František Hečko - Červené víno

František Hečko

Hečko sa narodil na majetku svojho starého otca, zámožného roľníka v malej dedinke Suchá nad Parnou v roku 1905. Jeho otec sa oženil s chudobnou sirotou a tým sa vzoprel vôli rodičov, preto sa rozhodli rodičovský dom opustiť. V osade Vlčia Dolina si kúpili dom a niekoľko menších vinohradov.

Maďarskú ľudovú školu vychodil František Hečko v rodnej obci, slovenskú Meštiansku školu absolvoval v Bratislave. Odborné vzdelanie získal vo Vinársko-ovocinárskej škole v Bratislave a v Hospodárskej škole v Košiciach, kde roku 1926 zmaturoval. Vystriedal rôzne zamestnania, v ktorých získal bohaté skúsenosti pre literárnu tvorbu. Bol hospodárskym adjunktom na veľkostatku, dlhé roky organizačným úradníkom a revízorom Ústredného družstva v Bratislave, redaktorom hospodárskych a ľudovýchovných časopisov (Hospodársky obzor, Roľnícke noviny), družstevných kalendárov, prednostom revízneho oddelenia Úverových družstiev.

Po oslobodení sa stal ľudovýchovným referentom Matice slovenskej v Martine, redaktorom rozličných matičných periodík a edícií (Matičné čítanie), šéfredaktorom Matičného čítania.
Napísal množstvo článkov národno-hospodárskeho, ľudovýchovného a kultúrneho charakteru. Žil vo viacerých mestách Slovenska, ale svoj život dožil v Martine v roku 1960, kde je aj pochovaný.
Prvé literárne pokusy uverejňoval v druhej polovici 20. rokov pod pseudonymom Rastislav Zvončiansky. Do literatúry vstúpil ako básnik.

Tvorba

Svoju prvú zbierku Vysťahovalci, venovanú "drotárskej zemi" a stvárňoval v nej sociálne i osobné témy, zostavil práve preto, aby poukázal na spoločenské problémy, biedu, nezamestnanosť a pohoršoval sa nad sociálnou nespravodlivosťou a vysťahovalectvom. V zbierke zaznieva hlas protestu a vzbury.

Zbierka Na pravé poludnie (1942) svedčí o dokonalejšom ovládnutí básnického remesla a o rozšírení výrazových prostriedkov. Básnik sa zbavil pocitov rozorvanosti a sociálnej neistoty.

Koniec vojny a oslobodenie privítal básnickou zbierkou Slovanské verše (1946). Je to cyklická skladba, v ktorej každému zo slovanských národov venoval jednu báseň.

V roku 1948 vydal rozsiahly román Červené víno. Jeho dej situoval z väčšej časti do rodného kraja. Na osudoch troch generácií rodiny Habdžovcov ukazuje spoločenské premeny, ktorými prešiel slovenský vidiek od začiatku nášho storočia do prvých rokov buržoáznej republiky. Za prototyp románovej rodiny mu poslúžila vlastná rodina a za postavou Mareka Habdžu sa skrýva sám autor.

Hečkov druhý román Drevená dedina (1951), je zhodnotená ako dielo socialistického realizmu. Tu rozoberá problematiku združstevňovania. Os deja tvoria aj tu osudy troch generácií roľníckej rodiny, spojené početnými niťami s ostatnými postavami dedinského prostredia a vzdelanejšieho okolia. Zúžené poňatie človeka je viditeľné najmä na negatívnych postavách, ktoré sú najmenej presvedčivé. Rozprávanie v Drevenej dedine nemá takú expresivitu a poetickú silu ako v predošlom diele. Autor sa vzdal väčšiny štylistických prostriedkov umožňujúcich subjektivizáciu rozprávania a hlboký prienik do života a ľudskej duše sa splytčil.

Jednotlivé oblasti Hečkovho celoživotného diela predstavujú svojou spoločenskou a osobnou motiváciou, ako aj funkčným zameraním organický celok. Od básní cez romány po tematicky a žánrovo rozmanitú publicistiku rezonujú v ňom kritické dobové problémy, ktoré autor intenzívne prežíval a stvárňoval z hľadiska pokrokových ideí. Svojimi dielami pomáhal odkrývať nové javy a stránky skutočnosti, formovať a aktivizovať vedomie čitateľov v duchu potrieb socialistickej spoločnosti.

Červené víno (postavy a dej)

Hlavní hrdinovia:

Michal Habdža – otec Urbana, je to hrdý a tvrdohlavý starec, záleží mu hlavne viac na majetku než na cti, je pán domu v Zelenej Mise.
Urban Habdža – najstarší syn Michala, ústredná postava celého deja, pracovitý, húževnatý a odhodlaný vzoprieť sa rodičovskej vôli urobiť z neho pána hornej izby v dome.
Kristína Habdžová, rodená Svätá – žena Urbana, pekná, milá, pracovitá, ale chudobná sirota, ktorá bezhranične miluje svojho muža.
Marek Habdža – syn Urbana, teda vnuk Michala, ktorý ho nemá rád, pretože je narodený až po svadbe, no v dospelosti si ho obľúbi a odkáže mu polovicu dedičstva.
Lucia Bolebruchová – dcéra Silvestra Bolebrucha, je pekná, šikovná, bohatá, ľúbi Mareka a v závere románu sa vzprieči vlastnej otcom stanovenej budúcnosti.

Ďalšie postavy:
Veronika Habdžová – hrdá, lakomá, navonok pobožná žena Michala.
Prababička Alojza Kristová, rodená Hržičová – je láskavá, stelesňuje pokoj, vyrovnanosť, má jasný pohľad na osudy svojich detí a vnúčat, snaží sa im pomáhať, má prirodzenú autoritu.
Jozefka Habdžová- dcéra Michala, neskôr sa vydá za Rochusa a spolu vlastnia krčmy v okolí.
Mikuláš Habdža – syn Michala, ovplyvnený vojnou a nadobudnutým bohatstvom z potravinárskeho družstva.
Rochus Svätý – oženil sa s Jozefkou, po vojne kupuje krčmy a z nich bohatne. Tým sa stáva nemilosrdným pred vlastnou rodinou.
Magdalénka Habdžová – dcéra Urbana, zaľúbená do Jožka Bolebrucha, syna Silvestra, ktorého si vezme za muža.
Silvester Bolebruch – prezývaný tiež Veľký Silvester, boháč vo Vlčindole, sused Urbana, jeho najúhlavnejší nepriateľ.
Šimon Pančucha – pomstychtivý spoločník Silvestra, nemá deti.
Oliver Ejhledjefka – Urbanov kamarát, veľa pije, a preto bije svoju manželku Filoménu.
Starý Tomáš Slivnický – v pravej podstate starosta Vlčindola, všetci obyvatelia majú pred ním rešpekt.
Štefan Červík – prezývaný Nehreš, pretože hanlivé slová sú mu veľmi blízke, je poštár, v závere románu je nositeľom deja, usmerní Lucku a Mareka k spoločnej svadbe.
Leopold Vosajnor – prvý učiteľ vo vlčindolskej škole, je zákerný, nechá sa zlákať na hanebnosti za peniaze od Silvestra.
Koloman Mókuš – druhý učiteľ vo Vlčindole, kvôli nemu šiel Marek študovať na vinohradnícku strednú odbornú školu.

