William Shakespeare Hamlet

AUTOR:
• William Shakespeare, 1564-1616, (anglická literatúra, humanizmus a renesancia)

LITERÁRNY DRUH:
• dráma

LITERÁRNY ŽÁNER:
• tragédia

IDEA:
• žiaden čin neostane nepotrestaný

TÉMA:
• príbeh na námet historický( prvým a pravdepodobným prameňom Hamleta je nesporne kronikárska História Dánska, ktorú po latinsky napísal v dvanástom storočí Dán Saxo Grammaticus.)
ČASOVÁ LOKALIZÁCIA:
• 12. storočie (námet k Hamletovi čerpal autor zo stredovekých kroník)

MIESTNÁ LOKALIZÁCIA:
• Dánsko, Elsinorský hrad
FABULA:
• Prvé dejstvo
Je nov, na hradbách hradu Elsinor sa prechádzajú stráže. Francisco a Barnardo sa navzájom vymieňajú. Prichádza Horatio a Marcellus. Sú zvedaví, či sa aj túto noc zjaví Duch odetý od hlavy po päty v pancieri s maršalskou paličkou v ruke. Výzorom pripomína mŕtveho kráľa. Naberajú odvahu prihovoriť sa mu, keď sa zjaví. Horatio sa ho odváži spýtať, kto je. Ale Duch bez slova zmizne. Horatio vie o správe, že na ich hraniciach mladý, sebavedomý Fortinbras verbuje družinu vojakov proti Dánsku. Horatio si myslí, že Duch chce upozorniť na nebezpečenstvo, ktoré hrozí štátu. Ráno v poradnej sieni na hrade sa zhromažďujú kráľ Claudius, kráľovná Gertrúda, Polonius, jeho syn Laertes a dvorania. Kráľ im oznamuje, že aj keď trúchlia za bývalým kráľom, od ktorého smrti neuplynuli ani dva mesiace, a ktorý bol Gertrúdiným manželom, v záujme všetkých si ju teraz vzal za manželku. Len Hamlet, dánsky princ, je odetý do čiernych šiat a smúti za otcom. Nepáči sa mu, že matka tak rýchlo zabudla na otca. Pripomína jej, ako ju otec ľúbil. "Tak ľúbil moju matku, že ani vánok nesmel ofúknuť jej tvár."
Horatio, ktorý bol Hamletovým spolužiakom vo Wittenbergu i priateľom, povedal Hamletovi o Duchovi, ktorý sa v noci zjavuje na hradbách Elsinoru a podobá sa na jeho otca. Hamlet sa rozhodol stráviť noc na hradbách a na vlastné oči sa presvedčiť, kto to je. Medzitým sa v izbe radcu Polonia stretli spolu on a jeho dve deti - syn Laertes a dcéra Ofélia. Laertes požiadal otca, aby mohol odísť späť na štúdiá do Francúzska. Ofélia sa zveruje otcovi, že Hamlet jej vyznal lásku. Polonius ju nabáda k opatrnosti vo vzťahu k nemu a žiada ju, aby mu všetko oznamovala a listy od Hamleta odovzdávala jemu. Na veži odbilo dvanásť. Hamlet s priateľmi stál na hradbách. Duch sa zjavil a Hamlet sa mu prihovoril. Duch mu naznačil, aby šiel za ním, akoby sa chcel s ním rozprávať medzi štyrmi očami.

"Som tvojho otca duch, čo potĺkať sa musí každú noc a vo dne o hlade stáť v plameňoch, kým mrzké hriechy jeho života nezhoria..."
Žiada Hamleta, aby pomstil hnusnú, bezohľadnú vraždu spáchanú na jeho otcovi. Medzi ľuďmi sa hovorí, že ho uštipol had, keď odpočíval v záhrade a zaspal. Pravda je však taká, že vlastný brat kráľa, Claudius, nalial spiacemu bratovi do uší strašný jed, ktorý ho usmrtil. Duch však chce, aby proti matke nič nepodnikol, aby ju nechal nebu a vlastným výčitkám, že tak rýchlo zabudla a súhlasila so sobášom s mužovým vrahom - terajším kráľom. Duch zmizol.

