Peter Zvon Tanec nad plačom

PETER ZVON
(1913 - 1942)

Peter Zvon, vlastným menom Vladimír Sýkora, bol dramatik a divadelný kritik. Narodil sa 9.1.1913 v Chrudime. Gymnázium absolvoval v Zlatých Moravciach, práva začal študovať v Prahe, po zatvorení českých vysokých škôl ich dokončil v Bratislave. Do zamestnania nastúpil vo Všeobecnej úverovej banke, miestnej odbočke Legiobanky. V novom štátnom útvare prešiel do Tatrabanky ako vedúci jej právneho oddelenia. V tom čase začal pod pseudonymom Juraj Valach písať do Elánu divadelné referáty, 3.8. sa oženil s herečkou ND Oľgou Kadancovou a roku 1941 sa im narodil syn Vladimír. Citovo i zdravotne krehkého človeka veľmi zasiahla tragická smrť mladšieho brata Jiřího (po maturite sa utopil v Dunaji) a viac ráz sa musel liečiť. Po úspešnej operácii dvanástnika v Bratislave 19.10.1942 podľahol v rekonvalescencii týfovej epidémii.
Jeho literárne a divadelné sklony sa prejavili už počas pražského štúdia. Zaujali ho najmä inscenácie E.F.Buriana, pre ktorého údajne napísal aj svoju prvú hru, ktorá sa však nezachovala. Po návrate do Bratislavy sa jeho umelecká vnímavosť a vycibrený vkus prejavili v pozoruhodných kritických statiach, ktorých hodnota mu vydobyla postavenie prvého divadelného kritika slovenskej divadelnej kultúry. Jeho referáty vyšli súborne v knihe Divadelné články a kritiky. Do dramatickej literatúry vstúpil veršovanou hrou v 3 obrazoch s prológom a epilógom Tanec nad plačom.

TANEC NAD PLAČOM
V tejto veselohre na princípe 2 časových rovín konfrontoval minulosť s prítomnosťou, svet rytierskej noblesy so súvekou zbohatlíckou prázdnotou a v monológoch 2 postáv - Barnabáša a Básnika - odsúdil neľudskosť a cynizmus vládnucej spoločnosti. Jedným zo základných zdrojov účinku hry sa stal protiklad medzi veršom postáv starého sveta a groteskným účinkom "telegraficky" úsečného a "ozvenového" dialógu súčasných postáv. Hra je kritikou vtedajšej spoločnosti - kultúry, politiky i spoločenského života.
Postavy
Gróf Richard - zakladá si na svojom postavení grófa, je slušný a nevie si predstaviť, že by svet nemal kráľa, ktorému on tak oddane slúžil. Predstavuje noblesu "starého sveta" a s novým sa nevie vysporiadať.
Gróf Alfréd - jeho syn. Na rozdiel od svojho otca, dúfa v to, že ľudstvo už vo vývine pokročilo. Predstavuje akúsi pokrokovo zmýšľajúcu mládež, avšak slušnosť sa z jeho správania nevytratila.
Grófka Anna - mihne sa len v prológu.

