Obsah diela

V poviedke Skon Paľa Ročku autorka zachytila na osude slovenského dedinského človeka dôsledky deformačného vplyvu biedy a chudoby na citovú a mravnú stránku života.
Paľo Ročko, syn chudobných sedliackych rodičov, sa oženil so Zuzou. Jej rodičia však so svadbou nesúhlasili a neveste nedali žiadne veno. Vďaka poctivej práci sa im však začalo dariť, postavili si dom a narodil sa im syn.
Paľo však jedného dňa ochorel. Žena sa ale začala sťažovať, že roboty majú vyše hlavy a on by len polihoval. Paľo sa predsa vychystal a išiel za dedinu, kde mali tri kubíky kamenia. Aj napriek bolesti, čo ho už dlhší čas trápila sa dal do práce.
Zuza zatiaľ nanosila trávy a začala pripravovať Paľovo obľúbené jedlo, keď ju vyrušil susedov hlas, oznamujúci, že Paľa našli omdletého za dedinou.
Paľo tri dni polihoval, kým sa mu podarilo vyjsť na dvor. Zuze sa to nepozdávalo, stále myslela len na robotu. Paľov stav sa stále zhoršoval a už by aj súhlasil ísť k lekárovi , ale nemali povoz. Pomôcť im mohol len pán farár, ale k nemu sa boli zle zachovali. Paľo začína mať vidiny a výčitky svedomia, pričom tvrdí, že polievka z fary by mu určite pomohla. Slúžka od farára nakoniec polievku doniesla, Paľo ju s chuťou zjedol a keďže mu farár odpustil, jeho svedomie mohlo byť o voľačo ľahšie.
Paľo sa v meste od doktora dozvedel, že má chorú pečeň a pomôcť mu môže len operácia. On však radšej umrie, ako by mal ísť do nemocnice a nechal sa operovať. Opäť začal mať vidiny. Hryzie ho svedomie, že matku zo svojho domu vyhodil na cestu za to, že sa oňho nestarala a ani mu nepomohla so stavbou domu a šla radšej pomáhať susedom. Rozhodol sa, že pred smrťou ju chce ešte vidieť. Zuza už začína veriť, že je s ním zle a vyberie sa navštíviť jeho matku Maru. Tá sa však nechce so synom uzmieriť a posiela Zuzu preč.
Hoci by už Paľo súhlasil s operáciou, je neskoro. Jeho matka stále nechodí, aj keď jej gazdiná, u ktorej býva, dohovára, aby sa nad Paľom zľutovala a odpustila mu poníženie, čo jej spôsobil. Po čase sa v nej začalo ozývať svedomie, či aj ona nezhrešila proti synovi.
Paľov stav sa zhoršil natoľko, že už takmer nevládal ani hovoriť a stále volal svoju matku. Tá sa nakoniec zľutovala a syna navštívila. Ten sa s ňou zmieril, zavolal si k sebe svoju ženu s dieťaťom a naposledy vydýchol.

Charakteristika postáv

Paľo Ročko syn chudobných sedliackych rodičov, ktorí vyšli na mizinu kvôli otcovmu opilstvu.

Matka sa nesnažila otcovmu alkoholizmu nejako brániť, za čo ju Paľo odsudzoval. „Poriadna žena si muža skáže. Nechže by som sa ja opovážil dať na tie cesty ako otec, čo by robila Zuza! Tá by mi oči vyškriabala.“ Paľo musel už od mlada pracovať, aby si zarobil aspoň na jedlo a odev. Z rodičovského majetku mu zostal len kúsok pôdy, na ktorej si postavil dom. Keď otec zomrel, Paľo sa o matku nestaral, musela bývať u cudzích a prácou splácať jedlo a nocľah. Počas rokov strávených v službe sa Paľo naučil robiť tak, aby mu to neuškodilo. Keď sa však oženil, Zuza ho často nútila robiť nad jeho sily. „On však bol naučený tak pracovať, aby mu robota neuškodila zdraviu, a žena ho ešte aj chorého do práce ženie. Už ho celého znivočila. Pretože bol chudobný, nevytvorila sa v ňom na rozdiel od jeho ženy túžba po majetku. Chcel len pokojne žiť, čo sa mu však nedarilo.
Pred piatimi rokmi sa oženil so Zuzou, ktorá bola z bohatej rodiny, ale ani veno nedostala, lebo rodičia nesúhlasili so svadbou. Aj ruku si zmrzačil, len aby nemusel ísť na vojnu a nestratil ju. Po niekoľkých rokoch však z ich veľkej lásky veľa nezostalo a Paľo začal pochybovať, či ho má vôbec rada. „Zobrali sa, a čo je z toho? Láska pri biede sa minula a oni stoja proti sebe ako nepriatelia.“ Zuza ho často podpichuje proti matke, ktorú ani on nemal v láske. A tak, keď sa chcela k nemu nasťahovať do nového domu, vyhodil ju na cestu, za čo ho ona prekliala. „Nech teba boh vyženie z tohoto domu tak, ako si ty mňa!“
Keď Paľo staval dom, mal dohodu s pánom farárom, no na ženino naliehanie ju porušil hneď ako, si na farárovom záprahu navozili materiál na stavbu. Keď prišli do dediny cudzinci nabádať ľudí proti farárom, on sám chodil po dedine a vykrikoval, že je škoda platiť farárovi toľké peniaze, a že ho treba zabiť. Psychológia Paľa Ročku je veľmi zložitá. Pred svojou chorobou bol trochu lenivým, ale aj odbojným človekom. Bol rebelantom, čiastočne z egoizmu, ale aj pod vplyvom revolučného diania, ktoré ho mimovoľne zaujalo, keď sa rúcala monarchia. Keď začul po vojne revolučné heslá, zapáčili sa mu. Pretože im dobre nerozumel, len cítil ich pravdu, odoprel iba platiť cirkevnú daň a postavil sa proti povinnosti, ktorú ostatní dedinčania vykonávali, hoci si pofrflali, že kostol a farár mnoho stoja.
Paľo si uvedomuje, že sa zle zachoval k farárovi a v čase choroby má výčitky svedomia, vidí okolo seba čierne kavky. V halucináciách jasne vidí všetko zlé, čo urobil a cíti, že sa musí s farárom udobriť. Keď mu farár odpustí, hneď sa cíti lepšie.