• Druhé dejstvo
Do prijímacej dvorany vstúpil kráľ s kráľovnou, ich sluhovia a sprievod. Radia sa, ako pomôcť zmenenému Hamletovi. Nikto nevedel, čo sa mu odrazu stalo, čo mu zatemňuje myseľ. Aj Polonius pridal svoje poznatky s Hamletom o tom, ako sa správa k jeho dcére. Na ukážku priniesol Hamletove listy, ktoré jej písal a čítal z nich vety s veľmi trúfalým obsahom. Pochválil sa kráľovi, ako zakázal Ofélii sa s ním stretávať a všetko mu o ich stretnutiach vždy porozprávať. Do dvorany vošiel Hamlet. Všetci odchádzajú, zostáva iba Polonius a začína sa s mladým princom zhovárať. Čím ďalej, tým viac sa presviedča, že Hamlet je šialený. Jeho reči sú zmätené, naráža na nečestnosť, chamtivosť a intrigy. Tvrdí, že Dánsko je väzenie. Do hradu prišli potulní herci. Hamlet ich privítal, požiadal ich, aby zahrali obecenstvu hru Gonzagovo zavraždenie so zmeneným dejom. Hra mala naznačiť vraždu jeho otca, ktorú spáchal kráľov brat, terajší panovník Claudius.
• Tretie dejstvo
V predsieni dvorany sa opäť stretli kráľovná, kráľ, sluhovia a dvorania. Prišla i Ofélia. Stále nepoznajú dôvod Hamletovho šialenstva. Chcú ho však ešte vyskúšať, preto sa skryjú za závesmi a v predsieni sa ostáva modliť Ofélia. Do dvorany vstupuje Hamlet a hovorí:
"Byť, a či nebyť - kto mi odpovie, čo šľachtí ducha viac: či trpne znášať strely a šípy zlostnej šťasteny, či pozdvihnúť zbraň proti moru bied a násilne ho zdolať?"
Ofélia sa mu prihovára, vypytuje sa a Hamlet pochopí, že je to lesť a preto správa sa ako šialený. Vysmieva sa jej cnosti a posiela ju s výsmechom do kláštora. Ostatní sú tiež presvedčení o chorobe princa a rozhodnú sa poslať ho preč z kráľovstva - do Anglicka. Vo veľkej sieni na hrade je pripravené predstavenie. Herci začali Nemohru. Na scéne ležal spiaci muž, ktorého iný muž usmrtil nakvapkaním jedu do ucha. Žena mŕtveho plače, vrah ju utešuje, až nakoniec prijíma jeho lásku. Herci po tomto prológu zopakovali hru vo veršoch. Kráľ, veľmi bledý, sa odrazu postavil a tackavo opustil miestnosť. Hamlet je spokojný, to čo videl, potvrdilo slová Ducha. Už si je istý, že vrahom jeho otca je Claudius.

