Jula sa prestáva báť, vnútorne sa oslobodzuje. V najintímnejších chvíľach sa mu však odcudzuje. Jožo sa dozvie, že Maruša sľúbila J. Hiriačkovi Julu, ak neprezradí, že ich videl. Z lásky k Maruši v ňom zostane už iba hnus, načisto sa od nej oslobodzuje. Maruša opäť pije a keď opitá zvára v kotli bielizeň, spadne tam a utopí sa. Jano už pred časom zmizol, Jozef ho stretne ako Adušovho nástupcu, nechce sa vrátiť domov. Jozef sa navyše od Bánociho dozvie, že dom, ktorý tak ťažko staval, nie je jeho. Má naň právo aj Jano, lebo je postavený na Makovom pozemku. Svoju polovicu Jano predal Bánocimu. Jožo ide k nemu pracovať ako kočiš, aby mal peniaze na odkúpenie polovice svojho domu. Jule sa narodí druhý syn, Jozef so zvlhnutými očami sa skláňa nad svojou dobrou, trpezlivou ženou a obyčajnými rečami zahládza to, že sa cíti šťastný. Zblížili sa nad kolískou novonarodeného vo štvrtok a v pondelok Jula umrela s úsmevom na tvári, lebo vedela, že ju má jej muž rád.

" Trp, Jozef Mak. Človek - milión si, nuž vydržíš všetko, keďže nie je pravda, že najtvrdší je kameň, najmocnejšia je oceľ, ale je pravda, že najviac vydrží na svete obyčajný Jozef Mak."

Námet:

Autor zobrazuje údel jednoduchého človeka v jeho sociálnej a mravnej biede, postava je ovplyvnená soc. podmienkami - chudoba, hlad, vykorisťovanie, alkohol. Dielo zachytáva obdobie 30. rokov, 1. svetovú vojnu, obdobie po nej, spriemyselňovanie Slovenska, snahy o maďarizáciu, obdobie hospodárskej krízy a z toho vyplývajúce sociálne pomery, ktoré tvorili ľudí úbohých, ubitých, trpiacich, zakríknutých. Forma:

- autor využíva paradoxu - napr. komponuje postavu Jozefa ako 1 z milióna podobných, najmenšieho a najobyčajnejšieho zo všetkých, ale prihovára sa mu ako majestátu, rozprávač ho oslovuje celým menom - Jozef Mak, dáva čitateľovi pociťovať, že to nie je len človek z mäsa a krvi, ale aj symbol
- málo postáv, je tu pásmo postáv a pásmo rozprávača, autor vstupuje do deja, vedie dialóg s postavami, každá postava má vlastný vnútorný monológ
- hlboká psych. analýza postáv tvorí základ románu
- opisy prírody, lyrizácia (uplatnené prvky lyrizovanej prózy), básnické figúry
- postavy konajú pudovo, nekontrolovane, častý je pocit hrôzy a zhnusenia
- jazyk je kultivovaný ľudový, veľmi expresívny
- reč postáv je plná zámlk a nedopovedaných viet.