Dej

Živly

Prvé stránky diela sú venované opisu západoslovenskej časti Slovenska a svoju pozornosť upriamuje na Vlčindol, ktorý je vinohradnícka dedinka. Ľudia sa tu teda živia produktom vinohradov. Niektoré roky sú prínosné, iné zas biedne. Úrodu ovplyvňujú hlavne počasie, choroby ako peronospóra či fyloxéra, ale aj zle položené základy vinohradov. Ľud tu však oslavuje patróna vinohradníkov, svätého Urbana, ktorý odháňa mrazy a svätý Ján z Nepomuku stráži vchod do Vlčindola a nenávistne pozerá na Zelenú Misu. Za tieto služby im postavili dve kaplnky pod Baraňou hlavou: Urbanovi zhora a Jánovi zdola. Dej sa orientuje v 20- tych až 30 rokoch dvadsiateho storočia.

Prvý obraz druhej kapitoly sa odohráva vo Vlčindole, hneď po tom, ako mladý Urban Habdža so svojou ženou Kristínou a synom Marekom odchádzajú z rodného domu, pretože starý Michal Habdža nezniesol pohľad na chudobnú sirotu nevestu a malého vnuka, ktorý sa previnil iba tým, že sa narodil mesiac po svadbe. Preto sa Urban vzpriečil otcovej vôli ostať v hornej izbe veľkého domu a zo Zelenej Misy si odváža na voze naloženom vlastným poctivou prácou nadobudnutým majetkom svoju malú rodinku. Pritom im pomáha prababička Alojza Kristová, rodená Hržičová. Zrkadlá, skrine, postele a periny, ale aj krava, teda všetko, čo je potrebné na zariadenie nového domčeka, ktorý si kúpili vo vedľajšej dedinke spolu s dvomi vinohradmi. Opúšťajú tak veľký statok Habdžovcov a vrhajú sa spolu do nových dobrodružstiev nového života.

Mladú rodinku prídu vítať všetci dobrí susedia, prinesú im dary a pripravia izbu. Urban s Kristínou sa hneď spriatelia s Oliverom a Filoménou Ejhledjefkovými, s ktorými mladí Habdžovci prežívajú spoločne útrapy spôsobené od nepriateľov Veľkého Silvestra Bolebrucha a jeho spoločníka Šimona Pančuchu, ktorí sa im pomstia za to, že si Urban vzal za ženu Kristínu, do ktorej bol zamilovaný Silvester. Ten zas ukradol Evu Oliverovi, pretože bol bohatší ako on.

Mladým Habdžovcom sa vo vinohrade Volské chrbty a Vlčie kúty darí dobre. Urban je obdivovaným vinohradníkom, v dedine panuje zdravá závisť. V dome s belaso-červenými obrovnávkami panuje pokoj, láska a očakávanie druhého dieťaťa, ktoré Kristína nosí pod srdcom. Spolu sa starajú o vinohrady, tešia sa z dobrej úrody. A muži v dedine nechápu Urbanovu novú metódu vinohradníctva, a to prekopať staré korene viniča za americké. Týmto sa prieči prírode, citom, poézii a vlčindolským starým zákonom.

Richtár Babinský usporiada zasadnutie, kde sa rokuje o začatí oberačky, na svätého Placida. Ako to vždy býva, aj teraz sa pije víno, takže chlapi sú v dobrej nálade. Hovoria a hodnotia si vinohrady navzájom, len nie Urbanov, pretože si nechcú uznať jeho kvality. Iba Oliver sa postaví pred Silvestra a obraňuje Urbana. Pančucha je na Silvestrovej strane, preto sa strhne ruvačka. Nakoniec si však opäť pripijú a končia spolu opití.

Oberačky sa začínajú a na Volské chrbty prichádzajú pomôcť Katarína, Kristínina sestra a dvaja ďalší mladí pomocníci. Aj samotná Kristína sa púšťa do roboty, ale keď zrazu prídu na výpomoc aj prababička, a to aj napriek Michalovmu zákazu, musí opustiť vinohrad smutná, že sa jej nemôže zúčastniť. Preto sa radšej pustí niečo navariť, keď príde na ňu čas.

Na svet príde Magdalénka, dve teľce, úroda sa Urbanovi ukazuje najväčšia v dedine a šťastie v dome vrcholí. Jozefka nesie na krst malú Magdalénku do kostola v Zelenej mise. Michal a Veronika Habdžoví to musia pretrpieť, pretože krst je neohlásený a sedia v strede lavice. Tak sa dozvedajú o vnučke.

Oliver a Urban, i keď majú vlastné polia, sú zadlžení v Hospodárskej banke. Neustále pracujú a vymýšľajú nové metódy hnojenia a štepenia, a to iných hnevá.
Silvester Bolebruch stále nedokáže zabudnúť na Kristínu, neprestáva sa po nej cez plot obzerať, jeho nenávisť vrcholí. Naskytne sa mu príležitosť pomstiť sa práve vtedy, keď sa Urban vracia zo zberu šípov okolo Bolebruchovho chodníka. Zrazu začuje podivné chrčanie od Jeleních brehov, to Silvester na neho vypustil svojich dvoch veľkých psov. Kričať nemá zmysel, preto sa oháňa klčovnicou a jedno psisko zabije. Druhé sa vracia k pánovi, a tým Urban zistí, kto je tomu na príčine. Otrasený, ale živý sa poberá domov. Tento výjav vidí Eva, Silvestrova žena, ktorá sa za to na svojho manžela nesmierne hnevá. Vyčíta mu to, ale on iba zahanbene mlčí a za smrť psa Urbana zažaluje.

