Záver:
Po dvoch rokoch našli v pivnici na popravisku Montfaucone dve kostry. Jedna bola kostra ženy a druhá kostra muža. Druhá kostra mala pokrivenú chrbtovú kosť, hlavu zaseknutú medzi lopatkami a jednu nohu kratšiu. Chceli ju odtrhnúť od kostry ktorú objímal, ale rozpadol sa na prach. Metóda diela: Dielo je písané aj chronologickou aj retrospektívnou metódou. Príbeh je písaný chronologickou metódou, ale autor sa často vracia do minulosti. Napríklad, opisuje ako Claude Frollo adoptoval Quasimoda, ako študoval, opisuje Quasimodov život a pod.


Umelecké postupy: V tomto diele sú najviac zastúpené postupy opisný a rozprávací. Autor venuje veľkú časť diela práve opisom a charakteristikám. Veľkú časť opisov tvorí opis Paríža. Členenie textu:
Text je členený - horizontálne – dielo je rozdelené na 11 kníh a každá kniha na kapitoly
vertikálne – reč autora a reč postáv


Jazyková rovina:

Dielo je písané formou prózy, ale vyskytuje sa v ňom veľa umeleckých prostriedkov. Autor rád používa prirovnania, epitetá a metafory. Reč autora je zložitá, umelecky zafarbovaná a plná umeleckých obrazov. Reč postáv je jednoduchá, bez dlhých súvetí a básnických obrazov.

Napr.: "Už nemám srdce. Zjedli mi ho!"
"Odrazu sa rozplakala ako dieťa."
".. potom očervenela, akoby jej bol oheň vzbĺkol na lícach..."

Záver – celkový názor na dielo:

Dielo má zaujímavý príbeh s dobrou zápletkou. Autor sa však veľmi často venuje opisom okolia, názormi, osudmi, myšlienkami postáv a pod. Pocity, ktoré má príbeh vyvolať sa počas dlhých opisov strácajú. To spôsobuje pomalý spád deja a dielo stráca na pútavosti.