Jozef Cíger - Hronský Jozef Mak

Je to expresionistický román medzivojnového obdobia z dedinského prostredia so silným sociálnym akcentom. Nie je podstatné to, že je bieda, hospodárska kríza, ale ako to postava pociťuje. Často sa zvýrazňuje fatalita (osudovosť) románu. Akoby bol osud vopred daný a človek nemá právo búriť sa. Autor lyrizuje mnohé pasáže, jedinečne pracuje s pásmom reči postáv a pásmom reči rozprávača. Rozprávač vstupuje do deja, prihovára sa svojej postave a hovorí za ňu. Postavy:

Jozef Mak - človek - milión, v jeho mene je drobnosť, početnosť, mnohosť, teda nie výnimočnosť. Narodil sa ako nemanželský syn vdove po Janovi Makovi.
- pred vojnou: prejavuje sa aktívne, snaží sa búriť proti osudu, zmeniť ho, je drevorubač, vidí biedu, utrpenie, ponižovanie matky, rozhodne sa postaviť si dom. Zmysel života vidí v Maruši, ktorú si chce do domu priviesť. No len čo dostavia, povolávajú ho.
- po vojne: autor ukazuje vplyv a následky vojny, mení sa na pasívnu postavu, nemá dostatok síl ani vôle, aby sa vzoprel a vzdoroval osudu, prispôsobil sa, je slabý v rozhodovaní, nedokáže si rozkázať ani vo vzťahu k Maruši, nevie pochopiť lásku July, na ktorej si vybíja zlosť. Až po jej smrti si uvedomuje, čo stratil.

Maruša Meľošová - najexpresionistickejšia postava v diele. Prekoná radikálnu zmenu z krásneho a dobrého dievčaťa na skazenú a škaredú ženu.
- pred vojnou: statočná, mravne čistá, vnútorne silná, po smrti matky vedie gazdovstvo, odsudzuje otca pre nemravnosť, ľúbi Jozefa čistou láskou.
- po vojne: vojna ju poznačila, ubila všetko pekné. Koná pudovo, živočíšne, chce si zo života zobrať čo najviac, nedokáže sa vzdať Joža, nemá žiadne rozumové ani morálne zábrany, koná v afekte - a tak aj zomiera.

Jula Petrisková - objavuje sa až neskôr. Bolo to nízke dievča s utrápenými očami, ktoré vyzeralo, akoby už - už chcelo začať bedákať. Ľavú ruku mala chorú, od pleca až po lakeť vyschnutú. Nikto nerátal s tým, že by sa mohla vydať. Má určený osud starej dievky. Nebráni sa rozkazovaniu. Bola stvorená na to, aby pomohla tomu, kto to potrebuje. Je pracovitá, skromná, tichá, ľúbiaca, nevzdáva sa.

Dej:

Jozef Mak sa narodil v dome po Janovi Makovi ako nemanželské dieťa. Krstnou matkou sa mu stala Hana Meľošová, no nedodržala všetky zvyky krstu, akoby bol Jozef prekliaty už od narodenia. Matka chodí za prácou a 7 ročný Jano Mak - jej manželský syn - musel svojho nechceného brata celé dni v plachtičke vláčiť, hoci nevládal. Aj keď ho Jano 6 rokov bil, mal ho Jožo rád, rozprával mu rozprávky.

Keď dorástli, začal Jano vykrikovať, že ho Jozef vyjedá:

- Žerieš, Jožko! - prskal sliny od bratovej tváre a čiernou, zasmolenou päsťou mu chodil okolo hlavy. - Veď sa dlho už z môjho nenažerieš! ...
Zato sa Jozef Mak bál jesť, iba kosil do úmoru, hoc mu i krátke kosisko bolo vysoké a veľmi ani nedočiahol pohladiť osličkou blýskavé ostrie.

Matka Jožovi dojedná službu u baču Augusta Kubandu. Jedného dňa je v dedine veľký požiar, Makovcom zhorel dom. Hana Meľošová ich zavolá k sebe. Jožovi sa páči jej dcéra, čoskoro sa do seba zamilujú. Jožo zanechá práce u baču a začne pracovať u drevorubačov. Matka pred ním prvý krát spomenie meno jeho otca:

- Medzi rubármi je vraj aj Gregor Biaľoš ?
Jozef Mak bol rád, že sú ďaleko od seba, a jednako i takto odvrátil trocha hlavu a prvá myšlienka mu bola, že sa teraz mater iste začervenala. Začervenal sa tuho i sám. - Je! - odpovedal až potom
- On je majster vo všetkom.. ak budeš niečo potrebovať, len mu povedz.

