Dej príbehu sa začína v auguste roku 1846. Eva Jonášova pomáha svojmu otcovi v nedeľnej škole učiť negramotných. Do domu Jonášových prišiel zeman Ostrolúcky a jeho rodina požiadať o pomoc, lebo na koči sa im polámalo koleso. Evička spoznáva dcéru zemana Ostrolúckeho – Adelu. Evička dostáva pozvanie do Zemianskeho Podhradia vyučovať slečnu Adelu slovenčinu. Evička rada prijíma pozvanie. Tu spoznáva život bohatých, ich povýšenosť nad poddanými. Život v panskom kaštieli bol trochu nudný, až kým tam nezavítal barón Rothschütz. Rodina Ostrolúckeho chcela Adelu vydať za baróna. Adela sa proti tomu bránila po svojom – šibalským výsmechom baróna. Výuka slovenčiny sa uberá dobrým smerom, Adela sa učila rýchlo. Evička Adelu zoznamovala so slovenskou literatúrou a slečna Adela zasa Evičku so svetovou. Po večeroch Adela hrala na klavíri a Evička ticho počúvala. Jedného dňa Adelu napadlo aby zašli na faru a v kostole nech Evička zahrá na organe. Evička sa nechala dlho prosiť, až nakoniec pristala. Na organe hrala veľmi pekne. Keď skončila prekvapene zbadala v kostole pána farára a jeho hosťa. Hosťom bol to Ľudovít Štúr. Bol to výnimočný hosť a preto zeman Ostrolúcky pozval pána redaktora na večeru. Po večery sa rozpútala reč o politike. Tu sa dostali do slovnej potýčky barón Rothschütz a redaktor Ľudovít Štúr. Adela hádke urobila koniec a zastala sa Štúra. Návštevy pána redaktora sa stali každodennými. Po čase sa slečna Adela rozhodla a barónovi Rothschütz oznámila: nevydá sa za neho. To malo za následok odchod baróna z kaštiela. Kým spočiatku Štúr chodieval na návštevu k rodine Ostrolúckovcov a väčšinu času venoval rozhovoru s pánmi, neskôr, keď barón odišiel, venoval sa zväčša Adelke. Dni ubiehali veľmi rýchlo. Štúr a Adela si zo seba uťahovali, mali každý iný názor na politiku a o prostom ľude. Štúrovi sa však krok za krokom darilo meniť zmýšľanie mladej slečny. Evička nechtiac vypočula rozhovor urodzených pánov, kde vyjadrili svoju nevôľu z toho, že Adela sa učí slovenčinu a je čoraz častejšie so Štúrom. Matka Adely ospravedlňovala svoju dcéru a nebála sa o ňu. Evička si až teraz uvedomila, že niektorý urodzený majú dve tváre: usmievavú, pre spoločnosť a tú druhú, bez masky pre najbližší okruh príbuzných. Vedela, že si musí dávať veľký pozor. Po troch týždňoch odpočinku Štúr vyhlásil, že sa vracia do Prešporku (Bratislavy). Rodina Ostrolúckovcov sa po týždni chystajú tiež odísť na Ostrú Lúku zo svojho letoviska.