Nemala žiadny milostný románik a zakladala si na mravných hodnotách, hoci žila dosť výstredne. Adela sa zoznámila so Stanom. Chcela ho spoznať, preto mu navrhla, že mu ukáže okolie. Stano získal na ňu záporný názor a dá sa povedať, že ju nenávidel. Pri priepasti sa veľmi vyklonila a Stano ju zachytil. Vtedy bol už veľmi rozčúlený. Adela sa mu zdala veľmi koketná a povedal si, že ho nedostane. V skutočnosti naňho zapôsobila. Pri tomto výlete sa stretli obe skupiny – Maďari aj Slováci. Medzi Stanom a Svatnayom bolo niekoľko ostrých výmen názorov. Žúrik rozširoval klebety po Rudopolí a očierňoval učiteľa Tichého aj Stana. Anna strácala zrak. Mala už poruchu zraku od malička a nepripisovala tomu veľký význam, až do teraz. Začala slepnúť. Nechcela ublížiť Albertovi. Chcela aby na ňu zabudol a žil šťastne. Raz prišla s plačom za Máriou a hovorila jej o Albertovi. Chcela, aby mu Mária odkázala, že ho Anna nenávidí, aby na ňu zabudol a že ho celý čas klamala. Mária nevedela, čo sa robí a začala sa hnevať. Myslela si, že Anna sa chcela iba pobaviť a že je koketná. Obviňovala ju, že chce zvádzať jej muža Karola. Anna bola veľmi nešťastná. Mária sa hnevala. Stano Rudopoľský bol práve v izbe, ale Mária Annu neupozornila. Stano bol veľmi zarazený z Anniných slov. Albert sľúbil Anne, že týždeň nepríde do ich domu. Mal Annu veľmi rád a chcel ju aspoň vidieť. Povedal si že pôjde len okolo záhrady. Anna tam sedela už skoro ráno. Povedala Albertovi, že ho nemá rada, aby zabudol a žil bez nej. Albert nechápal, čo sa stalo. Hoci ho ovládol hnev, stále mal Annu veľmi rád. Odišiel. Chcel niekde utiecť a hľadal útechu. Stano Rudopoľský však nebol doma. Anna povedala, že slepne. Keď sa Karol vrátil domov, bol veľmi nešťastný. Doktor tvrdil, že sa to nedá liečiť. Stano Rudopoľský nemohol zabudnúť na Adelu. Vydal sa za ňou do Hrušovníka. V dome stretol jej matku, ktorá bola príjemne prekvapená jeho návštevou. Adela o ňom hovorila veľa pekného. Starenka ho odprevadila cez sad a Stano išiel naproti Adele, ktorá bola práve na prechádzke na Kýčeri.
Keď vyšiel na kopec, zbadal Adelynu postavu. Hneď si uvedomil, že ju miluje. Bola priateľkou Márie a dobre vychádzala s Vanovskými. To sa mu veľmi páčilo.
Našiel odvahu a povedal jej o svojej láske. „Nie som nováčik!“ odpovedala Adela a celá sa červenala. „Preto, že som sama v pustej hôrke, bezvládna, slabá žena, preto si dovoľujete takýto výpad? Potomok Sudova, čo zabíjal z Vodína Moravčíkov! Rytier – umelec – kárateľ Svatnayových prechmatov!“ Stano si uvedomil, že jeho vyznanie nebude vyslyšané.