Onedlho sa mu však opäť zjavili čierne kavky a spomenul si na matku. „Vidí Paľo, že tvár materi padla na drevo a skrvavila sa tam,...“ Cíti, že môže zomrieť, len keď sa očistí od hriechov a dosiahne odpustenie tých, ktorým ublížil. Zuza, dcéra bohatých rodičov. Za Paľa sa vydala z veľkej lásky aj proti ich vôli. Jej rodina sa s ňou nikdy nezmierila. Kvôli Paľovi sa rozhodla vzdať majetku svojej rodiny, nechcela však celý svoj život prežiť v biede. Chce ukázať, že aj z ničoho sa dá pracovitosťou získať majetok. Aj napriek výsmechu sa rozhodla ísť slúžiť a ťažko robila na dom. Je presvedčená, že keď človek robí na svojom, nikdy nerobí priveľa. Paľovi vyčíta jeho podľa nej slabý vzťah k robote, nerada ho vidí v nečinnosti a neverí, že je naozaj chorý. Paľo je zo záhaľčivého rodu, zato vyšli aj jeho rodičia na mizinu. Rád si poleží do bieleho dňa, rád záhaľku- ľa , aj teraz chcel vari celý deň ležať, že ho trochu v boku kole. Má ho rada, ale mrzí ju, že je taký, aký je. Nechce ľahší život pre seba, chce len, aby mal ich syn lepšie podmienky, než majú oni. Na lásku podľa nej v biede a popri ťažkej robote niet miesta. Nemala rada svoju svokru, lebo nesúhlasila, aby si ju Paľo vzal. Zakazovala Paľovi pomáhať matke, lebo ani ona sa nestarala o neho a nepomohla ani pri stavbe domu. Nazývala ju starou bosorkou.
Zuza uverí, že Paľo je naozaj vážne chorý až veľmi neskoro. Pociťuje ľútosť nad tým, že ju nechá samotnú, ale dospeje k poznaniu, že sa naozaj neoplatí vydať proti vôli rodičov. „Rodič len dobre chce svojmu dieťaťu.“

Problémy a konflikty

Autorka v poviedke podáva analýzu človeka i analýzu doby. Analýza človeka je v popredí, ale nie je izolovaná od sociálnych podmienok, v ktorých postavy žijú. Timrava zobrazila zložitým spôsobom lásku dvoch ľudí, ktorá nemá idylický koniec. Ľúbostný cit týchto postáv nie je trváci, jeho intenzita postupne mizne a v manželstve sa temer úplne stráca. Musia ju nahradiť spoločné rodinné, hospodárske a mravné záujmy manželov.
Paľo sa oženil z lásky, ale rodičia nedali žene nijaké veno a rodina žila v chudobe. Vysnívané šťastie sa napokon rozplynulo. Rozladenie medzi manželmi sa stále prehlbuje, najmä keď muž ochorie. Žena neverí, že je skutočne chorý, upodozrieva ho, že sa len pretvaruje, lebo sa mu nechce robiť a starať o živobytie. Ale i Ročko nedôveruje svojej žene. Upodozrieva ju, že si želá jeho smrť, aby sa mohla opäť vydať. Ročkova žena napokon uvidela, že muž je naozaj chorý a ona pri ňom zostáva nie z lásky, ale z ľudskej povinnosti.

Je mu ochotnou pomocníčkou v úsilí napraviť previnenia. Sprostredkuje jeho zmierenie s ľuďmi, ktorým krivdil a k Paľovej smrteľnej posteli privedie i jeho matku.
Vzťah matky a Paľa je problémom, ktorý je prítomný v celej poviedke, odráža sa v jeho duševných i telesných mukách. Hoci starenka zasahuje aktívne do deja poviedky až na jej konci, je dokonalým obrazom biedy, nedostatku a utrpenia.
Problém tragédie Paľa Ročku a hľadanie príčiny jeho nešťastia privádzajú hrdinu jeho matku k takmer zhodným úvahám: „Či nezhrešila proti synovi aj ona? Či nemohla byť lepšou matkou? Či nemohlo byť lepšie s nimi, keby ona nebola ochabla, Keby sa bola prichytila inak, karhala, skazovala muža inak? A či nemá uznať synovi, že len zlé skusoval a dobrého nikdy, že sa plietol po službe, lebo oni mu ani ten odev, ba ani to jedlo nemohli dať! Veď len preto zhrešil, že bol v biede. Ľahko je majetnému byť dobrým, ale kde nemáš ani najpotrebnejšieho, do hriechu ľahko upadneš. Tam je po láske, tam je srdce v rozpore s celým svetom.. Timrava v poviedke zachytáva problémy, ktoré sú úzko späté so sociálnymi podmienkami a prostredím, v ktorom postavy žili. Paľo je jednoduchý dedinský človek bez vzdelania, má strach z nemocnice a operácie. Mohol si síce zachrániť život, povedal si však, že radšej zomrie, než by sa mal dať rozrezať.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk

Božena Slančíková Timrava Skon Paľa Ročku