I Horatius, ktorý mal za úlohu sledovať správanie kráľa počas hry, sa presvedčil, že kráľ je vrahom. Hamlet je v spoločnosti svojich priateľov normálny, šialenstvo predstiera iba pred strýkom, matkou a ich blízkymi. Pod vplyvom divadelnej hry, takej podobnej činu, ktorý spáchal, hovorí:
"Môj ohavný hriech volá do neba!
Je na ňom starodávne prekliatie
- za bratovraždu! Nemôžem sa modliť,
bár po tom túžim, bár by som to chcel. Hriech mocnejší je ako úmysel a
ako človek, čo dvom pánom slúžil,
len váham, komu prv mám vyhovieť,
a oboch zanedbávam. Keby táto
prekliata ruka od bratovej krvi
zhrubla, niet toľko dažďa na nebi,
čo zmije ju. A čomu slúži milosť?
Len hriechu podívať sa do očí. A modlitba má dvojnásobnú moc:
Buď chráni nás pred pádom, a ak sme padli,
vykupuje nás. Nesmiem vešať hlavu.. Zhrešil som. Bože, aká modlitba
ma spasí? Odpusť, že som podlo vraždil. To nie je možné. Dosiaľ teším sa
tým výdobytkom, pre ktoré som vraždil,
korune, splneným snom, kráľovnej. Dostanem milosť, ak sa nevzdám hriechu?"
Do miestnosti, v ktorej sedí zamyslený Claudius, vstúpi Hamlet. Vytasil meč a je v pokušení bodnúť nič netušiaceho kráľa, aby tak pomstil smrť svojho otca. Zaváhal, ale potom potichu odišiel. Nechcel sa stať vrahom. Rozhodol sa navštíviť matku, ktorá poňho poslala. Kráľovná sa dohodla s Poloniom, že mu dovolí schovať sa za závesom, aby sa stal svedkom jej rozhovoru so synom. Rozhodla sa dohovoriť princovi a presvedčiť ho, aby sa zmenil. Hamlet si pamätal slová Ducha, aby matku ušetril a neubližoval jej. Rozhodol sa, že jej neublíži mečom, ale bude ju trápiť slovami a rečami. Kráľovná bola pohoršená Hamletovým správaním a jeho výčitkami. Zrazu sa záves pohol a Hamlet doň zabodol svoju zbraň. Spoza ťažkého závesu vypadla pod Hamletove nohy Poloniova mŕtvola. Matka sa zhrozila:
"- Aký to nerozvážny čin!
HAMLET: Tak ako zabiť kráľa, milá mať, a jeho brata za muža si vziať."
Matka nemohla uveriť vlastným ušiam. Hamlet jej rozpovedal, čo sa dozvedel od Ducha svojho otca a znova jej začal vyčítať sobáš s Claudiom. To presvedčilo kráľovnú o tom, že princ je šialený. Hamlet odišiel a so sebou odniesol i radcovu mŕtvolu.
• Štvrté dejstvo
Kráľovná oznámila kráľovi, že Hamlet zabil Polonia. Ten sa neskrýval so svojím konaním a záhadne vysvetľoval, kde dal mŕtve telo. Kráľ si ho dal zavolať a rozkázal, aby ho odviedli na loď plávajúcu do Anglicka. Ku kráľovnej sa dobýja Ofélia. Je akoby zmyslov zbavená, v rukách má lutnu, vlasy rozpustené až na plecia. Spieva nezmyselnú pieseň. Zošalela, keď sa dozvedela o otcovej smrti.

