Nikolaj Vasilijevič Gogoľ Mŕtve Duše

Dej sa odohráva v Rusku v polovici 19. storočia.
Hlavný hrdina, Pavol Ivanovič Čičikov, cestoval po Rusku a hľadal miesto, prácu a spôsob, akoby zbohatol. Prišiel do gubernského mesta a ubytoval sa v hostinci. Išiel sa prejsť do mesta, zoznámiť sa s významnými ľuďmi a popýtať sa, ktorý statkár má najviac nevoľníkov a kde býva. Spriatelil sa s gubernátorom, policajným dôstojníkom, zoznámil sa so statkármi Líbeznickým a Psovským a dohodol sa s nimi na návšteve. Najskôr zašiel k Líbezníckemu, podľa zvyku spolu poobedovali, zoznámil sa z jeho ženou a deťmi. Keď zostali sami, Čičikov sa začal vypytovať koľko nevoľníkov má, koľko mu zomrelo od poslednej revízie.
Nakoniec ho požiadal, aby mu ich „ mŕtvych nevoľníkov“ predal , akože sú živý. Keď sa dohodli, Líbeznický mu spísal zoznam a Čičikov mu zaplatil. Opýtal sa na cestu k Psovskému a vyrazil. Cesta však bola dlhá a tak prespal u statkárky, od ktorej tiež odkúpil mŕtve duše.
Na ceste od statkára Nozdreva, ktorého stretol v neďalekom hostinci,
ale nepodarilo sa mu od neho kúpiť, pretože bol lakomec a klamár,
sa jeho koč zrazil z iným kočom. Kone a postroj sa do seba zaplietli. V druhom koči sedelo krásne, mladé, plaché dievča. Čičikovi sa veľmi páčila, no nevedel kto to je a keď sa spamätal a rozhodol sa, že ju osloví, koče sa už pohli. Čičikov prišiel konečne ku Psovskému uskutočnil rovnaký obchod. Všetko sa malo udiať v tajnosti. Na úrade sa všetky kúpi zapísali a Čičikov vysvetľoval kúpu nevoľníkov tým, že ich chce na presídlenie. Čičikov už chcel z mesta odísť, no nikto ho nechcel pustiť a pozvali ho na bál. Tam stretol tú mladú, krásnu dievčinu, ktorá bola
gubernátorovou dcérou a venoval sa iba jej. Nevšímal si iné dámy.
Vtom sa na bále objavil opitý Nozdrev a začal vykrikovať, že Čičikov
od neho kúpil mŕtvych nevoľníkov. No z bálu ho hneď vykázali, lebo všetci vedeli, že Nozdrev je veľký klamár. Po bále sa v mestečku začali o Čičikovi hovoriť nepekné veci: že chce uniesť gubernátorovu dcéru, všetci verili Nozdrevovi o kúpe mŕtvych nevoľníkov. Keď sa o tom dozvedel Čičikov, ihneď opustil mesto. Dlho cestoval po Rusku. Zastavil sa na dedine, kde sa mu veľmi páčilo, a keďže jeho koč už bol v strašnom stave, ubytoval sa u statkára Andreja Ivanopviča Tentnetikova. Tam sa zoznámil s ďalšími statkármi a s generálom, od ktorého taktiež odkúpil mŕtvych nevoľníkov. Čičikovi sa v tomto kraji veľmi zapáčilo a aj on sa chcel stať statkárom. Sníval o žene a rodine a rozhodol sa, že si kúpi pozemok.

So všetkými dobre vychádzal, obdivovali jeho správanie a tak mu zabezpečili pozemok, ktorý majiteľ už nedokázal viesť. Nevoľníci zleniveli, nemal peniaze a tak kúpu prijal. Čičikov mu zaplatil zálohu. Vyzeralo to veľmi sľubne. Už sa tešil jako bude hospodáriť a zbohatne. Avšak situácia sa skomplikovala. Na úrade sa prišlo na všetky jeho doterajšie podvody, na to, že nakupuje „mŕtve duše“ a Čičikova zatkli.
Mali ho odsúdiť na smrť. Do väzenia ho prišiel navštíviť Muzarev, úradník, s ktorým sa zoznámil už predtým. Toľko ho prosil o milosť, plakal, sľuboval, že ak ho prepustia, bude žiť čestne, až mu Muzarev prisľúbil, že sa pokúsi niečo urobiť. Na druhý deň ho navštívil neznámi mladík. Počkal, kým sa zavrú dvere a spustil: „Tridsaťtisíc a všetko sa vyrieši“. Čičikov neveril vlastným ušiam, no súhlasil. Mladík zahladil stopy po Čičikových podvodoch a Muzarev zatiaľ prehováral generálgubernátora, aby dal Čičikovi milosť. Muzarev prišiel do väznice so správou, že ak Čičikov ihneď opustí mesto, dostane milosť. Čičikov neváhal ani chvíľu. Rozkázal sluhom, ktorý ho čakali pred väznicou, aby pripravili koč a všetko na cestu. O pár hodín už boli z mesta preč. Vlastné zhodnotenie: dielo sa mi veľmi páčilo autor v ňom zobrazil začiatok podnikavosť a
dobrý rozum v hlavnom hrdinovi, ktorý sa veľmi dobre vynašiel jako môže ľahko prísť k peniazom.