Aj Šimon Pančucha, Silvestrov spoločník a Urbanov sused z druhej strany, tiež využije príležitosť mu ublížiť, avšak prostredníctvom syna. Keď uvidí na svojom dvore malého Mareka ako zaháňa malé húsence, čo preliezli do jeho záhrady, rozčúli sa a prehodí ho ponad plot. Urban začuje syna plakať, beží k nemu a s ním na rukách odchodí domov. Bol už rozhodnutý, že Pančuchu zabije, ale to, že prišiel lejak s krúpami a práve Volské chrbty boli ušetrené, považoval za znamenie od Boha, že na svete je predsa len dobre.

Ďalšie roztržky tiež končia na súdoch. Tu sa však prejavuje sila bohatstva než spravodlivosti, a preto sú tresty vymerané práve Urbanovi. Po tohoročnom zbere sa Urban vyberie na žatvu k Slivnickému. Kým sa vráti, peronospóra rozožiera vinohrady vo Vlčindole. Po dedine sa šíri novina. Niekoľkí muži odchádzajú na voze do Ameriky.

Tomáš Slivnický, Oliver Ejhledjefka, Urban, ale i ostatní chlapi založia v Dedine banku. Každý pracuje ako vie, ale bez platu. Účtovníkom sa stal Urban a na tomto úrade sa stretne po dlhom čase s otcom. Michal Habdža ho chváli, jeho robotu, víno, ale nechápe prečo Urban pracuje zadarmo. Keď ho syn pozve do domu na pohárik, Michal odmietne, pretože sa nechce stretnúť s Kristínou. Pohádajú sa a otec ho udrie. Zlosť si Urban vybije na opitom Pančuchovi.

Marek Habdža chodí do Zelenej Misy do školy. Marek je šikovný žiak, ale plachý. Jeho učiteľ sa o ňom domnieva, že je hlúpy. Raz ho prababička zavolala k starému otcovi. Tu sa dozvedá, ako vie čítať, ale že sedí v somárskej lavici. Michalovi zmäklo tvrdé srdce a Mareka si posadil na kolená, ibaže jemu sa to nepáčilo, zľakol sa a uhryzol ho. Celý ustráchaný beží donov. Je zima a veľa detí tým, že dochádza do Zelenej Misy, ochorelo. Preto sa domáci chlapi rozhodli postaviť novú školu pri sv. Urbanovi. Dlh sa spláca z Vinohradníckeho spolku, ktorý bol postavený pre pomoc chudobným obyvateľom.
Nový učiteľ Leopold Vosajnor, opilec, využil možnosť stať sa Silvestrovým spoločníkom v hanebnostiach, ktoré páchal a svojou osobou prispel k tomu, aby ľudia nedôverovali spolku. Zahľadí sa do mladej a peknej Anči Slivnickej, ona s ním otehotnie a keď sa mu s tým prizná, Vosajnor odmieta prijať dieťa za svoje. Preto si ho jej dvaja bratia odchytia a dobodajú ho 14 ranami. Tým sa ho zbavia, keďže vo Vlčindole už nechce ostať.

Urban je pracovitý, múdry, statočný a rozvážny, šťastný a to mu neprajníci v dedine závidia. Veď už je otcom 4 detí. Kristína mu dala dvojičky: Cyrila a Metoda. Šťastie však zatieňuje žiaľ, lebo Pančucha mu už tretí rok nedá pokoj so súdnymi spormi. Jeho smútok umocňuje aj vedomie, že malá Magdalénka je slabá, neustále chorá. Najprv má zápal pľúc a napokon ju začne bolieť ucho. Je to veľké trápenie, malé dievčatko sa začne driapať na stenu. Kristína je nešťastná, nevie jej pomôcť. Urbana opúšťa hrdosť, beží sa pýtať k otcovi po kone, aby s nimi šiel po doktora, ale Michal ho odkopne. Vraj ho nepozná. Urban sa teda otočí a pomalým krokom smeruje domov. Obráti sa až na dupot koní s vozom, na ktorom sedí prababička, ktorá nedovolí Magdalénke umrieť. Letia po doktora, ktorý ju v poslednej chvíli zachráni. Doktora nemajú čím vyplatiť, preto aj fľaša vína je dobrá.

K mladým Habdžovcom zavíta Mikuláš, Urbanov brat, ktorý ušiel z domu pre bitku od otca, vypýta si peniaze na cestu do Viedne, v ktorej začína pracovať ako čašník. Onedlho peniaze vráti aj s hračkami pre deti.
K trápeniu v dome s belaso-červenými obrovnávkami prispieva i dražba Urbanovej, ale i Oliverovej nehnuteľnosti, kvôli dlžobám v banke. Starý Slivnický pre nich zháňa pomoc. Odíde do Budapešti, kde zoženie úver. Tým hrozba dražby padá a Silvester to ľutuje, pretože chcel Urbanov dom kúpiť pre seba.
V kostole na omši sa stane niečo, čo by nikto nepredpokladal. Nastalo krátke, no účinné zemetrasenie a na Silvestra, Pančuchu a Smädného vola spadne luster. Každý vie, že to nemohla byť náhoda, ale zásah boží.

Dedinou prebehne správa, že následník trónu František Ferdinand a jeho manželka sú mŕtvi. V meste Sarajeve ich zastrelili nepriatelia vlasti.
Prvá časť končí činom Štefana Nehreša zavesením na dvere obecnej prešovne mobilizačnej vyhláške s menami mužov, ktorí musia narukovať na vojnu.

Hrdinka a hrdinča

Začala sa prvá svetová vojna. Urban sa lúči so svojimi deťmi. Najprv dvojičky, Magdalénka a posledný Marek. Urban Habdža sa musí z teplého domu pobrať preč. Celá jeho batožina sa zmestí do malého čierneho kufríka. Keď sa Marek zobudí, uvidí si otca zbaleného, smutného, doráňaného osudom ako vychádza z dverí. Na to mu Urban vraví, aby poslúchal mamenku, lebo on teraz odchádza ďaleko. Na vojnu.
A tak sa udeje, že desaťročný Marek Habdža sa stane gazdom. Mamenku si poslúcha, sestru do roboty durí a o dvojčence sa stará. Je až veľmi svedomitý. Ale do školy chodiť nemôže. Stará sa o vinič, tak ako tatenko, chystá sudy, umýva putne, zberá hrozno. Keď sa s nošou plnou hrozna prevalí z kopca, nájde nad sebou stáť prababičku. Tá sa oňho postará, pretože Kristína je u tetky v Podháji.

