Alfréd, ako predstaviteľ mladšej generácie má názory pokrokovejšie a svojimi ironickými rečami a narážkami otca natoľko urazí, že ten vstane a je ochotný vzdať sa jedinej hodiny života a odísť. Gróf Alfréd schvaľuje, že už nevládne kráľ.

.. Veď tí len mohli ticho spať a žiť,
čo boli ako psi a päty lízali.
Vždy nebol múdry ten, koho sme mali v čele,
A budúcnosť ho často prekliala.
Je lepší dnešný svet, že kráľa zosadil. (8)



Markíza Silvia


Je mladá, pekná a túži sa opäť aspoň na nejaký čas vrátiť do života. Na svet sa díva optimisticky. Jej názory sú v protiklade v porovnaní s názormi Grófa Alfréda a s jeho zmýšľaním o svete.

Markíza Silvia:
Ísť zasa na svet! Znova trochu žiť!
Život je taký krásny.
Krajší ako smrť.
Markíza Silvia: -a vidieť farby v božej nádhere-
Markíza Silvia: -zas počuť spevy vtákov v záhradách-
Markíza Silvia: -zas vidieť kvety a cítiť vôňu ruží-
Markíza Silvia: -zas vidieť slnca jas a cítiť teplo jeho-
Markíza Silvia: -zas cítiť čaro vôd a vidieť padať sneh-
Markíza Silvia: -zas teda život žiť - a možno milovať-
Markíza Silvia: -zas rada trocha mať, byť možno milovaná-

Nie je pre ňu dôležité, či ešte vládnu králi, alebo nie. Zvadu medzi Grófom Richardom a jeho synom využíva ako príležitosť znova vidieť svet živých. Nezakladá si na svojom postavení natoľko, ako jej spoločníci. Najdôležitejšou hodnotou v živote je pre ňu láska. Myslí si, že svet by nebol taký zlý, keby ľudia správne pochopili lásku. Je chybou najväčšou, ktorou ľudia trpia,
Že láskou im je „chcem“ alebo slovo „mám“,
Kým láska iné nič nie je,
Len slovo najtichšie „tu máš, vezmi, ber“ (9)

Je jedinou, čo sa nezasmiala nad Barnabášovou piesňou.




Grófka Anna


Manželka Grófa Richarda. V diele vystupuje len krátky čas v prológu. Často pred manželom nahlas ľutuje, že si nevzala princa Alberta. Má podobnú povahu ako jej manžel. Rovnako rýchlo sa dokáže pohádať aj uraziť. Na mužovu výzvu k opatrnosti reagovala podráždene.

Čo, Richard, robiť mám, to sama dobre viem.
Žena môjho veku je múdrejšia než muž,
Hoc o múdrosti knihy nepíše.
Bo ten, kto o múdrosti hovorí,
Sám myslí si, že múdry,
A v tom je celá jeho nemúdrosť. (10)

Po tomto výroku začína hádka, pri ktorej Grófka Anna vyjadrila svoj názor na mužov a na ich chyby. Po urážkach od Grófa Richarda sa urazená vrátila do svojho obrazu.

… Bo medzi mužskými niet, drahá, rozdielu.
Sú iba muži, bohužiaľ, nič viac.
[Ak niečím možno aj sa líšia od seba, len tým,
že jedni vyzerajú naozaj, jak sú,
a druhí však inak, lež v pravde ako prví sú.]
A preto dokým oni budú na svete,
Svet sa už nezmení. Má všetky mužské chyby.