Obaja sú vo svojich citoch však povrchní. Tieto známosti sú pre nich len zábavkou na zabitie nudného večera.




Dr. Pysk


Tajomník generálneho riaditeľa Kráľa. Je síce vyštudovaným doktorom práv, no nie je schopný samostatného uvažovania. Zmôže a len na bezduché pritakávanie na všetko, čo Kráľ povie.
Kráľ: Mňa porazí!
Pysk: Prirodzene, pán generálny riaditeľ, vás porazí.
Kráľ: Vy ste doktor práv?
Pysk: Prirodzene pán generálny riaditeľ. (24)

Kráľ sa nijako netají svojím názorom na Pyskovu inteligenciu. (citát číslo 15) Postava Dr. Pyska je karikatúrnym vyobrazením sebaponižujúceho a podlízavého správania sa voči ľuďom, ktorí majú moc a postavenie (zväčša vo forme peňazí), hoci morálne a inteligenčne stoja často na veľmi nízkej úrovni.
Detektívny inšpektor Celestín Trdlík


Trdlík bol privolaný Kráľom za účelom objasniť pôvod šľachticov- preveriť, či neušli z nejakého blázninca a vyšetriť poškodenie obrazov ( zmizli z nich postavy šľachticov) v knižnici kaštieľa. Cíti sa veľmi dôležito vo svojej funkcii policajného inšpektora, no jeho myslenie je značne obmedzené. ...Kráľ: Dvadsať a dvadsaťsedem.
Trdlík: Teda štyridsaťsedem.
Kráľ: Pardon, prosím. Dievča dvadsať, chlapec dvadsaťsedem.
Trdlík: Viem. To je dovedna štyridsaťsedem. Chápete?
Kráľ: No chápem, ale...
Trdlík: Neskoršie. Ešte vám nemôžem nič určité povedať. (25)

Aby dodal svojej osobe dojem väčšej dôležitosti, vyjadruje sa čo najkomplikovanejším úradným jazykom. Na otázku službukonajúceho orgánu detektíva Celestína Trdlíka, či sa môže preukázať legitimáciou, alebo iným osobným dokumentom, ako napríklad výťahom z matriky narodených, vyššie uvedená osoba odpovedá záporne. (26)

Svojim správaním takmer spôsobí tragédiu, keď sa gróf Richard krajne urazený jeho správaním chystá splatiť urážku svojim kordom.
Obzvlášť dobre si rozumie s Pyskom a pokladá ho za slušného, vzdelaného a inteligentného mladíka. Problémy a konflikty



Dielo Tanec nad plačom vznikalo počas druhej svetovej vojny, v rokoch 1938-1942. Autor si preto nemohol dovoliť priamo vyjadriť svoje nesúhlasné pocity s vtedajším zriadením ani otvorene kritizovať neľudskosť vojny a fašizmu. Musel sa preto uchýliť k menej otvoreným formám protestu a svoju kritiku ukryl vo výrokoch, aforizmoch a životných múdrostiach svojich postáv. Autor v tomto diele postavil do kontrastu rozdielne svety. Svet šľachticov zo sedemnásteho storočia a svet meštiakov svojej doby. Zobrazuje odlišnosť pohľadov rôznych generácií a pohlaví na tú istú problematiku.