Úroda broskýň sa ukazuje dobrá, preto ich idú predávať na námestie. Keď ale rozložia s nimi koše, dráb už otŕča ruku po šesták, dane od miesta. Ale Kristína nemá pri sebe nič, preto hľadá niekoho, od koho by si požičala. V obchode nájde brata Rochusa a myslí si, že jej požičia. Ale on sa tvári, že ju nepozná, okríkne ju a keď ju dráb chce odviesť, do roztržky sa zamieša Krvavý Hnát. Poplatok zaplatí on a Kristína beží naspäť predávať. Obchod sa im darí, ale jeden pán sa opiera o váhu, takže naváži viac, a preto tvrdí, že váha je pokazená. Teraz drábi neváhajú a váhu i broskyne skonfiškujú. Habdžovci idú smutne domov.
Doma ich čaká Urban, dostal 9 dní dovolenky. Spolu potom idú naspäť do Slivnice, ale dráb prezerá váhu a osočuje Kristínu, že má i druhú váhu pokazenú. Nato Urban zasiahne, a keď to uvidí Rochus, chce si udobriť sestru, a preto sa ich zastane.

Marek opäť začal chodiť do školy, kde učí nový učiteľ Koloman Mókuš. Je dobrý, milý, deti učí po maďarsky. Marek bol posadený k Lucii Bolebruchovej, Silvestrovej dcére, ktorá nevedela maďarskú násobilku. Vtedy ho bez dôvodu uhryzla do ruky. Začne sa mu páčiť.
Čím je v dedine menej peňazí, tým sa deti v škole menej vídajú. Chudoba deti pripravuje o posledné, čo majú, o nohavice, topánky a kabáty. Tí, ktorí ešte mali z čoho zaplatiť, vybrali sa na výlet do Ochuchlova. Tam si zatancovali učiteľka s učiteľom, ale i Marek s Luckou. Marekovi sa Lucka veľmi páči, preto si ju aj trošku doberá.
V Slivnici sa koná procesia na kalváriu na kopčeku sv. Rochusa. Tu Marek kúpi Lucke malý prstienok a podaruje jej ho. Ona si ho odloží a s láskou, aj keď dievčenskou, ho rada nosí. Lucka zasa kúpila Markovi srdce. I on si ho schová.

Tento rok sa úroda zdá dobrá, ale iba na Habdžovských vinohradoch. Preto ľudia z dediny závidia, že jeho hrozná nie sú napadnuté fyloxérou. Kristína si raz všimne, že im niekto kradne hrozno. Rozhodne sa teda, že každú noc, čo ako sa bojí v tme, vezme so sebou Mareka a budú strážiť Volské chrbty. Až v jednu noc dolapia Pančuchu! Kristína ho udrie palicou po hlave, bežia za ním, a vypadne mu košík. Keď to vysvetľuje drábom, obvinia práve ju, že ukradla košík Pančuchovi, lebo on kradnúť nemohol, keďže leží v posteli s obviazanou hlavou. Toľko krivdy sa jej ešte nedostalo.
Po odchode Babinského na front sa stane starostom Slivnický. A Oliver na fronte nebojuje, schováva sa. Obaja synovia Tomáša Slivnického padli, on je z toho nešťastný, umiera. Pri posteli si Mókuš pýta za nevestu Anču aj s malou dcérkou. Tomáš sa však svadby nedožije.

Opäť nastáva voľba nového starostu. O miesto bojuje Pančucha. Silvester ho ale nechce dosadiť, preto reklamujú Babinského. Kristíne príde z frontu od Urbana list, aby ho čakala na stanici, aspoň sa uvidia, keď tadiaľ bude prechádzať vlak s vojakmi. Urbana sa však nedočká. Ide smutná peši domov, keď ju stretne na voze Silvester. Je taká uchodená, že si k nemu sadne. On sa jej však chcel pri ceste zmocniť, preto Kristína zoskočila z voza a keď ju Silvester naháňa, ľsťou opäť vyskočí na voz a šibne kone do cvalu. Veľký Silvester ostáva na ceste sám.
Urban prišiel z vojny len na pár dní. Viac mu dovolenky nedali. Ale s Kristínou sa stále ľúbia. Za ten čas pomohol Marekovi na poli a vo vinohrade. Chváli si syna, je naňho pyšný ako gazduje. Mareka to úprimne teší. Habdžovci sú takí biedni, že ani kravičku nevedia uživiť, preto ju idú predať. Kupec ju ale kúpi za polovicu jej poriadnej hodnoty. Kristína je už zúfalá. Deti pijú víno miesto mlieka, sú biedne a sama čaká ďalšie.

U susedov, u Filomény sa gazduje poťažšie. Tam chlapa ani niet. Preto, keď je možnosť odkúpiť si Rusa ako pomocníka do domu, urobí to. Pojala si Petra Ivaniča. Po čase sa doňho zaľúbi a keď príde karta domov, že Oliver padol, svoju lásku naplnia a ona čaká dieťa.
V zime, keď je najväčšia bieda, sa Kristína poberie do Zelenej Misy k Habdžovcom. Tam jej otvorí Jozefka, pekne ju privíta, ale v druhej izbe už na ňu hľadí starý Michal. Na stole sú vianočné koláče, pagáče. Marek sa len tak díva po dobrotách, ale Michal mu nedá ani ochutnať, vraví, že ho chlapča nezdraví, ale Marko sa obraňuje a Michal ho aj vyplieska, že odvráva. Kristína si bráni dieťa, prosí o kúsok jedla, veď je to len pre deti, že ona si z toho nič do úst nevloží. Michal sa ale zaženie i na Kristínu a tu ju bráni Marek. V tom ho Michal Habdža nazve pankhartom. Smutní idú domov. Tam nachádzajú chlapa v izbe ako sa im modlí pri oltáriku. Nechápu, chcú ho vyhodiť, ale on sa nedá. Zrazu si Marek všimne ženu na dvore, ako s batohom plným hydiny beží hore kopcom. Ukradla im zvieratá! Kristína kričí o ratu, Marek s kamarátom zlodejku dohonia, vezmú, čo je Habdžových a starosta s Nehrešom ju odvedú. Na večeru majú v dome s belaso-červenými obrovnávkami hostinu. Čo už s podrezanou hydinou.

