Matka sa nesnažila otcovmu alkoholizmu nejako brániť, za čo ju Paľo odsudzoval. „Poriadna žena si muža skáže. Nechže by som sa ja opovážil dať na tie cesty ako otec, čo by robila Zuza! Tá by mi oči vyškriabala.“ Paľo musel už od mlada pracovať, aby si zarobil aspoň na jedlo a odev. Z rodičovského majetku mu zostal len kúsok pôdy, na ktorej si postavil dom. Keď otec zomrel, Paľo sa o matku nestaral, musela bývať u cudzích a prácou splácať jedlo a nocľah. Počas rokov strávených v službe sa Paľo naučil robiť tak, aby mu to neuškodilo. Keď sa však oženil, Zuza ho často nútila robiť nad jeho sily. „On však bol naučený tak pracovať, aby mu robota neuškodila zdraviu, a žena ho ešte aj chorého do práce ženie. Už ho celého znivočila. Pretože bol chudobný, nevytvorila sa v ňom na rozdiel od jeho ženy túžba po majetku. Chcel len pokojne žiť, čo sa mu však nedarilo.
Pred piatimi rokmi sa oženil so Zuzou, ktorá bola z bohatej rodiny, ale ani veno nedostala, lebo rodičia nesúhlasili so svadbou. Aj ruku si zmrzačil, len aby nemusel ísť na vojnu a nestratil ju. Po niekoľkých rokoch však z ich veľkej lásky veľa nezostalo a Paľo začal pochybovať, či ho má vôbec rada. „Zobrali sa, a čo je z toho? Láska pri biede sa minula a oni stoja proti sebe ako nepriatelia.“ Zuza ho často podpichuje proti matke, ktorú ani on nemal v láske. A tak, keď sa chcela k nemu nasťahovať do nového domu, vyhodil ju na cestu, za čo ho ona prekliala. „Nech teba boh vyženie z tohoto domu tak, ako si ty mňa!“
Keď Paľo staval dom, mal dohodu s pánom farárom, no na ženino naliehanie ju porušil hneď ako, si na farárovom záprahu navozili materiál na stavbu. Keď prišli do dediny cudzinci nabádať ľudí proti farárom, on sám chodil po dedine a vykrikoval, že je škoda platiť farárovi toľké peniaze, a že ho treba zabiť. Psychológia Paľa Ročku je veľmi zložitá. Pred svojou chorobou bol trochu lenivým, ale aj odbojným človekom. Bol rebelantom, čiastočne z egoizmu, ale aj pod vplyvom revolučného diania, ktoré ho mimovoľne zaujalo, keď sa rúcala monarchia. Keď začul po vojne revolučné heslá, zapáčili sa mu. Pretože im dobre nerozumel, len cítil ich pravdu, odoprel iba platiť cirkevnú daň a postavil sa proti povinnosti, ktorú ostatní dedinčania vykonávali, hoci si pofrflali, že kostol a farár mnoho stoja.
Paľo si uvedomuje, že sa zle zachoval k farárovi a v čase choroby má výčitky svedomia, vidí okolo seba čierne kavky. V halucináciách jasne vidí všetko zlé, čo urobil a cíti, že sa musí s farárom udobriť. Keď mu farár odpustí, hneď sa cíti lepšie.