- námet románu je z 15. st., ale autorovi nešlo o zobrazenie histórie, ale o zobrazenie vtedajšieho života
- vyčnievajú 2 z postáv:
- Quasimodo – hrbatý zvonár, kt. vlastná matka odhodila a kt. vychovával kňaz Claude Frollo ďaleko od vysmievajúcich sa ľudí v Chráme Matky božej
- Esmeralda – dieťa ukradnuté vlastnej matke cigánkou, kt. odhodila od seba Quasimoda
- Z Esmeraldy vyrástlo krásne dievča živiace sa tancom, do kt. sa zaľúbil Claude Frollo. Aby sa jej mohol zmocniť, pokúsil sa zavraždiť soka Phoeba. Z pokusu o vraždu je obvinená Esmeraldy a odsúdená na trest smrti. Pred šibenicou ju zachráni Quasimodo, kt. ju ukryje v chráme. Odtiaľ ju unesie Frollo, túžiaci po jej tele. Keď ho Esmeralda odmietne, zatvorí ju k šialenej pustovníčke Gudule, kt. v nej spoznáva stratenú dcéru. No od povrazu ju to už nezachráni. Smrti neunikne ani Frollo, kt. Quasimodo zhodí zo strechy chrámu. Po poprave Esmeraldy už Quasimoda nikto nikdy nevidel a až po 2 rokoch nájdu pod popraviskom kostru hrbáča objímajúcu kostru ženy.
- stretávame sa tu s viacerými kontrastami, kt. dokonca vytvárajú harmóniu kontrastov
- túto harmóniu možno pozorovať medzi Quasimodom a Esmeraldou
- Quasimodo – fyzicky odporný (hrbatý, jednooký, nesmierne silný) no duševne krásny (oddaný, ušľachtilý, spravodlivý)
- Esmeralda – fyzicky aj duševne krásna, odhodlaná konať dobro (pomoc Quasimodovi)
- Claude Frollo – navonok zbožný kňaz, no vo vnútri duše temný (záujem o alchýmiu, chlipný, zákerný)
- Phoebus – duševne prázdny sukničkár
- tento román je typický svojím romantickým napätím, kt. sa odvíja od zvláštnych, výnimočných postáv
- dej románu je prerušovaný podrobnými opismi a filozofickými úvahami.