Na druhý deň prinesie Nehreš list Kristíne, prediera sa vysokým snehom. Kristína ho zbadá a beží mu naproti. Pred bránkou je však niečo na zemi. Odhrnú sneh a vidia zmrznutú prababičku s košom plným koláčov, múky a masla. Kristína smúti nad Alojzou Kristovou, rodenou Hržičovou, ktorá bola srdcom veľkým človekom. Neposlúchla zaťa a šla deťom zaniesť potravu. A tu padá ďalšie nešťastie. V Nehrešovom liste od Urbana sa píše, že má zranenú ruku. Posielajú ho domov. Nehreš nesie list aj Filoméne, kde je napísané, že Oliver je iba zajatý v ruskom tábore, ale že sa vráti domov. Filoména už teraz vie, že je zle.
Michal sa dozvedel o prababičke, hanbí sa za seba, prinesie tak aj on na koči jedlo pre deti. Príde však veľmi ťažká noc. Dvojčence a Magdalénka dostali záškrt a na Kristínu prišiel čas. Dieťatko chce na svet. Preto beží Marek k Silvestrovi po pomoc, po kone, aby mali ako doviesť doktora ku chorým. Silvester ho ale odkopne. Ujme sa teda prosby Eva, Silvestra zamkne v pivnici, spolu sadajú na koč a uháňajú do Slivnice. Doktora Drbohlava privezú ku Kristíne, malému Cyrilovi je však už neskoro. Metod vyzerá biedne, je až fialový od kašľa a ani jeho sa zachrániť nepodarí. K Magdalénke pristúpi doktor s obavou, pichne jej injekciu a pomaly sa jej polepšuje. Kristína vo veľkých bolestiach porodí Adamka. Eva, tu už nepotrebná ide domov, ale i ona je nejaká chorá. Dostala ďalší zápal pľúc. Pri posteli jej sedí Silvester a odprosuje ju od svojich podlostí, čo jej spôsobil. Nakoniec umiera.

Koloman Mókuš, aby nazbieral peniaze pre chudobné deti na ich oblečenie, vymyslel divadlo. Pre vlčindolských ľudí je to novinka, preto sa chcú pozrieť. Silvester dal postaviť javisko, aby videl svoju dcéru krásne spievať. Marek hrá hlavnú úlohu. Je hrdinom, ktorý Lucku zachráni pre veľkým medveďom, ktorého hrá jeho dobrý kamarát. Silvester teraz vidí Mareka v inom svetle.
Urban prišiel opäť domov, iba na pár dní a Marek už má 14 rokov, je už dosť veľký, aby sa dobre staral o dom. Aj Michal prišiel obzrieť jeho prácu. Vinohrady mu pochválil, víno ochutnal a aj on ho nazval hrdinom. Je už starý, slabý, naznačil mu, že raz zdedí polovicu jeho majetku.

Vojna skončila. Chlapi prichádzajú do Vlčindola. Vracajú sa všetci: Oliver, Urban i Rochus. Nesmerujú domov, ale do krčmy Smädného Vola. Toho rovno vyženú a on utečie. Chlapi dvere vylomia. Pančucha, terajší richtár, začne reč, ale Rochus ho zhodí zo stoličky, na ktorej stál. Plienia, pijú nájdené víno, jedia klobásky, berú si, čo im patrí. O pár dní vypukne vzbura a Rochus svätý sa sám dosadí za richtára Zelenej misy.
Do domu vo Vlčích Kútoch prichádza Jozefka, že Michal Habdža umiera. Urban a Marek sa tam pobrali. Pi jeho posteli sa sním rozlúčia. Svieca dohorela.
Kristína si doma ľahla spať a trikrát počuje niekoho volať svoje meno. Či sa jej to snívalo a či sa iba zdalo, nevedela. Nakoniec začula Urbanov hlas za oknom, ako búchajú, aby im otvorila.

Marek a Lucia

Koloman Mókuš a riaditeľ školy zo Západného Mesta prišli k Urbanovi pýtať Mareka na štúdium do školy. Kristína s Urbanom pristanú na to. Marek nejde sám, ale aj s kamarátmi: Jožkom Bolebruchom, Liborom Mačinkom a ďalšími z dediny. Kristína vychystala Mareka do kufríka biedne, len to, čo mali doma. Nakoniec sa rozlúčia a ide za otcom. Urban ho odprevadí až do Západného Mesta na internát.
V izbe sa stretnú chlapci Slováci, ale aj Česi. Spoznávajú sa, smejú a robia si žarty. Keď príde večer, každý chlapec sa zakrútil pod perinu, iba Marek pod konskú deku. Doma viac nemali a chlapci sa mu posmievali. Jeden lagan z Vlčindola sa ho zastal a odvtedy mal Marek tú deku rád.

Riaditeľ a učitelia v škole mylne pokladali Marka za hlúpeho a nechápali Mókuša, prečo ho tu odporúčal. Marek však iba nerozumel českému jazyku, všetko sa mu zdalo nerozumné. Toto správanie zmenil až sloh, zadaná téma bola oberačky. Každý mal opísať ako oberajú hrozno u seba doma. Marek Habdža napísal výborný sloh, tým sa stal obľúbeným. Riaditeľ ho pochválil, to sa mu páčilo a to ho aj primälo stať sa lepším žiakom. Začal sa učiť po česky, chémiu a prečítal všetky knihy z knižnice. Na hodine štepenia prevýšil všetky očakávania. Vie štepiť najrýchlejšie z celej triedy a bol za to obdivovaný.

Mikuláš Habdža sa vracia zo Sibírska a vezme si Hoštáčanku. Jozefka sa vydá za Róchusa, ktorý opraví kostol, dostane aj licenciu na hostinec a ten si otvorí v opravenom dome Smädného Vola. Celú rodinu prekvapil testament po Michalovi Habdžovi, kde polovica prislúcha Marekovi, tak ako mu to sľúbil. Ostatným nechal iba po malých kúskoch. Sám Michal označil testament ako spravodlivý.
Silvester si vzal za ženu vdovu po Rebrovi, priviedol ich do svojho domu, ale Lucia to znáša veľmi zle. Hnevá sa za to na otca. Ale keď ju chce zobrať do Západného Mesta za Jožkom, a teda aj Marekom, vyskočí mu na voz a už sa aj usmieva. V západnom meste sa tam s Marekom zvíta.

