára. Zistí však, že to je škola pokrytectva a klamstva. Väčšina študentov sú chudobní synovia sedliakov, ktorí sa prihlásili, len kvôli svojmu materálnemu zabezpečeniu. Preto sa k nim chová chladne a pohŕdavo, za čo ho nemajú radi. Spriatelí sa však s abbém Pirardom, riaditeľom seminára, ktorý je neskôr donútený odstúpiť a preto vezme so sebou Juliena ako svojho obľúbenca. Abbé Pirard Julienovi zabezpečí prácu tajomníka u markíza de La Mole.
Tak sa Julien dostáva do Paríža, čo uspokojuje jeho obrovskú ctižiadosť. Stane sa priateľom markízovho syna, spoznáva aj markízovu dcéru slečnu Mathilde de La Mole. Mathilde je krásna hrdá mladá slečna, o ktorú má záujem viac šľachticov. Julien spočiatku veľmi trpí, lebo si myslí, že sa mu všetci vysmievajú, možno aj preto, lebo ešte nepoznal zvyky v takejto spoločnosti. Vďaka svojmu nadaniu a inteligencii si neskôr získal rešpekt. Stal sa aj priateľom slečny de La Mole. Slečna de La Mole najprv pohŕdala Julienom, ale nekôr si začne všímať jeho múdrosť, duchaplnosť a chytrosť. Zaľúbi sa doňho, ale rozhodne sa vyskúšať si ho. Vyzvala ho, aby o jednej hodine nočnej prišiel k nej do izby. V tom by nebol problém ale mala podmienku, že musí vziať v záhrade rebrík a prísť oknom. Jej izba bola na prvom poschodí, priamo nad izbou jej brata a vedľa izby jej matky pani markízy de La Mole.

Julienovi sa veľmi nechcelo, lebo stena, o ktorú mal oprieť rebrík bola cez noc veľmi dobre osvetlená mesiacom. Ešte viac ho trápila predstava, že to je pasca, ktorú naplánoval jej brat zo žiarlivosti nad Julienovým postupom v spoločnosti. Jeho česť ho napokon premohla. Radšej by sa nechal zabiť, ako nazvať zbabelcom. A tak sa síce ozbrojený vybral o jednej k slečne Mathilde de La Mole. Tým absolvoval jej skúšku lásky a stal sa jej milencom.
Od tejto udalosti sa spolu schádzali, prežívali strasti a slasti lásky. Julienovi išlo spočiatku ako u pani de Renal iba, o to, aby sa vyšvyhol na spoločenskom rebríčku, no neskôr sa aj on bezhlavo zamiloval do slečny Mathilde. Toto všetko sa však muselo diať potajme, lebo keby sa niekto dozvel, o vzťahu tajomníka a markízovej dcéry bol by z toho škandál. Problémy začali, deď slečna Mathilde zistila, že je tehotná. Oznámili to jej otcovi markízovi de La Mole. Ten svoju dcéru Mathilde miloval natoľko, že sa jej nedokázal vzdať, a rozhodol sa dať im veľa peňazí, zaplatil vznešenému ale chudobnému šľachticovi, aby sa priznal k Julienovi ako k svojmu nemanželskému synovi, ktorého dal do opatery tesárovi z Veriéres. Tak sa Julien dostal k menu Julien de La Vernaye. Navyše mu markíz vybavil hodnosť plukovníka a tým splnil Julienovu túžbu červenej cesty. Markíz de La Mole mal pred svatbou len jedinú podmienku a to, aby mu niekto z Veriéres poslal doporučenie na Juliena. Doporučenie napísala výčitkami strápená pani de Renal, ktorá sa stala pobožnou svätuškárkou. Tá pod vplyvom nového kňaza napísala aj to čo nebola celkom pravda a preto sa svatba neuskutočnila. Juliena to zničilo a rozhodo sa pomstiť. Odišiel do Veriéres, kúpil si pištole, prišiel do kostola a dvakrát vystrelil na pani de Renal. Ona to prežila. Juliena uväznili. Nežiadal o milosť, lebo vedel, že ho nesúdia za pokus o vraždu, ale trúfalosť dedinského chlapca, ktorý sa chcel dostať do vyššej spoločnosti. Toto aj verejne prehlásil na súde. Tesne pred popravou si však uvedomil, aký pokrytecký život viedol, že nemiloval z lásky, ale ctižiadosti, že dával prednosť materializmu a ctižiadosti pred citmi. V románe boli podrobné opisy Julienových myšienok, jeho citového rozpoloženia, kritika kastácie, pokrytectva a hladu po bohatstve vo francúzskej spoločnosti prvej tretiny devätnásteho storočia.