Hlavnou postavou tohto asi najúspešnejšieho Remarqovho románu je 30-ročný Nemec Robert Lokhamp. Tak ako pre celú jeho generáciu, aj pre jeho výchovu sú príznačné zákopy 1. svetovej vojny. Snaží sa utiecť sám pred sebou, pred svojími strašnými spomienkami a ťažkým životom po vojne. Spolu so svojimi kamarátmi ešte z čias vojny Otom Koesterom a Gottfriedom Lenzom vlastní malú autodielňu, ktorou sa snažia trochu si pomôcť. Tu si zostroja aj superauto-Karla, prostredníctvom ktorého sa Robert zoznamuje s mladým dievčaťom Pat Hollmannovou, ku ktorej hneď pocíti náklonnosť. Neskôr vzniká zo vzájomného záujmu láska, jednoduchá, čistá a krásna. Keď sa spolu vyberú na dovolenku k moru, Pat dostáva záchvat chrlenia krvi. Lekár jej naordinuje návrat do sanatória. Robbymu nikdy predtým o svojej chorobe nepovedala. Nechcela, aby maal pred ňou strach. A teraz, keď si myslela, že sa už navždy zbavila bieleho ležadla, musí späť. Robby nevie, či sa Pat podarí vyliečiť. Ostáva iba dúfať a dúfať znamená všetko. Čas odkedy odišla Pat sa mu zdá nekonečne dlhý, hlavne potom ako museli predať autodielňu. V jeden chladný večer, keď sa všetci traja vracajú domov, padnú výstrely a Gottfried padá na zem. Robby a Oto ho vezú k lekárovi, ale Gottfried je už mŕtvy. Pochovajú ho ako pochovali už veľa svojich kamarátov. Keď sa Pattin stav zhoršuje, robby sa rozhodne odísť k nej. Ale jej stav sa už nezlepšuje. Pat vie, že sa už nikdy nevráti do normálneho života. Vie to a snaží sa to skryť, tak ako sa to Robby snaží skryť pred ňou. Keďže už nemajú peniaze na sanatórium, Oto predá Karla. Predá auto, o ktorompovedal, že by radšej stratil ruku ako jeho. Ale Pat sa už nedá pomócť. Pomaly bledne a nakoniec potichu zomiera.