Giovanni Boccaccio (1313-1375)

G. Boccaccio sa narodil Certalde neďaleko Florencie. Dlho sa verilo, že je rodák z Paríža, ale nie je to tak. Svoju mladosť prežíval ťažko pod rukou nevľúdneho, šomravého otca, ktorý z neho chcel mať právnika a obchodníka. Šesť rokov sa učil v obchode, šesť rokov študoval kanonické a iné právo, ale v srdci bol básnik. Jeho najznámejšie dielo je Dekameron (zbierka 100 noviel a poviedok). Napísal aj psychologický román Fiametta, satiru Corbaccio a prozaické rozprávania De Genealogia deorum a De claribus mulieribus.

Názov diela: Dekameron

Útvar: zbierka poviedok a noviel

Kompozícia: 100 poviedok a noviel


Hlavná dejová línia:
Je ňou odchod mladých ľudí, siedmich žien a troch mladých mužov, na florentský vidiek zo strachu pred morom, ktorý v tom čase vyčíňal vo Florencii. Autor poukazuje ako čestne si títo mladí ľudia počínali aj keď si mohli dovoliť robiť hocičo, lebo ich nikto známy nevidel. Dokazuje to duševnú vyspelosť jednotlivcov ako aj pravú lásku niektorých z nich naproti sebe.

Vedľajšie dejové línie:
Dej v príbehoch, ktoré si rozprávajú títo ľudia každé popoludnie, sa väčšinou odohráva vo Florencii alebo v jej okolí, lebo z tejto oblasti poznali najviac príbehov. Dejom väčšiny príbehov je vyznávanie lásky mužov (napr. ako istý koniar) k vydatým ženám (manželka kráľa Agilufa). Mnohokrát sa milostný akt buď vynúti, alebo sa uskutoční tak, že manželka ani nevie, že scudzoložila. Bolo tak aj v uvedenom príklade. Koniar prišiel v noci za paňou a ona v domnení, že je to kráľ sa s ním vyspala.

Téma zbierky:
Témou poviedok najčastejšie bývala láska. Autor opisuje rôzne spôsoby lásky a činy, ktoré sú ľudia schopní urobiť pod jej vplyvom. Napríklad riskovať aj život, svoju česť a povesť. Veľakrát aj mnísi, ktorých ľudia považovali za svätých porušili sľub vernosti Bohu a tajne sa potešovali s mníškami, ale aj s úplne mladými dievčatami.

Idea zbierky:
Autor poukazuje na schopnosť mladých ľudí prekonať strach pred nákazou morom. Aj v tých časoch sa dokázali odreagovať a zabaviť, pričom zabúdali na strach. V samotných poviedkach odhaľuje skorumpovanosť a zvrhlosť cirkevných hodnostárov a uprednostňuje pozemské hodnoty. To je jeden zo znakov humanizmu a renesancie. V zbierke tiež nájdeme problém vtedajšej doby, ktorým boli nechcené manželstvá a následná nevera.