O mesiac má mať Marek exkurziu do Prahy. Nemá peniaze, a preto mu to zaplatí školský fond, to preto, lebo je výborný študent. Keď cestujú, vlak sa zrazí s druhým vlakom a vykoľají sa. Na Mareka spadne veľký kufor. Všetci sa nazdávajú, že umrie. Do novín napíšu, že je smrteľne zranený. Doma si to prečíta Lucia a kvôli tomu plače. Až neskôr príde pravdivá správa, že Marek bol len ľahko zranený.
Vo Vlčindole sa Kristína zdiera prácou. Dostane zápal, ide do nemocnice a vyzdravie. Druhýkrát je s ňou opäť zle, keď ide z kostola domov peši a na voze ju odvezie Lucka. Tá presvedčí otca, aby šiel po lekára. Lekár ju ošetrí, ale o mesiac je znovu na posteli, potrebuje operáciu. Nikto v dome, ani Urban, ju nedokáže presvedčiť, aby ju zaviezli do nemocnice a tak sa toho ujme Marek a ten ju odvezie do Slivnice.
Urban, už vyše ročný richtár, chcel Vlčindolu iba dobre. Zasypal cesty, všetci si viniče presadili na americké korene a zaštepili ich ako kázal. Ale keďže si nehrabal pre seba, všetci bohatli, iba on nie. Preto nechceli chudáka za starostu a zvolili si nespäť Babinského. Pančucha si zgustne na Oliverovi, ktorý ťažko znáša Filoméninho syna a urazí ho.

Hrompunta, Silvestrov a Pančuchov ďalší udavač a neprajník, zhodí sochu Jána z Nepomuku do vody a ľudia hľadajú vinníka. V dedine sa tvoria spolky. Urban zastáva socializmus a družstevníctvo. Veľa do neho investujú, ale Rochus ich okradne o pece, v ktorých robí tehly. Urban má úverový spolok, ale nič pozitívne z neho nie je.
Víno veľmi zlacnelo, preto Urban Habdža a jemu veľa podobných nemajú veľké zisky z vinohradníctva. Začalo sa dovážať z Maďarska a Čiech. Vyšiel aj zákon, podľa ktorého musel vinohradník predať najmenej 40 litrov vína. A ak nie, zaplatil nemalé dane. Vinohradníkom teda nezostávalo nič iné, len predávať víno potajme alebo si ho schovávať. Kvôli tomu chodieval finančník zo Zelenej Misy kontrolovať pivnice a ich obsahy. Medzi udavačov patril aj Pančucha s Hrompuntom. Zaviedli finančníka aj ku Oliverovi, ktorému našli v maštali. Oliver dostal pokutu.
Prišli aj k Urbanovi, hrabali sa mu v hnoji, šli mu aj na pôjd, no nič nenašli. Ale keď mu chceli ísť do pivnice, tak tam ich zastavil a povedal im, že ich pustí len s policajtmi a starostom. Medzitým povedal Oliverovi, že vie, kde má Pančucha schované víno, že ho má v kuríne a že keď bude Pančucha vystrkovať rožky, nech zakikiríka.
A tak aj bolo, keď prišli starosta, dvaja drábi, ale i Pančucha do Urbanovej pivnice, našli mu tam iba vodnára, za ktorého musel zaplatiť polovicu ceny vína. Vtedy Oliver zakikiríkal a všetci sa čudovali, prečo. Nakoniec prehľadali i Pančuchovu pivnicu s kurínom a našli tam dvanásť hektolitrov. A dostal vysokú pokutu.

Marek Habdža je výborným žiakom. V škole sa mu veľmi darí a pomáha aj svojim spolužiakom. Ale Marek cíti, že je medzi nimi rozdiel. Nikto sa s ním nechcel prejsť ani po meste. Uvedomil si, že to bude v jeho obnosenom oblečení. A tak by si rád kúpil nové šaty. Keď prídu Vianoce, dostane lístok na cestu, ale doma nájde iba biedu. Otec sa už o pivnicu nestará ako predtým. Za to Lucka je stále krajšia a krajšia a k tomu študuje v Dunajskom meste. Po prázdninách sa Marek vracia na akadémiu, už je na ceste, keď za ním beží Kristína s pecníkom-postruhníčkom. Marek má vtedy svoju mamenku najradšej na svete!
Na Vlčindol padol február. Je to smutný mesiac. V jeden deň zomreli traja ľudia. Ráno Apoštol, bol chorý, posledné mesiace už len ležal. Oliver je nešťastný z Filomény. Keď si vypije, neznesie pohľad na nevlastného syna a chce ho v horúčkach vypratať z domu. Vtedy sa spil a keď prišiel biť Filoménu, doma sa mu postavia na odpor jeho vlastné deti. Tak sa rozčúlil a keď sa chcel zahnať na ženu, odrazu ho porazilo.

Šimon Pančucha je len rád, že sa takto povodilo jeho susedovi, keď mu príde obálka na zaplatenie pokuty. Miesto toho, aby ju otvoril, najprv sa opije, tak vraj bude silnejší voči číslam. Ale obálku predsa len otvorí, vidí, že musí zaplatiť trojnásobok pokuty, je zlostný, odreže povraz a obesí sa.
V Západnom Meste sa chystá exkurzia, za ňu treba zaplatiť 300 korún. Všetci žiaci zaplatili, iba Marek nie. Cez prestávku mu poštár doniesol list. A keby sa mu spolužiaci pozreli do očí, boli by prekvapení, koľko šťastia v nich je. Na jednu hodinu k nim príde inšpektor, ktorého nikto nečaká. Marek akurát odpovedá pri tabuli. Je šikovný, na prvý pohľad múdry, a preto mu celá trieda tlieska. Riaditeľ sa pýta, kto ešte exkurziu nezaplatil, a keď spolužiaci vyslovia, že to je Habdža, Marek sa postaví a na stôl kladie 300 korún. Riaditeľ sa čuduje a chce vedieť odkiaľ ich má, tak Marek vysloví pravdu, že napísal do súťaže rozprávku a vyhral prvú cenu, teda 300 korún. Riaditeľ bol očarený a vyhlásil, že Habdža ide na školský účet.

