Ladislav Mňačko Ako chutí moc

Ladislav Mňačko: Ako chutí moc

Literárny žáner: román
Vydavateľstvo: Slovenský spisovateľ
Rok vydania: 1990

Hlavné postavy: Frank – banketový, prominentný fotoreportér už 20 rokov. Jeho záľubou
bolo odrážať druhú tvár významných ľudí.
mŕtvy šéf kabinetu – 1. muž v krajine, zomrel ako 52 ročný, Frankov dobrý
priateľ
Margita – 1. žena, ktorú zanedbal, lebo nebola reprezentatívnym typom,
bývalé dievča Franka
Martin – syn Margity, otec ho vydedil kvôli afére na Moskovskej univerzite
vdova – 2. žena, bývalá sekretárka, štíhla, vysoká, pekná, nežili spolu dobre,
každý z nich mal známosti
Galovič – jeho politický sok a súper, bol na čele bezpečnostného aparátu
prof. Fonda – Frankov známy

Dej:

Rozprávačom príbehu je Frank, známy fotograf politického diania v spoločnosti, ktorý sa zúčastňuje pohrebu svojho bývalého priateľa a je rozprávačom príbehu. Dej sa začína pohrebom tohto významného štátnika. Celý príbeh sa odohráva počas 3 dní rozlúčky so zosnulým. Frank sa vracia v spomienkach do minulosti. Pripomína si chvíle, ktoré spolu prežili. Zo začiatku boli veľmi dobrí kamaráti, bojovali spolu v povstaní, bok po boku znášali útrapy. On sa snažil byť zakaždým medzi prvými, bol vodcovský typ a Frank sa mu podriaďoval. Spolu sa chodievali večer kúpať, s nimi aj Frankove dievča Margita. Keď mu ju prebral, po chlapsky si to vybavili a šlo to ďalej. Neskôr sa s ňou rozviedol, lebo mu nebola dosť dobrá, ale mali spolu syna Martina. On v tých časoch bol ešte ozajstný chlap. Lenže po vojne sa dostával vyššie a vyššie. Zabúdal na starých priateľov a nových nenachádzal, lebo všetci sa báli jeho moci a on zase sa bál ich (Citát č.1) (Citát č.2). Posledný krok k odcudzeniu urobil vtedy, keď opustil Margitu, neskôr za ňou vyhodil aj syna Martina a oženil sa so svojou bývalou sekretárkou. Ona bola zlom v ich priateľstve. S Frankom sa začal stýkať už len oficiálne. Občas síce spolu posedeli, ale boli to už iba škrobené stretnutia. Mocný muž už zabudol na všetko, za čím kedysi pevne stál. Ľudí, ktorí ho skrývali cez vojnu, dal kvôli vlastnej výtržnosti zavrieť.

Podpisoval rozhodnutia, z ktorých sa niektoré ukázali chybné a vždy za to vinil druhých. Nikomu naokolo už nedôveroval. Čoraz viac sa začal báť tých, nad ktorými mal predtým moc. A potom nastal jeho úpadok. Človek v pozadí, mocnejší ako najvyšší, Galovič, rozhodol, že nastala jeho spoločenská smrť. Zakázal uverejňovať jeho fotky v novinách. Potom prišla aj ozajstná smrť. Ešte i jej príčina sa zdala Galovičovi málo dôstojná. Štátnik zomrel na urémiu (krv v moči) – nebezpečná a nepríjemná choroba, ale ako oficiálna príčina smrti bola vyhlásená leukémia, lebo Galovič ovplyvnil troch lekárov, aby vystavili falošný úmrtný list. Frank sa cestou domov zastaví v bare Manhattan, v ktorom stretne profesora Fondu, ten spomína a hovorí: „Milióny ľudí dnes rozmýšľajú rovnako ako on. Peniaze, auto, chata, postavenie, sláva. To sú dnešné mamuty (Citát č.3).“ Frank fotografuje ľudí, ktorí sa s ním prišli rozlúčiť. Ľudí, ktorým bol poväčšinou úplne ľahostajný. Alebo ľudí, ktorí sa pretvarovali pritom ho z celej duše nenávideli. Aj Galovičov rozlúčkový prejav bol falošný a plný pretvárky. V závere Frank rozmýšľa, čo vlastne moc je a čo je jej dôsledkom. Charakteristika moci:
„Ako s ňou vie zaobchádzať? Čím bola mo v tvojich rukách? Bola dobrom? Bola zlom? Či bola iba samoúčelom? Hračkou, s ktorou si sa pohrával, v ktorej si sa kochal? Keby bola dobrom, mnohí by ťa dnes chválili a ľutovali by tvoj odchod. Keby bola bývala zlom, dnes by ťa mnohí preklínali a tešili by sa z tvojho neslávneho konca. Ale nikto neľutuje tvoju smrť.“

Citát č. 1:
„Možno bol chlap. Ale prestal byť. Trasie sa o seba, o svoje postavenie, bojí sa každého, všetkých, a preto musí žiť ako zajatkyňa v tomto dome. K nám nikto nechodí. Nikto k nám nochodí a on stále skúma steny, či mu niekde nenastričili odpočúvacie zariadenie. Je to doživotný žalár. Niet z neho úniku!“

Citát č. 2:
Ty si bol vodcovský typ, nikto ti to neupieral, každý ťa rešpektoval, nepriatelia sa ťa báli, spoznali včas nebezpečenstvo tvojej osobnosti, chceli ťa zničiť a nezničili ťa, nepriatelia ťa nezničili. Zničili ťa priatelia? Nie. Zničil si sa sám. Vodcovský typ, ktorý prestane viesť sám seba, nemá viac právo stáť na čele. Citát č. 3:
Človek je ešte vždy vo svoje podstate lovcom mamutov. Tých už dávno niet, ale človek ešte vždy chce uloviť čo najväčší kus mäsa. A všetka civilizácia aj všetka kultúra sú len na to, aby túto jeho prapodstatu maskovali.