Na klinike ho skúmali doslova od hlavy – po päty a na otázku, či už bol niekedy skúmaný jeho duševný stav odpovedal, že bol vyhlásený za úradného blba. Jeho výpoveď však súdnych znalcov rozzúrila, vyhlásili ho za simulanta a opäť poslali na Policajný komisariát. Tam s ním však nechceli mať už nič spoločné, a preto ho prepustili s vyhrážkou. Nato hneď Švejk zamieril do krčmy U kalicha, kde sa od krčmárovej ženy dozvedel, že krčmár Palivec dostal 10 rokov a s jeho večným optimizmom ju upokojoval, že už sedem dní ma za sebou. Strážnik Breitschneider dostal za úlohu lepšie spoznať Švejka, a to tým spôsobom, že si u neho chce kúpiť nejakého psa. Lenže zo Švejka za nasledujúcich pár dní nevytiahol nič iné, okrem témy o psoch, a nakoniec ich mal doma toľko, že ho zožrali. Po krátkom pobyte doma dostal Švejk povolávací rozkaz na vojnu, takže sa musel zúčastniť lekárskej prehliadky. V tom období ho však trápila ťažká reuma, tak že vôbec nemohol stáť na nohách. Pani Mullerova mu našťastie zohnala vozík a barle, a tak sa vybral na vojenskú prehliadku. Na prehliadke ho jeden z najkrutejších lekárov vyhlásil za simulanta a poslal do posádkovej väznice. Vo väznici si lekári dávali záležať na tom, aby z mužov, ktorý sa tu ocitli, pretože sa chceli vyhnúť vojne, dostali priznanie, že iba simulovali. Preto tu bolo zavedených niekoľko stupňov týrania: výplach žalúdka teplou vodou, ľadové zábaly, neľudská diéta spojená s pitím chinínu. Zatiaľ, čo ostatní simulanti sa jeden po druhom priznávali, Švejk tento pobyt chápal ako rekreáciu v kúpeľoch a po lekárskej kontrole ho poslali na garnizónu. Po príchode na garnizónu Švejka umiestnili do miestnosti spolu s ďalšími 19 mužmi, ktorých jedinou útechou v ich živote bola omša, ktorú slúžil poľný kurát Otto Katz. Na jeho omšiach sa skôr zabávali, pretože kurát bol denne opitý. Inak by totižto nenachádzal slová, ktorými by vojakom dokázal riadne vynadať. Aj napriek jeho opilosti si všimol Švejka, ktorý na rozdiel od ostatných sa nezabával, ale omša ho natoľko dojala, až sa rozplakal. Kurát si ho po omši zavolal k sebe, pohostil ho vínom a položil mu otázku, či by mu nechcel robiť pomocníka. Od tej doby sa z nich postupne stali kamaráti a jeden druhému si úplne dôverovali. Jedného dňa sa však kurát zadĺžil pri hraní kariet s nadporučíkom Lukášom, a keďže v tom čase nemal peniaze, požičal si tých 100 korún, ktoré bol dlžný, od Švejka. Ale namiesto vrátenia peňazí aj tieto prehral. Keďže ostal úplne na mizine, dohodol sa s Lukášom, že mu dá Švejka. Popoludní sa teda Švejk pobral k nadporučíkovi Lukášovi.