Za peniaze, ktoré ušetril si kúpil nový oblek, košeľu, topánky a klobúk. Na exkurzii ho teda nevedia spoznať. Tam sa stretáva s Luckou a práve na ich dievčenskej škole, hrajú program. Lucka spieva, Marek má priamy prejav, ktorý okorenil vtipnými poznámkami, pretože bol vzpružený celým litrom červeného vína. Každý im tlieskal a keď spolu tancovali, každý vedel, že sa majú radi. Nakoniec si vyznali lásku a dohodli sa, že sa stretnú pod 11. jedlým gaštanom na Jeleních Brehoch.
Kristína s Magdalénkou boli na trhu v Slivnici. Nemal ich kto zobrať naspäť a Kristínu nohy boleli, tak sa pri nich pristavil Jožko Bolebruch na voze, že ich odvezie. Tam prezradí, že by chcel za nevestu Magdalénku. Kristína jej to zakazuje a vyhovára. Urban je zadlžený až po uši. Banka berie každú jeho úrodu. Od zlosti pije. Hnevá ho kázeň farára o komunistoch ako on, že má obdivovať Silvestra, poriadneho kresťana.
Marek zloží maturitu a vracia sa domov. S Luckou sa stretne pod gaštanom, aj sa pohnevajú, ale sa i udobria. Chlapci odchádzajú na vojenčinu. Pred odobratím je veselica, kde Marek tancuje s Luckou a s Magdalénkou Jožko. A Urban so Silvestrom sa na to hnevajú.

Marek sa má na vojne veľmi zle. Veliaci dôstojníci ho ponižujú a musí čistiť čižmy, až kým sa nevyjadrí, že má maturitu na hospodárskej akadémii. Príde mu prevelenie na školu pre výchovu záložných dôstojníkov. Tam sa nariadi, aby každý zaplatil 3000 korún za novú uniformu, ale Marek sa tomu prieči, pretože slúžiť môže i v normálnej uniforme. Za to je poslaný naspäť do predchádzajúceho tábora. Tu sa stane stajníkom. Stará sa o Afroditu, kapitánovu kobylu, ktorej hnisá kopyto. Venuje jej mimoriadnu starostlivosť, a preto mu kapitán udelí dlhšiu dovolenku a daruje topánky.
Doma ho však nečaká radosť, ale smútok. Matka mu umiera. Kristína leží v posteli a Marek pri nej plače. Mamenke káže, aby nebola smutná, nech si len spomenie, ako spolu gazdovali cez vojnu, ako strážili vinohrad. Lucka to celé vidí a objíme ho.

Markovi sa na vojne darí a je povýšený na podplukovníka. Pri oslave svojej novej hodnosti mu prídu oznámiť, že jeho mamenka zomrela.
Po Kristíninej smrti Urban nachádza východisko v alkohole. Nehreš mu donesie ďalšiu obálku s výzvou na zaplatenie dlhu. Štefan Nehreš prehovorí Urbanovi do duše, aby sa chytil roboty, že aj keď bude dražba, nech vinohrady odovzdá s úctou. Potom sa obaja spijú, Nehreš akosi priveľa. Keď ho Urban donesie domov, všetci si mysleli, že zomrel. Manželka ho vyobliekala na pohreb, ale tu sa Nehreš prebudí a ide pozrieť Urbana, či pracuje. On veruže aj vstal, šiel sa pripraviť na pole, ale vidí kravičku hladnú, tak jej ide dať sena z pôjdu. Keď vylezie hore, podíde k nemu Nehreš, údajne mŕtvy a vystraší ho na smrť.
Hrozí dražba Habdžovho domu. Marek pýta radu od starostu, ide i k riaditeľovi roľníckej banky, ale aj k Mikulášovi, Rochusovi a babke Veronike, ale ani u jedného nepochodí.

Konanie dražby ovplyvnila požiadavka Mareka, že sa chce zúčastniť draženia. Po zvážení mu to dovolili. Najprv sa dražili dom spolu s Vlčími Kútmi a potom Volské chrbty. Dražba prebehla napínavo, dom s prvým vinohradom sa vydražil za presnú sumu dlžoby, teda 42 000 korún. A Volské Chrbty Marekovi aj ostali. Dom teda odkúpil Rochus, ale pre Silvestra. Preto sa Marek hneval na Lucku. Siroty idú bývať k Babinským. Keď sa vyhlásia ohlášky Magdalénkinej svadby s Jožkom, Silvester ho vydedí a ubytujú sa v bývalom dome, kde sídlil vinohradnícky spolok a býva s nimi aj malý Adamko.

Marek dostane ponuku pracovať ako adjunkt v Dolných Šenkoch na statok Tulipán u Matúša Hrajnohu. Má tu i vlastnú kanceláriu. Marek má ťažkú prácu, na všetko dozerá. Vydáva výplaty a tu nastane problém. Robotníkom sa zdá peňazí málo, preto chcú štrajkovať. On ich však upozorní, aby štrajkovali múdro. Aby nenechali dobytok zhynúť, nech ich napájajú a kŕmia, ale nedoja. Tak aj urobia.
Marek už dlhšie píše list Lucke, v ktorom jej vyznáva lásku a keď ho dokončí, dá ho Nehrešovi odniesť na Jelenie Brehy. Medzitým sa však Lucka Bolebruchová zasnúbila s inžinierom, ktorého neľúbila. A Nehreš jej list doniesol až v deň svadby, takže v bielych šatách utečie Lucka na koči za svojim milým na Tulipán. Tam sa zasnúbi s Marekom, ktorého veľmi ľúbi a neskôr sa vezmú. Nehreš im príde zaželať veľa šťastia. Marek podáva výpoveď a Hrajnoha ju s radosťou prijme, keďže mladý adjunkt pomohol štrajkujúcim a za to sa na neho hneval.

Mladý Habdžovci idú najprv k Veronike do Zelenej Misy, ale tiež si urobia po svojom. Po tichu a bez ničoho odchádzajú do Slivnice. Tak ako pred dvadsiatimi rokmi odišiel Urban s Kristínou.
Silvester následkom úrazu príde o ruku, chce sa preto udobriť s deťmi. Zmieri sa však len s Jožkom a Magdalénkou, pretože láskou Lucky a Mareka pohrdne. Preto sa Lucka otcovi neprosí a ostane s ním rozvadená ako kedysi ostala Kristína s Michalom Habdžom.

