Je mu ochotnou pomocníčkou v úsilí napraviť previnenia. Sprostredkuje jeho zmierenie s ľuďmi, ktorým krivdil a k Paľovej smrteľnej posteli privedie i jeho matku.
Vzťah matky a Paľa je problémom, ktorý je prítomný v celej poviedke, odráža sa v jeho duševných i telesných mukách. Hoci starenka zasahuje aktívne do deja poviedky až na jej konci, je dokonalým obrazom biedy, nedostatku a utrpenia.
Problém tragédie Paľa Ročku a hľadanie príčiny jeho nešťastia privádzajú hrdinu jeho matku k takmer zhodným úvahám: „Či nezhrešila proti synovi aj ona? Či nemohla byť lepšou matkou? Či nemohlo byť lepšie s nimi, keby ona nebola ochabla, Keby sa bola prichytila inak, karhala, skazovala muža inak? A či nemá uznať synovi, že len zlé skusoval a dobrého nikdy, že sa plietol po službe, lebo oni mu ani ten odev, ba ani to jedlo nemohli dať! Veď len preto zhrešil, že bol v biede. Ľahko je majetnému byť dobrým, ale kde nemáš ani najpotrebnejšieho, do hriechu ľahko upadneš. Tam je po láske, tam je srdce v rozpore s celým svetom.. Timrava v poviedke zachytáva problémy, ktoré sú úzko späté so sociálnymi podmienkami a prostredím, v ktorom postavy žili. Paľo je jednoduchý dedinský človek bez vzdelania, má strach z nemocnice a operácie. Mohol si síce zachrániť život, povedal si však, že radšej zomrie, než by sa mal dať rozrezať.