Gregorovi Biaľošovi sa zdôverí, že chce postaviť chalupu a dúfa, že mu ľudia pomôžu. No Gregor mu povie, že od neho pomoc čakať nemôže. Jožo si uvedomí, že by tým verejne priznal svoje otcovstvo a predsa "doma má svojich dosť". Na druhý deň Biaľoša privalil strom...Medzitým je Jozefova matka vystavená na milosť a nemilosť starého Meľoša, nakoľko Hana M. už zomrela. Maruši sa hnusí jeho správanie, stará sa o gazdovstvo sama. Jožo stavia chalupu a keď ju dostavia, povolávajú ho. Najprv je v kasárňach vo Viedni, potom v Hercegovine. Keď neprichádzajú listy, Jožo si domyslí, že mu matka zomrela a Maruša sa vydala. Od Cigána Imra sa dozvie, že za Jana. Príde do svojho domu, v ktorom býva Jano so ženou. Marušu nespoznáva. Tvár má celú rapavú. Jano milostivo posunkom rozdelí dom na polovice a bratovi dovolí bývať "v jeho dome". Jožo nemá nič - stratil matku, stratil lásku, stratil dom, stratil Marušinu krásu, ale po čase získava Julu, ktorú si vezme, hoci jeho city k nej nie sú až také čisté, aké prechovával k Maruši. Joža povolajú do Komárna, má súd za politizovanie na vojenčine. Sedí 5 mesiacov. Jula ho bola 11 krát vyčkávať, naposledy aj s dieťaťom, kým sa vrátil do Brezna. Doma lieči Aduš Jana, ktorý opitý zamrzol, Maruša chodí opatrovať slepého otca a prosí Jozefa, aby prišiel poopravovať, čo treba. Snaží sa Jozefa zviesť, on sa neprieči. Pristihne ich dedinský blázon Jožko Hiriačok. Jula cíti nebezpečenstvo, že jej Maruša vábi muža, žije s tým strachom, ale nedokáže tomu zabrániť. V dedine sa dejú "čudné veci" - rušia slovenskú školu a zakladajú maďarskú. Sú Vianoce, syn Joža začína chodiť. Jožo by sa rád priblížil k svojej dobrej žene.

Jula sa prestáva báť, vnútorne sa oslobodzuje. V najintímnejších chvíľach sa mu však odcudzuje. Jožo sa dozvie, že Maruša sľúbila J. Hiriačkovi Julu, ak neprezradí, že ich videl. Z lásky k Maruši v ňom zostane už iba hnus, načisto sa od nej oslobodzuje. Maruša opäť pije a keď opitá zvára v kotli bielizeň, spadne tam a utopí sa. Jano už pred časom zmizol, Jozef ho stretne ako Adušovho nástupcu, nechce sa vrátiť domov. Jozef sa navyše od Bánociho dozvie, že dom, ktorý tak ťažko staval, nie je jeho. Má naň právo aj Jano, lebo je postavený na Makovom pozemku. Svoju polovicu Jano predal Bánocimu. Jožo ide k nemu pracovať ako kočiš, aby mal peniaze na odkúpenie polovice svojho domu. Jule sa narodí druhý syn, Jozef so zvlhnutými očami sa skláňa nad svojou dobrou, trpezlivou ženou a obyčajnými rečami zahládza to, že sa cíti šťastný. Zblížili sa nad kolískou novonarodeného vo štvrtok a v pondelok Jula umrela s úsmevom na tvári, lebo vedela, že ju má jej muž rád.

" Trp, Jozef Mak. Človek - milión si, nuž vydržíš všetko, keďže nie je pravda, že najtvrdší je kameň, najmocnejšia je oceľ, ale je pravda, že najviac vydrží na svete obyčajný Jozef Mak."

Námet:

Autor zobrazuje údel jednoduchého človeka v jeho sociálnej a mravnej biede, postava je ovplyvnená soc. podmienkami - chudoba, hlad, vykorisťovanie, alkohol. Dielo zachytáva obdobie 30. rokov, 1. svetovú vojnu, obdobie po nej, spriemyselňovanie Slovenska, snahy o maďarizáciu, obdobie hospodárskej krízy a z toho vyplývajúce sociálne pomery, ktoré tvorili ľudí úbohých, ubitých, trpiacich, zakríknutých. Forma:

- autor využíva paradoxu - napr. komponuje postavu Jozefa ako 1 z milióna podobných, najmenšieho a najobyčajnejšieho zo všetkých, ale prihovára sa mu ako majestátu, rozprávač ho oslovuje celým menom - Jozef Mak, dáva čitateľovi pociťovať, že to nie je len človek z mäsa a krvi, ale aj symbol
- málo postáv, je tu pásmo postáv a pásmo rozprávača, autor vstupuje do deja, vedie dialóg s postavami, každá postava má vlastný vnútorný monológ
- hlboká psych. analýza postáv tvorí základ románu
- opisy prírody, lyrizácia (uplatnené prvky lyrizovanej prózy), básnické figúry
- postavy konajú pudovo, nekontrolovane, častý je pocit hrôzy a zhnusenia
- jazyk je kultivovaný ľudový, veľmi expresívny
- reč postáv je plná zámlk a nedopovedaných viet.