Po dlhej chvíli zbadal v hlbokom kresle sedieť malého plechavého pána. Pozdravil niekoľkokrát a po chvíli sa pán spýtal, kto prišiel. Michal sa predstavil a podal mu list. Pán mu najskôr vynadal do drzáňov za to, že sa odvážil prísť až k nemu. Michal však pokojne rozpovedal, ako na Podvrší zomrel starý hájnik Čajka, jeho otec. Pripomenul mu jeho oddané služby. Pán si spomenul, prečítal odporúčanie a rozhodol sa, že Michala prijme na miesto hájnika. Upozornil ho, že musí byť čestný, statočný a odvážny.
III.
Spokojný Michal kráča lesom a život sa mu zdá byť krásny. Počuje prírodu, spev dievok na poliach a taký nadšený sám sebe sľubuje, že bude verne slúžiť svojmu pánovi. Prestane sa túlať, bude mať prácu i domov. V kútiku srdca myslel na dievčinu, ktorá bývala v dedine. Bola z dosť majetnej rodiny a mala veľa pytačov. Žiadnemu z nich sa však ešte nesľúbila. Pokiaľ bol Michal paholkom, neodvážil sa popýtať ju o ruku. Teraz to však môže smelo skúsiť. Hneď, ako mu to služba dovolila, vybral sa za ňou. Najskôr ho prijali chladne, ale neskôr, keď začal chodiť častejšie, nemali proti nemu nič. Na jar bola svadba. Hostia sa bavili tri dlhé dni. Nakoniec sa dcéra odobrala od rodičov a odišla s Michalom na Podvršie. Celá príroda víta Hanka, mladú pani Čajkovú.
IV. Svet si myslí, že k šťastiu treba peniaze, majetky, prepych, sluhov, moc a slávu. Je to však omyl. Nemusí byť šťastie práve v tom, ale i jednoduchosti a prostote. Mladí Čajkovci sú šťastní. Miško je okúzlený svojou krásnou ženou a les trošku zanedbal. Po večeroch, keď sa vracia z lesa, sedávajú na schodoch do hájovne. Ona šije a Miško na ňu zaľúbeno pozerá. Básnik končí túto časť veršom: Tu láska má svoj príbytok!
V.
Je nedeľa, krásny, slnečný deň. Čajkovci idú do kostola. Obaja sú vyparádení. (Básnik opisuje do detailov oblečenie Hanky), Miško je pyšný na svoju ženu. Ona je však smutná. Mala strašný sen, ktorý ju stále prenasleduje. Keď prišli do kostola, pri modlení pozrela na Miška, akoby mu sľubovala, že bude s ním v dobrom i zlom. Oddelene od ostatných boli vyvýšené sedadlá s erbom pre pánov. Nezbadala, ale, že z tej strany „strehotali oči vlčie…“
VI.
Pieseň – on a ona spievajú ľúbostnú pieseň
VII. Veľkú časť venuje básnik úvahám o zlobe a márnosti sveta. Obviňuje pánov z ľahostajnosti k jednoduchému ľudu, z nezáujmu o život prostých ľudí. Nie sú takí hlúpi, za akých ich pokladajú, nemajú však možnosť rozvíjať svoje schopnosti. Bohatých nikdy nezaujímal život chudoby a nikdy neboli ochotní pomôcť. Skôr naopak. Michal je v lese, kde robotníci rúbu stromy.