Ladislav Ballek Pomocník

LADISLAV BALLEK
(1941)


Literárne uznanie získal za svoju novelistickú a románovú tvorbu. Narodil sa v rodine colníka v Teranoch. Vyrastal v Dudinciach, neskôr v Šahách. Po maturite študoval na Pedagogickom inštitúte v Banskej Bystrici. Pracoval ako učiteľ na základnej 9 ročnej škole, neskôr ako redaktor Československého rozhlasu a redaktor krajského týždenníka Smer v Banskej Bystrici. Potom prešiel za redaktora do vydavateľstva Slovenský spisovateľ v Bratislave. V roku 1977 sa stal vedúcim literárneho oddelenia na Ministerstve kultúry SSR a neskôr námestníkom riaditeľa Slovenského literárneho fondu.
Ako spisovateľ sa uviedol v šesťdesiatych rokoch novelami Silueta, Útek na zelenú lúku a Púť červená ako ľalia. Potom napísal knihu autobiografických noviel Južná pošta. V tejto práci a v nasledujúcich dielach Pomocník, Agáty, Lesné divadlo a Čudný spáč sa vracia do kraja a času svojho detstva, aby tam nachádzal oporu, životnú múdrosť a ľudskosť a aby podľa jeho slov - našiel priestor, kde sa jeho príbehy najlepšie cítia.


Pomocník

Román sa odohráva v povojnových rokoch v meste na južných hraniciach Slovenska. Má podtitul Kniha o Palánku (1977).
Sem, do Palánku (palánkom nazývali Turci svoje pohraničné pevnosti) prichádza vyhorelec Štefan Riečan so svojou ženou a dcérou, lebo si doma na Horehroní myslel, že dolniaky sú hotový raj. Chce si aj trochu vydýchnuť po ťažkých rokoch vojny a Povstania, chce vykonať aj niečo užitočné pre seba i pre druhých a chce najmä získať zaslúžený pokoj a šťastie.
Táto nádej sa mu však nevyplní. Na vine sú deštruované spoločenské a medziľudské vzťahy a hrozná devastácia ľudských osobností spôsobená vojnou - na vine je aj Riečanova neschopnosť presadiť sa, byť mužom činu. No najväčšmi sa podieľa na Riečanovom nenaplnenom osude jeho pomocník Volent Lančarič, ktorého získal spolu s výnosným mäsiarstvom po maďarskom utečencovi. Ten je pravým opakom mierneho Riečana: je temperamentný, požívačný, ale najmä neobyčajne bystrý a podnikavý. Vie sa vynájsť v každej situácii a vie zo všetkého vytĺcť kapitál - pre svojho majstra i pre seba. Neštíti sa ani špinavých obchodov, čierneho hospodárstva, nekalého podnikania. Chce sa zapáčiť najmä Riečanovej žene Eve: zaobstará jej priestrannú a prepychovú vilu a pomôže jej, aby sa stala milionárkou. Riečanka veľmi obdivuje Volentovu vynachádzavosť a spriaha sa sním v nezákonnom podnikaní. Svojho muža začne obchádzať - v obchode i v manželskom živote.

Napokon sa stane Volentovou milenkou a svojho muža Štefana úplne vymaže zo svojho života.
Riečan to rieši (vlastne nerieši) iba tichým zúfalstvom, pasívne sa poddáva blížiacej sa katastrofe. Až potom, keď sa stane náhodným svedkom vrcholne nemravných scén vo vlastnom dome - v ktorých sa správala nepatrične nielen jeho žena, ale aj dcéra, rozhodne sa odísť domov - na horniaky. Chce priviesť svoju matku, aby ona vychovávala dcéru, a brata, aby nahradil pomocníka Volenta.
Do Palánku sa však vracia až po rokoch, aj to iba preto, aby si odviedol dcéru aj s dvoma deťmi, ktoré má s Volentom (pomocník žil súčasne s matkou i dcérou). Zdá sa, že až teraz, pri starostlivosti o vnučky, nachádza Riečan pokoj a tiché, nenápadné šťastie. Ballek presvedčivo postihuje sociálne deje hýbajúce povojnovým Palánkom, no prejavil sa aj ako majster atmosféry juhoslovenského malomesta. Dokáže sa však aj vžiť do psychiky svojich hrdinov, najmä hlavných postáv: Riečana, jeho pôžitkárskej ženy, ich slabošskej dcéry a svojím spôsobom nebezpečného človeka pomocníka Volenta.