Jazykový plán

Tento román zaraďujeme ako sociálny, keďže zachytáva život bežných ľudí, vinohradníkov. Historickým a kronikárskym ho posudzujeme kvôli presnému opisu dejín a života v tej dobe. Vojna, maloroľnístcvo, združovanie sa do spolkov alebo ľúbostný je preto, lebo tu nachádzame lásku každej podoby. Rodičovskú, súrodeneckú, manželskú a mileneckú. Za generačný ho označujeme pre opis troch osudov patrialchárnych generácii rodiny Habdžovcov. Tento román je tiež spoločenský, keďže vykresľuje spoločnosť a jej vzťahy k jednotlivcom, nachádzame tam náznaky vysťahovalectva do Ameriky a Francúzska. Hečko píše o známom prostredí a postavách, pretože si ich vytvoril podľa skutočnej predlohy. Sám sa stotožňuje s Marekom a svojho otca charakterizuje ako Michala Habdžu. Preto môžeme román nazvať autobiografickým. Červené víno pokladáme za román, ktorý využíva prvky psychologizácie. Autor do hĺbky vykresľuje charaktery postáv a zaoberá sa ich motívmi konania. Počas celého deja sa povahy postáv vyvíjajú. Za postavu s najlepším vnútorným vývinom považujeme Mareka. Vo väčšine románu autor zobrazuje prostredie prírody, preto sa prejavuje ako román s prvkami naturizmu.

Autor fantázii medze nekládol, a preto sú názvy obcí, miest a mená postáv príznačné k ich vlastnostiam (napr. Veľký Silvester Bolebruh – bohatý, srditý a vlastnosťami veľký muž).
František Hečko patrí medzi autorov tvoriacich po druhej svetovej vojne. Jeho literatúru ale zaraďujeme k medzivojnovej. Využíva staré tradície, jeho hlavným hrdinom je muž, prelína epiku s lyrikou a vojne sa nevenuje priamo, iba cez postavy.

Román je rámcovaný prírodou, o ubiehajúcom čase sa dozvedáme len zo striedania dňa a noci, ako odrastajú deti, ale takým hlavným dátumom bol atentát na Františka Ferdinada, od ktorého s presnosťou vieme určiť začiatok vojny a na zintenzívnenie zážitku z tej doby využíva rôzne jazykové prostriedky: čechizmus v piesňach, maďarské slová, veršíky z piesní, ale i elipsy, ktoré zvýrazňujú myšlienky, metafory, epitetá, alegórie, perifrázy, symboly, pričom za najväčší určíme červené víno ako symbol hojnej úrody, paradox, kedy za najväčšiu iróniu považujeme smrť Urbana Habdžu a Kristíny, pretože citujem Jána Števčeka

„ Teda takáto je „poetická spravodlivosť“ románu: tí, čo činili dobre, odchádzajú zo života nenápane, a naopak, tí, ktorým bol život malý a úzky pre rozpínavosť, zostávajú pred čitateľom ako živé výkričníky nedopovedaných životov!“.

Využíval klimax - gradáciu, keď v kapitole Strašná noc gradoval nešťastie v dome Habdžovcov. Taktiež sa v románe vynímajú aj:

- archaizmy: hepka, haža, lagan, hrotok,
- historizmy: žandár, putňa,
- profesionalizmy: preš, kadečka, štvrták, putňa.

Citácie

Úvodné stránky sa začínajú týmito slovami:

„Ach, ty môj Vlčindol vínorodý!
Všetko v tebe je úrodné a plodné: hrozno sa nalieva muštom, slivky bronejú nabelaso, marielist vonia pod oblokmi, vtáci pletú si hniezda v živých plotoch! Chrániš a opatruješ nevypovedateľné oddanosti a lásky. Ale máš v sebe i mnoho desného, čo kruší: mrazy a ľadovce, cudzopasné huby a vošky, pravoty a dražby... a zo všetkého toho sú najstrašnejšie... odporne zapáchajúce rozklady živých ľudí, ktorým vytiekla zo sŕdc všetka drahocenná láska k blížnemu...“

„Stačí nazrieť aj do domácnosti Olivera Ejhledjefku a Silvestra Bolebrucha. Prvý si tlčie ženu, keď sa napije, hoci ani nie veľmi, koľko by zdržala, a druhý si ju bije, keď je triezvy, lebo opitého sa ho nebojí. A prečo? Jeden nepriamo a druhý priamo pre Urbana Habdžu. “

„Pomer starého Michala Habdžu ku Kristíne, odkedy ju spoznal, bol vždy nepriateľský. No slovo „nepriateľský“ dobre neprilieha. Výstižnejšie sú slová „neprekonateľne nesympatický“.“

„A modlitba sama nepomáha, keď sa nezosobáši s robotou. Porekadlo „Modli, lebo nemodli sa, z prázdnej misy nenaješ sa!“ – je ako ušité na tento prípad, o ktorý tu ide. “

„Láska obnovuje a robota udržuje život na zemi. A mravný zákon ho prečisťuje, aby sa nezaparil od vnútornej horúčosti, aby nezhnil na svetskom hnojisku.“

„Habdžovci odjakživa žijú prudko ako teplokrvné kone: prudko víťazia a prudko padajú. Ale vyjdú si na svoje, neoklame ich mocná zákonitosť, ktorá riadi tento svet, neoklame ich ani v jedle ani v pití ani v robote ani v láske.“

Román sa končí akoby oslavným prejavom:
„Ach, ty Zelená Misa čakajúca!
Stáročia hrubneš v ťarchavosti a stáročia sa uzdravuješ v šestonedelí, lebo žiješ život spravodlivý a pokladáš za hriech vylievať svoje semeno pomimo kalicha, v ktorom v podobe pracujúceho chlebového cesta sa kvasí dobré dielo života.“

Názor na dielo

Keď som čítala tento román, bola som v tej dobe, rozmýšľala som ako postavy, vedela by som prestaviť skutočnú dedinku Vlčindol. Polia, práca vo vinohradoch na mňa pôsobili takmer skutočne. Páčilo sa mi, ako autor opisoval rôzne situácie do detailov a nič mu neuniklo. Alebo aj ako dokázal vytvoriť zaujímavú zápletku, takže som do poslednej stránky nevedela, ako sa to skončí. Jeho postavy boli príjemne prepracované, napríklad ako sa z malého plachého žiačika stal študent na akadémii dosahujúci úctyhodné výsledky. Páčila sa mi aj postava prababičky. Jej pomoc v najhorších chvíľach a tým spôsobená i jej smrť, nakoniec zlomila aj starého hrdého Michala Habdžu a zmenila jeho konanie. Chválim aj rámcovanie diela, ako Lucia s Marekom tiež odišli, ako to urobila generácia pred nimi. Autor nechal otvorený koniec, ja si tak môžem domyslieť ako by to asi pokračovalo.
Čo sa mi však nepáčilo, bola tretia časť románu. Z prvých dvoch častí som si privykla na prostredie prírody a na Tulipáne mi to chýbalo. Skritizovala by som aj usmerňovanie deja ku koncu, keď mám pocit, že na každej strane umrie nejaká postava.