Autor v diele zachytáva život Maca Mlieča, ktorý dlhé roky pracoval na gazdovstve majetného sedliaka. Ako 18 ročný bol paholok pri koňoch. Keď mu rodičia zomreli, Macovi po piatom roku na gazdovstve nič nevyplatili. Poskytli mu všetko potrebné pre živobytie, stravu, nocľah.. Po smrti rodičov sa chcel aj oženiť ale za takého hluchého mrskaňa nechcela ísť žiadna dievka. Gazda ho mal strašne rád, pretože vedel opatriť jeho najlepšie kone. Keď gazda s gazdinou zostarli Maco ich vozil na koči. Keď gazdove kone ostareli, kúpil druhé mladé. Raz sa Maco podvečer hnal po gazdu do mesta, mladé nevycvičené kone sa splašili a prevrhli vozík, Maco si pri páde zlomil nohu. Pretože gazda ho mal veľmi rád dal ho do nemocnice. Noha sa mu ale nezahojila lebo bola zlomená v kolene a preto začal krívať. Ku koňom sa už nehodil, v dôsledku jeho zranenia a tak ho gazda preložil ku volom. O pár rokov už nevládal dávať ani seno volom a preto ho pán dal pásť kravy. Spával v telinci. Richtár aj s notárom si z neho robili posmešky, pretože sa nechcel oženiť. Vôbec sa už o svoj vzhľad ani nestaral. Maco neskôr ochorel, skúšal brať rôzne bylinky na priedušky avšak už vôbec nevládal ani dýchať. Išiel za gazdom, spýtať sa, čo je mu ešte dlžný. Gazda mu povedal, že on sám mu ešte dlhuje 13 zlatých (Gazda =>Macovi). Maco na to povedal, že on už zomiera a žeby mu dal gazda tých trinásť zlatých na pohreb, a že nechce byť pochovaný pri plote. Maca našli ráno stuhnutého v telinci. Gazda mu vystrojil krásny pohreb.