Je to manželka Grófa Richarda a na jej príklade autor ukázal, že i v "starom svete" bývali nezhody medzi manželmi.
Markíza Silvia - romantická, krehká kráska s neutíchajúcou naivitou túžiaca spoznať svet, ktorý je teraz isto krajší. Jej reč je sentimentálna, kontrast tvorí reč Alfréda "realistu":
MS: Ísť zasa na svet! Znova trochu žiť! Život je taký krásny. Krajší ako smrť.
GA: - byť zasa teda iba človekom -
MS: - a vidieť farby v božej nádhere -
GA: - ísť svetom sám a milovať len seba -
MS: - zas počuť spevy vtákov v záhradách -
GA: - a vravieť o pravde a robiť iba lož -
MS: - zas vidieť kvety a cítiť vôňu ruží -
GA: - a lásku zabíjať, zabíjať priateľstvo -
MS: - zas vidieť slnca jas a cítiť teplo jeho -
GA: - a dobrých križovať a zlodejom sa klaňať -
MS: - zas cítiť čaro vôd a vidieť padať sneh -
GA: - a vraždiť bedárov, stavať im šibenice - ...
Adela Kráľová - postava zo súčasnosti. Je to mladé moderné dievča, ktoré sa nehanbí flirtovať tak okato na verejnosti, čo by nejedného v "starom svete" pobúrilo
Peter Kráľ - jej brat. Jeho správanie sa stotožňuje so správaním mnohých mladíkov dnešnej doby. Cigareta v ústach, pohárik v ruke, flirtovanie s kráskou a túžba po peniazoch bez roboty.
Aristid Kráľ - vystresovaný generálny riaditeľ. Ochká nad tým, že čoskoro umrie, lebo má krvnú chorobu.
Dr. Pysk - jeho tajomník. Je to prvotriedny pätolízač, ktorý nemá žiadny názor ani hrdosť. Je to prázdny človek, ktorý prisvedčí na každé slovo:
Kráľ: Ach, moje nervy!
Pysk: Prirodzene, pán generálny riaditeľ, vaše nervy.
K: A keby iba nervy!
P: Prirodzene, keby iba nervy, pán generálny riaditeľ.
K: Bol u mňa profesor Bernstein. Dnes bol u mňa. Sú to krvinky. Rozpad červených krviniek
Dlhá choroba. Ťažká choroba. Nebezpečná choroba. Krvný nález bol absolútne pozitívny. Ja som to vedel! Ja som to vždy hovorieval. To bude môj koniec!
P: Prirodzene, pán generálny riaditeľ, to bude váš koniec.
K(zúrivo sa obráti): Vy!!...Koľko máte mesačne?
P: Prirodzene, koľko mám mesačne.. (pardón, 2400 korún, pán generálny riaditeľ)
K(napíše mu šek): Ste prepustený.
P: Prirodzene, pán generálny riaditeľ. Som prepustený.
Trdlík - detektívny inšpektor. Robí zo seba dôležitého a vlastnú nevedomosť prekrýva frázou ako "zatiaľ vám nemôžem nič určité povedať". Zatýka ľudí, pretože si je vedomý, že má na to moc, ale dôvod "nemôže povedať"
Básnik - nepochopený umelec milujúci alkohol
Barnabáš - sluha Grófa Richarda. Má rečovú vadu a pretože ho nik nepustí k slovu, vzniká dojem, že je nemý. Musí bez slova poslúchať a často je akýmsi terčom na odreagovanie sa. Správajú sa k nemu ako k nižšej forme života a až v epilógu prehovorí.

Dielo nemá dejovú líniu, ak, tak len veľmi nepatrnú.

