V prológu vystupujú z obrazov postavy - Gróf Richard s manželkou, synom a sluhom a Markíza Silvia. Otec so synom sa hádajú, či v dnešnom svete sú ešte králi:
GA:...Ktovie, jak je dnes. Kto vládne tam a aký je to kráľ, a či vôbec dnes ešte králi sú.
GR(vyskočí a udrie na stôl): Trest boží na teba za toto rúhanie. Kráľ večný je. To pamätaj, môj syn! Tam, kde sa kráľov zbavia, to nešťastná je zem, tam bude panovať len pýcha s hlúposťou. Vieš, čo je majestát? Vieš ty, čo je kráľ? Tak ľudstvo nikdy hlúpe nebude, aby si vzalo vlastnú dôstojnosť a klaňalo sa ľuďom bez rodu.
A tak sa vyberú pozrieť na dnešný svet, lebo len tak môžu nájsť pravdu. V zámku, v ktorom sa ocitli - u Kráľových - je práve maškarný bál, takže sem zapadli bez najmenšieho podozrenia. Zoznamuje sa s nimi Peter, ktorý sa predstaví priezviskom ako Kráľ. Všetci sa mu hneď klaňajú a volajú ho Veličenstvom. Najprv sa mu to zdá komické, potom skôr pripúšťa nervové narušenie hostí, ale zvyká si na to. Adela sa zoznamuje s Grófom Richardom:
A: Monsier? Páčim sa ti? (vezme ho pod pazuchu)Mám rada starých pánov. Mám rada biele vlasy. (šepká mu) Môžeš ma pobozkať.
Gróf Richard je šokovaný, no jeho syn si zachováva duchaprítomnosť a ponúka jej seba:
GA:...Ja hotový som biť sa s vašou krásou. Dajte mu slobodu! Mňa berte v otroctvo.
Adela(prezerá si ho): Nechcem. Tí starí páni sú takí milučkí a tak krásne vedia vravieť o láske. A nakoniec ju ani nechcú. A vy mladí hovoriť o láske ani neviete, a hneď ju chcete.
Petrovi sa zapáči Markíza Silvia. Situácia sa skomplikuje, keď si manželia Kráľoví po plese uvedomia, že s ich hostia nie sú len takí obyčajní ľudia. Myslia si, že je to diplomatický zbor, ktorý si z nich robí dobrý deň. Kráľ zavolá políciu. Príde inšpektor Trdlík, ktorý sa pustí do vyšetrovania, ani sám nevie, akého. Peter a Adela zisťujú pravdu, rovnako ako Gróf Richard zisťuje, že králi už nie sú a nový svet sa mu nepáči, tak sa rozhodnú vrátiť do obrazov, ktoré visia v knižnici v zámku. Peter a Adela najprv tomu nemôžu veriť, no nakoniec sa rozhodnú pomôcť im prepašovať sa do knižnice bez toho, aby ich prichytil Trdlík. Trdlík objaví Petra, ktorého zatkne, potom prepustí, keď sa dozvie, kto to je. Pochopiť grófa Richarda je nad jeho sily, tak odchádza preč. Peter a Adela sa s nimi rozlúčia a grófovia s markízou sa vracajú do knižnice. V epilógu je významný spev Barnabáša, ktorému konečne dajú slovo.
Barnabáš: Ach páni, páni, ach páni, prebuďte svedomie, keď vy môžete byť ľuďmi, prečo ja nie?

Autor vyjadroval svoj názor na jednotlivé vrstvy ľudí charaktermi postáv. Napr. Dr.