Potajomky sa vrátil jej brat Laertes z Francúzska. Obvinil kráľovský dvor z vraždy a priviedol na hrad aj pobúrený ľud. Žiada ho o rozhovor osamote. Claudius ho presviedča, že vrahom je Hamlet. Navrhol mu, aby vyzval Hamleta na súboj. Laertes sa rozhodol namočiť hrot kordu do jedu, a tak poistiť svoju pomstu. Horatiovi doručili listiny pre kráľa, v ktorých Hamlet oznamuje svoj príchod. Veľký rozruch vyvolala správa, že Oféliu našli utopenú v rieke. Vešala venčeky na stom nad riekou, konár sa zlomil a ju pohltila voda.
• Piate dejstvo
Hrobári kopú hrob. Hamlet ich pozoruje. Vedľa neho stojí Horatio. Hrobár vykopal lebku a odhodil ju. Hamlet sa s ním začne rozprávať. Spýtal sa ho, čí je ten hrob. Dozvedel sa, že mladej ženy, ktorá sa utopila. V reči sa zmienil aj o šialenom princovi Hamletovi, ktorý je v Anglicku, lebo tam nikomu nezavadzia. Lebka, ktorú vyhodil z hrobu, patrila Yorickovi - šašovi Hamletovho otca. HAMLET:"Ach, beda, úbohý Yorick! Poznal som ho, Horatio - bol to neprekonateľný vtipkár, človek s nesmiernou fantáziou. Koľkokrát ma nosil na chrbte! A teraz z neho ide strach. Žalúdok sa mi z toho dvíha.. Tu kdesi boli pery, ktoré som toľkokrát bozkával. Kam sa podeli tvoje úškľabky? Kotrmelce, pesničky, ohňostroj vtipov, pri ktorých sa celý stôl otriasal od smiechu? Neostalo ti vôbec nič, čím by si sa vysmial vlastným úškľabkom. Celkom si klesol na duchu. Zájdi teraz do komnaty urodzenej panej a povedz jej, že hoci by na seba dala prst líčidla, ani tak sa neubráni tejto podobe. Len ju rozosmej..."
Do cintorína sa blíži pohrebný sprievod s otvorenou truhlou mŕtvej Ofélie. Laertes od žiaľu skočil za sestrou do hrobu, aby sa s ňou rozlúčil. Kráľovná hádže do hrobu kvety. Hamlet vyšiel z úkrytu a skočil za Laertesom, ktorý ho obviní z trojnásobnej vraždy. Hamlet sa čuduje. Oféliu naozaj miloval a teraz za ňou úprimne žiali. Na druhý deň Horatiovi vysvetlil, prečo sa vrátil. Dostal sa totiž k listinám od kráľa, ktoré mali sluhovia odovzdať v Anglicku. Stálo v nich, aby Hamleta okamžite zabili. Vyrobil teda iné listiny a podvrhol ich sluhom namiesto pravých. Laertes vyzval Hamleta na súboj a princ súhlasil. Pred súbojom sa Hamlet ospravedlnil súperovi hovoriac:
"Čo vykonal som
a čím som vzbúril vašu česť a cit,
to - vyhlasujem - bolo šialenstvo,
Ublížil Hamlet Laertovi? Nie. Ak Hamlet stratil svoje vlastné ja
a v poblúznení blížil Laertovi,
to nebol Hamlet, nevie o tom nič. Kto teda? Jeho ošiaľ. Ak je tak,
aj Hamlet patrí medzi ukrivdených
a šialenstvo je jeho nepriateľ.

Pred týmto zhromaždením popieram,
že som mal zlý úmysel
a odpusťte mi veľkodušne tak,
akoby som vyslal nadol šíp
a trafil brata. Súboj začal a kráľ naoko podporoval Hamleta, na ktorého vsadil celé bohatstvo. Hamlet je spočiatku v boji úspešný a matka mu pripíja na zdravie a odvahu. Pije z pohára určeného pre Hamleta, do ktorého kráľ vhodil otrávenú perlu. Neskoro zakričal, aby nepila, víno bolo otrávené. O chvíľu padá na zem mŕtva. Laertes ľahko zasiahol Hamleta. V súboji si neskôr protivníci vymenili kordy. Keď Hamlet zraní Laertesa, ten sa prizná, že zomrú, on aj Hamlet, lebo kord bol otrávený. Donútia kráľa vypiť zvyšok vína a ten umiera otrávený vlastným jedom. Po ňom umrel Laertes, ale pred smrťou poprosil Hamleta o odpustenie. Hamlet pred smrťou prosí Horatia, aby všetkým vyrozprával pravdu o smrti členov kráľovskej rodiny. Keď na hrad prišiel víťazný Fortinbras, nájde samé mŕtvoly. Nemá pocit šťastia zo svojho víťazstva a vydáva rozkaz, aby Hamleta vyniesli za dunenia sláv.

CHARAKTERISTICKÝ PRE JEHO MYSLENIE JE MONOLÓG O ZMYSLE ŽIVOTA:
• „Byť, a či nebyť – kto mi odpovie,
čo šľachtí ducha viac: či trpne znášať
strely a šípy zlostnej Šťasteny,
či pozdvihnúť zbraň proti moru bied
a násilne ho zdolať? Umrieť, spať -
nič viac, a namýšľať si, že tým spánkom
sa končí srdca bôľ a stovky hrôz,
čo sú nám súdené; tak umrieť, spať -
či v tom je méta našich túžení?“

