Najprv sa „navečeria" malý syn, potom manželka a keď ich Samko obidvoch pekne poukladá, zje svoju „poslednú večeru" on. Z Igora sa stane telo bez duše. Už nie je schopný žiť, rozmýšľať, už nie je schopný vôbec ničoho. Vymyslí plán pomsty. Vystriehne, kde býva Flórik a jedného večera ho zabije. Potom chce spáchať samovraždu, avšak pre týmto hrozným činom ho zachraňuje Maguš, ktorý práve roznáša komunistické letáky a hovorí Igorovi, že Nemci budú porazení. Maguš zachráni Igora pred nezmyselnou smrťou. „Fašizmus je svinstvo, samý spodok ľudstva. Výkaly, odpad. Od Hitlera až po …" (Jašík, R.: Námestie svätej Alžbety. Tatran, Bratislava 1986, str. 121)


„… odísť preč a tam kdesi čakať, kým sa svet neutíši a hviezdy nenájdu znovu svoje miesto - na nebi." (Jašík, R.: Námestie svätej Alžbety. Tatran, Bratislava 1986, str. 258)

„Hádam by tam už nemal sedieť? Ale sedí a nemá už tvár satana. Stratil ju. Tvár má smutnú a unavenú. Nepociťuje radosť, ani uspokojenie. Do duše nevracia sa mier. Je v nej prázdnota a nič viac. Preto je smutný, preto unavený. A ona neprichádza, nevstáva, nedvíha zem, čo ju kryje. … Vec si zabil, osemnásťročný, vec s holou hlavou, a preto nemáš mier v duši. Ty to vieš a si smutný. Ale keby si bol toho draka zabil, čo ľudí na veci premieňa, mala by tvoja duša pokoj." (Jašík, R.: Námestie svätej Alžbety. Tatran, Bratislava 1986, str. 313).