Najskôr si myslela, že mu všetko rozpovie, ale potom si pomyslela, že by to bolo zbytočné.
IX.
Začiatok deviatej časti je venovaný poľovníckym piesňam a úvahám o jeseni v lese. Pán Artuš prikázal, aby bolo všetko pripravené na poľovačku v Zápači a na Podvršianskych úvaloch. Je poľovačka. Miško mal na starosti psov. Lov sa začal. Psy sa rozbehli a lesom sa ozývali výkriky honcov, streľba, výskot, lomoz. Zrazu sa ozval výstrel a statný srnec padol mŕtvy. Poľovníci ho vzali na pušky a odniesli na salaš. Miško mal medzi poľovníkmi i neprajníkov. Jeden z nich podpichol Villániho, že nie on zabil krásneho srnca, ale Čajka. Villáni sa rozhneval a dal Michalovi facku. Poľovníci sa začali zabávať, ale Michal sedel bokom ponížený a zhanobený. Zrazu sa pred nimi objavil obrovský jeleň desatorák. Všetci sa pustili za ním a Artuš osobitne Michalovi nakázal, aby ho zastrelil. Keď všetci odišli, Villáni sa vybral do hájovne. Hanku trápi akýsi nepokoj, lebo sa s Miškom pohádali. Odrazu pred ňou stojí Artuš Villáni. Vykríkla Miškovo meno, ale zbytočne.
„Stoj!“ kríkla žena rozzúrená,
„späť! Netkni sa ma, hnusný diable!
Na Boha zručím svoju vec,
Ty nútiš, bych sa prehrešila!
Vidz!“ z klína schvatla záražec –
„Ak neustaneš, jak som žena,
viac neprekročíš toho prahu,
bezbožník…varuj!“
Hanka v obrane svojej ženskej cti zabije Artuša. Michal nenašiel pána v lese a začal tušiť čosi zlé. Utekal k svojej chalupe, kde našiel úbohú Hanku a mŕtveho Artuša. Prinútil ju odprisahať, že nikomu neprezradí, kto vraždil. Onedlho prišli poľovníci a našli mŕtveho mladého Villániho. Miško im oznámil, že ho zabil, lebo chcel ponížiť jeho ženu. Zviazali ho a chceli odviezť. On sa však sám na druhý deň šiel udať k súdu.
X.
„Ach, zloba nájde dvere všade!“
Na Podvrší je ticho. Hanka odišla k rodičom. Chýr ju však predbehol a ani oni nemajú nad ňou zľutovania. Musela ísť na súd a klamať, lebo to Miškovi sľúbila. Veľké trápenia však v sebe neuniesla a pomiatla sa. Matka od žiaľu zomrela a Hanka sa túla po okolí.
XI. Po roku prišiel deň posledného pojednávania. Miška sa sudcovia pýtajú, či ten čin naozaj vykonal on, a nie niekto iný. Podozrivá je i Hanka, ale on ju bráni. Jedni svedkovia ho obviňujú, iní ho bránia. Keď obhajca prednesie dojímanú reč na Miškovu obhajobu, zrazu vstúpi do sály Hanka. Pospevuje si, hovorí nesúvisle, ale vyjaví celú pravdu. Súd vyriekne: Spor Boh rozsúdil! – Šiel, Michal, koniec po väzneniu – šiel, pojmúc ženu pomätenú…
XII.
Pomätená Hanka smúti za rodičmi a spieva žalostné piesne.
XIII.
Miškov život s Hankou je ťažký, lebo ani rozprávať sa s ňou nedá. Raz v noci sa strhne búrka a rozvodnená rieka odnesie most.