CHARAKTERISTIKA:
• Hamlet: nespokojenec, intelektuál, burič, melancholik, váhavec, skeptik, neurotik, schizofrenik, pomstiteľ, maniak, hrdina kladný i záporný, vypočítavý a šialený čudák, Je to muž myšlienky, ktorý sa pod tlakom okolností musí zmeniť na muža činu. Mňa nevystihne purpurový plášť, ba ani čierny oblek smútočný; ja nie som hlasný srdcelomný vzdych, bohatá riava, ktorá tryská z očí, či žalostivý úškrn na tvári so všetkým, čím sa prejavuje žiaľ. To všetko je len zdanie, pretože aj smútok môže človek iba hrať. Môj smútok nemožno s hrou pomiešať: nie je to čabrak ani čierny šat. V tej veci sa chcem s ním biť, kým nezatvorím oči na večnosť. Som človek počestný ako stovka iných. Som veľmi pyšný, pomstivý, ctižiadostivý.
• Ofélia: mladá, nevzdelaná, plachá, bojazlivá, neovládateľná, priateľská, nežná, krásna, pomätená, bláznivá
• Gertrúda: Hamletova matka, kráľovná, sa veľmi bojí o svojho syna. Nechce pripustiť, že urobila chybu, keď si vzala Claudia. Pri rozhovore s Hamletom sa dozvedá pravdu a je veľmi zdesená. Prejavuje sa vnútorná rozpoltenosť(dobro a zlo). • Claudius: Hamletov strýko a nevlastný otec je veľmi zákerný, zradný a podlý. Keď zabije svojho brata nehanbí si zobrať jeho ženu.

Je prefíkaný a ľstivý zradca.

JAZYK:
• Autor používa vo svojom diele ozdobený jazyk s veľkým počtom jazykovo-umeleckých prostriedkov.

JAZYKOVO UMELECKÉ PROSTRIEDKY:
• epiteton: mladá jarná príroda, krehká pletka, letmá samopaš, prostý, obyčajný smrteľník
• metafora: jazyk pusťte z uzdy, nech tvoje múdre rady stoja stráž pred mojím srdcom, do plachiet sa už vietor zahrýza, zrútila sa do plačúcich vĺn aj s kvetmi
• personifikácia: zrútila sa do plačúcich vĺn, musíme putá založiť tej hrôze, čo dosiaľ chodí po slobode, odkedy smie moja duša voliť slobodne a rozpoznávať, čo sa v ľuďoch skrýva, zrak svoj k jeho tvári prikujem, keď hroby zívajú a pekla dych nás dusí,
• prirovnanie: lež prízrak mlčal ako hrob, šaty hneď sa naduli a chvíľu niesli ju sťa morskú pannu, chcem blčať ako oheň, rozum dievčaťa bol taký krehký ako život starca, besnie ako keď more s víchrom zápasia, aj panna ako ľad sa roztopí, cítim v sebe silu ako lev, skôr smútok ako hnev mal na tvári, buď cnostná ako ľad, čistá ako sneh, nemávajte rukami ako veterný mlyn, osud na nich ako na píšťalke nemôže preberať

KOMPOZÍCIA:
• Celé dielo sa člení na päť dejstiev.( 1.dejstvo-5výstupov, 2.dejstvo-2výstupy, 3.dejstvo-4výstupy, 4.dejstvo-7výstupov, 5.dejstvo-2výstupy)

ZAUJÍMAVÉ MYŠLIENKY:
• „Sluch dožič každému, hlas málokomu, váž cudziu mienku, s vlastnou hospodár.“
• „Vyhýbaj sa sporom, ale keď raz budeš v spore, nech sa ti po ňom súper vyhýba.“
• „Pri voľbe šiat vždy na svoj mešec hľaď; bohato šať sa, nie však výstredne.“
• „Nesmieš byť dlžník ani veriteľ; pôžičkou môžeš stratiť priateľa, dlžoby odučia ťa šetrnosti.“

VLASTNÝ NÁZOR NA DIELO:
• Táto tragédia si ma získala predovšetkým spôsobom, akým je napísaná. Dej Shakespearoveho Hamleta je založený na motíve vraždy a pomsty. Shakespeare tu vyjadril bezohladnú túžbu po moci, ktorá sa nezastaví ani pred násilím a intrigami. V Hamletovi uvažuje o zmysle života, ľudskej existencii a o rodinných i milostných konfliktoch.