V prológu vystupujú z obrazov postavy - Gróf Richard s manželkou, synom a sluhom a Markíza Silvia. Otec so synom sa hádajú, či v dnešnom svete sú ešte králi:
GA:...Ktovie, jak je dnes. Kto vládne tam a aký je to kráľ, a či vôbec dnes ešte králi sú.
GR(vyskočí a udrie na stôl): Trest boží na teba za toto rúhanie. Kráľ večný je. To pamätaj, môj syn! Tam, kde sa kráľov zbavia, to nešťastná je zem, tam bude panovať len pýcha s hlúposťou. Vieš, čo je majestát? Vieš ty, čo je kráľ? Tak ľudstvo nikdy hlúpe nebude, aby si vzalo vlastnú dôstojnosť a klaňalo sa ľuďom bez rodu.
A tak sa vyberú pozrieť na dnešný svet, lebo len tak môžu nájsť pravdu. V zámku, v ktorom sa ocitli - u Kráľových - je práve maškarný bál, takže sem zapadli bez najmenšieho podozrenia. Zoznamuje sa s nimi Peter, ktorý sa predstaví priezviskom ako Kráľ. Všetci sa mu hneď klaňajú a volajú ho Veličenstvom. Najprv sa mu to zdá komické, potom skôr pripúšťa nervové narušenie hostí, ale zvyká si na to. Adela sa zoznamuje s Grófom Richardom:
A: Monsier? Páčim sa ti? (vezme ho pod pazuchu)Mám rada starých pánov. Mám rada biele vlasy. (šepká mu) Môžeš ma pobozkať.
Gróf Richard je šokovaný, no jeho syn si zachováva duchaprítomnosť a ponúka jej seba:
GA:...Ja hotový som biť sa s vašou krásou. Dajte mu slobodu! Mňa berte v otroctvo.
Adela(prezerá si ho): Nechcem. Tí starí páni sú takí milučkí a tak krásne vedia vravieť o láske. A nakoniec ju ani nechcú. A vy mladí hovoriť o láske ani neviete, a hneď ju chcete.
Petrovi sa zapáči Markíza Silvia. Situácia sa skomplikuje, keď si manželia Kráľoví po plese uvedomia, že s ich hostia nie sú len takí obyčajní ľudia. Myslia si, že je to diplomatický zbor, ktorý si z nich robí dobrý deň. Kráľ zavolá políciu. Príde inšpektor Trdlík, ktorý sa pustí do vyšetrovania, ani sám nevie, akého. Peter a Adela zisťujú pravdu, rovnako ako Gróf Richard zisťuje, že králi už nie sú a nový svet sa mu nepáči, tak sa rozhodnú vrátiť do obrazov, ktoré visia v knižnici v zámku. Peter a Adela najprv tomu nemôžu veriť, no nakoniec sa rozhodnú pomôcť im prepašovať sa do knižnice bez toho, aby ich prichytil Trdlík. Trdlík objaví Petra, ktorého zatkne, potom prepustí, keď sa dozvie, kto to je. Pochopiť grófa Richarda je nad jeho sily, tak odchádza preč. Peter a Adela sa s nimi rozlúčia a grófovia s markízou sa vracajú do knižnice. V epilógu je významný spev Barnabáša, ktorému konečne dajú slovo.
Barnabáš: Ach páni, páni, ach páni, prebuďte svedomie, keď vy môžete byť ľuďmi, prečo ja nie?

Autor vyjadroval svoj názor na jednotlivé vrstvy ľudí charaktermi postáv. Napr. Dr.

Pysk:
Kráľ: Vy ste doktor práv?
Pysk: Prirodzene, pán generálny riaditeľ.
K: Z toho vidieť, že nie sú len korunovaní somári, ale aj diplomovaní somári. A tí sú nebezpečnejší.
K(po chvíli): Ľudia si niekedy ani neuvedomujú, aká škodlivá vec je univerzita. Z toho človeka by bol nádherný domovník.
Taktiež celé vystupovanie Trdlíka, ktorý má charakterizačné meno, svedčí o tom, že autor zrejme nepovažoval políciu a iné podobné orgány za príliš inteligentné.
Jadro celej hry tvoria rozhovory postáv, ktoré sa týkajú najmä mladosti a úvahám o "pokroku", ktorý podľa niektorých postáv bol krokom dozadu. Kompozícia
Veselohra v 3 dejstvách s prológom a epilógom. Jazyk je veľmi zaujímavý, charakterizuje postavy. Postavy zo "starého sveta" rozprávajú vznešene, v rýmoch, slušne, nie sú takí preafektovaní a uponáhľaní, ako postavy "z dneška", ktoré majú reč jednoduchú, výstižnú, miestami ironickú.

Peter Zvon ďalej napísal hru Vzdálená země, komédiu v 3 dejstvách s 2 intermezzami a epilógom. Strieda sa v nej próza s veršom. Postavy sú symbolické (Poesie, Smích, Stín, Humor, Muž, Básník, Černoch, Profesor, Námořník). Dej sa odohráva počas 2. Svetovej vojny na opustenom ostrove, kde sa stretnú 3 stroskotanci.

Použitá literatúra: Encyklopédia dramatických umení Slovenska, Štyri hry slovenskej moderny.