Adela nechcela aby bola pre Stana „ľahkým cieľom“. „.. nespravodlivý je úsudok ľudí! Vy staviate na tom úsudku a chcete smelým začiahnutím ruky dosiahnuť ovocie, ktoré váš vrtoch považuje za želateľné. Hej, rozpustilá vdova, jazdí, fajčí, hrá karty! To je vietor, to je lacná cena pre naše panské chúťky.“ Adela hovorila chvíľu takýmto vyčítavým hlasom. Stano prosil o odpustenie. „Odpustila som vám v tom okamihu, v ktorom ste sa prehrešili. A teraz je medzi nami jasno.“ Adela cítila sladkosť svojho víťazstva.
Večera Adely, jej matky a Stana nebola veľmi veselá. Rozprávala hlavne matka, ktorá hovorila o sláve svojho nebohého muža. Adela hrala na piane slovenské piesne.
Stano prehodil niečo o Anne. Adela sa opäť nahnevala. „A to mi až teraz hovoríte? Ajhľa, i tu egoizmus!“
Albert Tichý sa rozhodol odísť z Rudopolia. Nechal Stanovi list, v ktorom bol odkaz o odchode a zbierka rukopisov. Okrem Anny tieto básne nikto nevidel. Stano nemal odvahu ísť k Vanovským. Maľoval a čítal básne. Čím viac pracoval, tým viac mu unikal okolitý svet. Stano konečne úplne pochopil krásu slovenskej poézie. „On je umelcom – nie ja, vzdychol, dočítajúc večer poslednú stranu. Nad takéhoto človeka sa vynáša Svatnay!“
Stano zašiel k Vanoským. Karol sa veľmi potešil po rozhovore s ním. Stano sa konečne pridal k Slovákom. „Karol sa usmial. Prvý raz počul od Stana takéto slová. Teda Stano cíti s nami! Nebolo pochybnosti, Rudopoľský je náš!“
Stano dokončil obraz Grizeldy. Jej tvár sa len málo podobala Máriinej. Stano sa obrátil ku Karolovi. Pýril sa keď hovoril o Adele. Priatelia dlho hovorili. Spomínali na študentské časy. Stretnutie trvalo až do jedenástej.
Cestou domov stretol Stano Žúrika. Ten sa mu chcel vyhnúť, ale Stano naňho zakričal už z diaľky. Chcel sa s ním udobriť a získať ho na svoju stranu, pozval ho na pohár vína. Pripravovali sa voľby. Svatnay sa snažil podplatiť Žúrika, aby sa pridal na jeho stranu. Žúrik odmietol. „Keby ste mi dávali milión, áno milión, pán Svatnay, ja ho hodím k vašim nohám!“ Žúrik zašiel do krčmy Pod zlatým žaluďom. „Pomyslite si len, Svatnay sa opovážil robiť ponuku, aby som zradil národ!“ Žúrik sa rozhodol kandidovať Karola Vanovského. Svatnay však odložil voľby o dva týždne neskôr. Zatiaľ si získaval voličov na svoju stranu. Niektorých podplatil, no niektorých aj vydieral. Veľa ľudí sa nechalo zastrašiť alebo podplatiť a predpoklady na víťazstvo Karola sa znížili.
Anna oslepla. Dvere sa otvorili a počula len kroky. Hneď ich spoznala. Bol to Albert.